Prídeš, obzrieš a kúpiš, alebo ako prísť k vlastnej plachetnici.
Ale poporiadku. V prvom Rade trochu zadosťučinenia a niečo krátke o mne, keďže sa v týchto vodách potulujem už nejaký čas.
Volám sa Andrej, a zakotvil som blízko hlavného mesta v Black water .o). Ale z jachtingom som sa stretol na severe SK, keď som tam pracovala nejaký ten čas pobýval. Prvé postrčenie k jachtingu urobil paradoxne môj starší syn, ktorý keď brigádoval a vypratával nejaké pivnice narazil na časopisy o jachtingu a samozrejme mi ich posunul, nakoľko sa v nich písalo o osobnej lodi „Titanic“, čo je môj druhý úlet od základnej školy. Po ich prečítaní samozrejme začal vo mne hrísť červík o plachetnici, nakoľko to bol jeden z mojich školských snov. Následne veci nabrali spád a prvé kroky urobil na Žilinskom vodnom diele a prepadol som tomu úplne. Zháňal literatúru, objavil toto fajn fórum a ľudí v ňom, našiel stránku pána Maderskieho a objednal plány na „6“. Pôvodný zámer bol stavať, čo nakoniec vďaka zmene zamestnania a presunu do rodnej Bratislavy neuskutočnilo. Namiesto toho som kúpil pred spálením amatérsku stavbu plachetnice z Moravy podľa plánov p. Herbulota z Francúzska a začal ju „trochu“ upravovať. Trochu preto v úvodzovkách, že posledný páni, ktorý ju dávali dohromady po prvom staviteľovi, vyrobili par neduhov, s ktorými som sa nevedel stotožniť. Samozrejme som netušil čo ma čaká a defakto rozrobenú prestavbu mám doma v garáži a sem tam ne nej niečo porobím. A keďže túžba po plachtení bola veľká zakúpil staršiu nemeckú okruhovku Flying Sailor a na nej spravil prvé kroky v plachtení. Po definitívnom usadení sa a získaní priestorov pre svoje hobby som v roku 2017 začal hľadať niečo vhodné na jazerá z možnosťou trailer sailingu. Asi sú mi franzúsky konštruktéry súdený, ale nakoniec z celého výberu som skončil u plachetnice EDEL, ktorá bola tak akurát a aj moja nová polovička bola spokojná, že sa má kam schovať a je stabilná.
Niečo z málo histórie spoločnosti EDEL
Maurice Edel a jeho dvojčia Pierre založili spoločnosť EDEL v roku 1956 v Décines (neďaleko Lyonu) poblíž jazera Grand Large , ktoré dalo názov ich prvej seriovo vyrábanej plachetnici. Myšlienka na výrobu lodí v nich skrsla v časoch vojny. Majskôr vyrábali drevené člny a neskôr s príchodom polyesterových živíc sa preorientovali na laminát a laminátové lode. Produkciu tvorili klasické jednotrupé plachetnice a neskôr od roku 1981 katamarany. Do spoločnosti vstúpili v roku 1982 Mauriceho synovia do riadiacich pozícií. Úspechy striedali neúspechy a koniec spoločnosti sa uzavrel v 1987 po odpredaji plánov a foriem za symbolický frank Ericu Ferchaudovi. Perre zomrel po dlhej nemoci ešte v roku 1987 a roku 2011 vo veku 86r. odišiel na večnú plavbu aj Maurice
Technické údaje
Typ : Sloop
Konštruktér : Maurice Edel
Výroba : 1979-1983
Materiál : Polyester
Dĺžka : 6,00m
Dĺžka na vodoryske : 5,35m
Šírka : 2,48m
Šírka na vodoryske : 2,01m
Ponor : 0,60-1,10m
Suchá hmotnosť : 750kg
Hmotnosť balastu : 250kg
Celková plocha plachiet : 21,5m2
Hlavná plachta : 8,90m2
Gena : 12,60m2
Kosatka : 7,70m2
Spinaker : 30,00m2
Koje : 4
Výška v kajute : 1,40-1,70m
Kategória plavby : 4 (D)
Motor : 4-8HP
Posádka : 4-5
Samotný Edel 600 zahrňoval dva typy plachetnice. Jedna z pevným kýlom a kormidlom a druhá varianta s plutvokýlom a sklopným kormidlom zaveseným na korme. Rovnkao vnútorné vybavenia sa líšilo. Pri pevnom kýle bol inštalované aj morské WC. Štandardne bola v lodi kuchynka s tekúcou vodou, čerpanou nožným čerpadlom, záves na PB flašu z varičom. Zváštnosťou, ktorá dodnes púta pozornosť je zdvíhacia strecha.
Môj konkrétny kus bol vyrobený v roku 1979 ako 89 kus vyrobený v danom roku. Teda keď som si ho minulý rok zadovážil mal taký zrelý vek 40rokov a teda je jedným z prvých vyrobených kusov, čo bolo veľmi zaujímavé zistenie.
V rodnom Francúzsku sú plachetnice tohto typu dosť obľúbené a dosnes je určitý počet Edelov v prevádzke, či už v pôvodnom stave alebo po renovácií. Združujú sa vo vlastnej asociácii - https://www.edelvoilier.org/ , čo je pre mňa dosť inšpiratívna stránka vzhľadom na vlastnenie tejto plachetnice.
Plachetnicu som si priviezol od druhého majiteľa z CZ, konkrétne kotvila v Davle. Pred ním mala iba jedného majiteľa vo Švajčiarsku. V Davli sme ju nakladali na môj príves za vydatnej asistencie Davida, že je to on som zistil až na týchto stránkach. Týmto mu ďakuje za pomoc ohľadom prípojky elektriky pre úpravu podpier. Kým sa jedna loď spustila na vodu, druhá uložila na vlek v správnej polohe, tak to zobralo cca 3 hod času. Nasledoval rýchly obed v neďalekej reštike kde sme vybavili nutné papierovačky. U majiteľa ešte pozvarať vzpery, preložiť časť vecí do auta a hajde, poriadne prigurtňovať loď na vlek a môže sa ísť domov.
Príchod domov bol už vo večerných hodinách, navyše v sobotu večer (alebo nedeľu?), takže len rýchlo nahrubo odstrojiť loď od sťažňa a iných vecí, vyložiť z auta ostatné vybavenie podložiť vlek a mohol som ísť zaslúžene oddychovať.
Ďalšia životná etapa Edelu nabudúce.
A.
