Začalo sa to pokazeným autom, potom pokazeným ENC (elektronické platenie za dialnice) a správou v tlači "Chystáte sa do Chorvátska? Dovolenku o pár dní pre počasie odložte"...
Aby to nebola dovolenková reportáž, nebudem tu písať o veciach nesúvisiacich s plavbou, ako napr. že sa nám na udicu pri prvom nahodení chytila ešte vo vzduchu čajka. Opíšem len zaujímavé udalosti.
V západnom vetre cca 10 kt sme pristali k mólu na Olibe. Spustili sme zadné plato, naň dali pasarelu a išli sa prejsť. Preventívne som sa o hodinu vrátil na loď skontrolovať situáciu, lebo vlnenie bolo pri brehu čoraz väčšie.
https://youtu.be/1SXjPw84Yr0
Voda raz za pár vĺn nadvihla plato tak som ho trochu pridvihol. Keď som ho neskôr chcel úplne zodvihnúť, utrhlo sa lanko, ktoré plato dvíha hore. Zrejme sa predralo od vlnenia, predpokladal som, že vydrží podstatne viac. Chlapci z Adriatic Charter nám lanko vymenili v Malom Losinji. Dovtedy sme fungovali s provizórnym dvíhaním lanom, navíjaným cez winch. Išlo to veľmi ťažko a nepohodlne...
Ponaučenie - keď sú vlny, plato musí ísť hore.
Na ďalší deň sa B&G plotter rozhodol, že bude mapy zobrazovať s rozlíšením stoviek metrov, čiže menšie ostrovy boli len štvoruholníky. Vypadalo to, že nespoznal SD kartu s mapou a teda použil len nejakú zabudovanú, orientačnú. Táto SD karta sa v notebooku tvárila ako bezchybná, bola to záhada. Núdzovo sme si pomohli SD kartou z podobného plotteru z podpalubia, ktorý sme nepoužívali. Mapa fungovala, aj keď siahala len po spodnú tretinu Rabu.
Ponaučenie - nosiť si tablet s Navionics / Boating a nespoliehať sa na palubný plotter. Lenže kde je hranica, to si mám nosiť aj anemometer, hĺbkomer, vestu, ...?
To naj ešte len prišlo. Z kľudnej zátoky pri Pogane na Crese sme kvôli hlásenej bure nezamierili na Rab, ale radšej sme sa spustili po vetre a vlnách na juh. Vzhľadom na panenskosť posádky a nepríjemne silnejúcemu vetru cca 20kt a vlnám 1-1,5m sme išli na motor, surfujúc medzi vlnami.
V kokpite práve prebiehala debata o tom, čo všetko by sa nám v tomto vetre mohlo stať a ako je pobrežie na okolí od silných vĺn ošľahané na skalu. V tom sa zo spodu ozvalo tupé buchnutie, nie väčšie, ako keď niekomu padne na zem mobil. Zvuk motora sa mierne zmenil a hoci sa otáčky moc nezmenili (cca 2000), zacítil som problém.
Začali sme spomaľovať a ja som urobil prvú vážnu chybu - zanadával som. Posádka zbledla, deti sa v momente rozplakali. Nasledovalo bleskový pohľad do mapy a zistenie, že k pevnine máme ešte pár minút. Potom experimentovanie s plynom a skúšaním, či pohon ide pri nízkych otáčkach alebo spätnom chode, alebo či problém nesúvisí s tlačidlom na plynovej páke. Nič nepomáhalo, boli sme bez pohonu.
Vlny nás unášali ku skalám na severe ostrova Vele Orjule, loď na kormidlo reagovala len veľmi slabo. Nikdy som nezažil ani nepočul o vyťahovaní plachiet inak ako proti vetru, ale obrat proti vetru za týchto podmienok nevypadal rozumne.
Tak sme teda po vetre opatrne vytiahli časť geny (prekvapivo bez najmenšieho problému) a s ňou sme krásne vkĺzli do čiastočného závetria a prvýkrát v živote kotvili v silnom vetre s pomocou plachiet. Genu zrolovať, byť v strehu, zapnúť kotvový alarm - aplikáciu v mojom telefóne.
Vietor s nami mával sem a tam a narýchlo nastavený kotvový alarm mal zopár falošných poplachov. Volal som do charterovky, base manager nás uisťoval, že niečo urobia, že zavolá naspäť. Potom som volal o radu rôznym ľuďom, pričom mi do telefonátu zase pípal kotvový alarm, tak som ho vypol. Bola to chyba, lebo som na to pozabudol a že sa nám kotva neskôr uvoľnila som zbadal len na plotri, kde som zapol zobrazovanie tracku. To, že nás vietor unáša, sa dá v tme postrehnúť ťažko, pretože sme v kyvadlovom pohybe celý čas.
Ponaučenie - kotvový alarm a telefón sú dve veci a nemajú sa miešať.
Takže s čerstvo odtrhnutou kotvou teraz vo vlnách, vetre a v tme rýchlo vyťahujeme kotvu a kúsok geny a preplachtíme sa na juh Vele Orjule, kde znepokojený zisťujem, že akonáhle vyostrím trochu viac, poryv vetra sa oprie do geny a pošle nás ďalej po vetre a cieľ míňame. Narýchlo som si spomenul niečo o náveternosti a záveternosti a skonštatoval som, že sa po vetre bude vyťahovať aj hlavná plachta, čo u tejto Bavárky znamená ísť ku sťažňu a kľukou silno brzdiť vyrolovanie. Podarilo sa a po dvoch obratoch znova kotvíme na plachty. Tentokrát kotva drží aj v 30 kt a ja poctivo hliadkujem až do rána, keď sa nám za odmenu v diaľke ukázali delfíny.
Na obed dorazil čln s 2 technikmi. Jeden sa vystrojil do potápačského výstroja a išiel za vrtuľou, druhý radil rýchlosti. Potápač sa vynoril, írečitou chorvátštinou si niečo zakričali a ponoril sa späť. Toto sa zopakovalo asi trikrát. Potom potápač vyliazol k nám a na moju otázku, či je to opraviteľné, odpovedal, že nech je to čokoľvek, oni to opravia, veď majú so sebou všetko potrebné a ukázal mi bedňu plnú ozubených kolies.
Pustili sa do rozoberania a za hodinu intenzívneho povoľovanie hadíc a skrutiek
https://youtu.be/sAZq26LKXHc
bol motor vonku a z prevodovky vybrali srdce - hriadeľ s ozubenými kolesami a ložiskami. Keď si to čudo technik prezrel, spustil prúd nadávok, za ktorý sme sa červenali, aj keď sme polovici nerozumeli. Doteraz sebaistí majstri zneisteli a rozhodli, že loď musí do Sukošanu na žeriav.
Riadenie lode prevzal technik z Adriaticu, pre istotu nás doprevádzal ich čln - stále dosť fúkalo, vlnilo, boli sme bez motora a najnovšie aj bez elektriny. Po hodine sprievodnému člnu došla nafta - ranná cesta za nami bola kvôli vlnám a vetru oveľa pomalšia, ako predpokladali. Tak sme ešte zažili kotvenie bez elektriny a prečerpávanie nafty.
Po ďalších dlhých hodinách vietor ustal. Úplne. Poslali po nás rovnakú Bavariu 46 a tou nás nakoniec do Sukošanu dotiahli.
Po rozobratí náhonu sa zistilo, že sa rozpadlo ozubené koleso.
Dôvod je nejasný. Vraj sme do niečoho nabehli, ale to by asi vrtuľa niesla nejaké stopy. Pri jazde vo vlnách som ani raz nepočul, že by sa pohon vynoril nad vodu.
Opravu stihli do piatka večera a tak sme sa po uistení v kancelárii, že je to OK, vybrali ešte na noc z piatku na sobotu na kotvu do zátoky.
Budem vďačný za každú reakciu.
Já jsem si zatím netroufnul na moři vzít na palubu více lidí nebo dokonce děti. Nevidím žádný přínos koupací plošiny, na své lodi bych ji nechtěl. Když vysadí za plavby motor, musí být každý na nervy a myslím, že zaklení je omluvitelné. Osobně mám špatné zkušenosti s plavbou jen na kosatku, jak říkáš, náraz silnějšího větru / náhlá změna směru větru hodí příď do pryč, při čtyřiceti uzlech mě to málem hodilo na útesy; snažil bych se za každou cenu vytáhnout kus hlavní plachty. Gratuluji k zakotvení na plachty! Netroufnul bych si v takové situaci kotvit - při bouřce bych očekával prudkou změnu směru větru - že bych byl najednou v zátoce v pasti. Asi bych plul se zrefovanými plachtami přes noc k Sukošanu. Blbé přitom ale je, že za snížené viditelnosti (mlha, bouřka) neplatí "přednost" plachetnice před motorákem, je potřeba si na to dát pozor. Každopádně dík, kotvení na plachty si přidám do portfolia možných nouzových řešení.
Nikomu se v tom horku nechtělo vytahovat pádla.
) Ozubená kola se dají potrápit i ze strany pohonu - necitlivým řazením. Obzvláště pak prudkými změnami vpřed a vzad. Před změnou smyslu otáčení propeleru by měla být pauza natolik dostatečná, nejen aby motor stihl slézt na volnoběh, ale hlavně aby se zastavily rotující součástky za ním - převodovka, kuželové soukolí, propeller. Opakovaným nerespektováním může dojít až k destrukci (nejen na Baváriích 
)
