Plavba po vnútorných kanáloch Benátok

[dracik]

V nasledujúcich príspevkoch popíšem náš príbeh s preplavbou vnútorných kanálov Benátok (apríl 2014) a pridám nejaké skúsenosti pre tých, ktorí by nás chceli nasledovať.

[dracik]

Plaviť sa v Benátskej lagúne je určite sen mnohých námornikov. Vplávať však priamo do vnútorných kanálov Benátok to už je iná kategória a vplávať tam s vlastnou loďou to už je námornícky raj... A to bol zároveň aj môj dlhodobý sen...

KAPITOLA I.
Deň prvý - Benátky na dohľad

8:00 ráno fúka svieži vietor. Predpoveď je, že sa ma postupne skludniť... Ubytovaní sme v kempe Fusina, ktorý ma vlastnú marínu a po vode len cca 5km do Benátok. Podľa recepčného bude okolo 11-tej príliv, takže rias vo vchode do vody by malo byť pomenej. Realitou je asi 6 metrov vchodu plných rias, naozaj je príliv?
Kým polovička berie do rúk pri vchode pripravené hrabličky a vytvára medzi naplavenými riasami cestičku do vody, ja poctivo skladám a fúkam náš 2,9m dlhý čln s 5hp motorom.
Ten vyberám z auta, kde máme v kufri spolu s člnom zbalené lyže, veľké lyžiarky a výbavu od zimných veci až po kraťasy na takmer dvojtýždňovú dovolenku, ktorá zahŕňa tak alpské lyžovanie, ako aj plavby v teplejšom počasí. Pohľad do kufra auta je zážitkom na celý život...
Po cca hodine nasadáme do nášho člnku a v maríne ešte plne nepociťujeme dôsledky "sviežejšieho vetríku". Vplávame do kanálu dei Petroli Benátskej lagúny, kde sa okrem nás plavia aj kontajnerové lode z blízkej „zone industriale”. Kanál má minimálnu šírku. Veľká loď sa plaví cca 15m od brehu a zopár metrov na druhej strane je už kanál ohraničený dubovými navigačnými kolmi. To je spoločná plavebná dráha pre 3m lodičku - škrupinku na vode a veľkú námornú loď naloženú kvantom kontajnerov. Niekto by povedal, zážitok, pri ktorom ošedivieš za zopár sekúnd...
Po chvíli cesty mimo maríny hodnotíme, že ten vietor je trochu silnejší ako sa zdalo z brehu a odbočujeme na kanál Nouvo Fusina smerom na Benátky.
(pozn. pod pojmom kanál rozumej v na prvý pohľad všade rovnakej širokánskej vode dubovými kolmi vyznačenú plavebnú dráhu, t.j. hlbšiu vodu, nakoľko Benátska lagúna je z veľkej časti v konečnom dôsledku plytčina.)
Vlny sa postupne zvyšujú a my sa trápime. Vietor silnie... Sme však vybavení nepremokavými nohavicami a vetrovkami s kapucňami. Moja polovička vpredu dokonca má pre istotu igelitové poncho. Podmienky sa zhoršujú. Obieha nás zopár lodí a z pohľadu ich kapitánov vidieť, že toto tu asi ešte nevideli. Narážame do vysokých vĺn s istotou starých námornikov. Čln chvíľami predvádza snáď 30 stupňové stúpanie, aby o chvíľu predviedol voľný pád.
Vlny sa postupne cez nás prevaľujú a nás úplne zatápa. Smer kanálu sa mení a my nemáme inej možnosti ako strpieť bočné nárazy vĺn. Po ani nie 1km cesty sme do nitky mokrí a to vrátane všetkých tu nepopísateľných partií bez ohľadu na naše nepremokavé vybavenie.
Polovička bojuje s tým, aby mi nevynadala, ale vie, že to nemá význam. Ja sa svojho snu nevzdám za žiadnych podmienok. V beznádeji ticho trpí a vytvára mi vodný štít, keďže sedí predo mnou. Voda je príjemné slaná, inými slovami máme ju už vo všetkých telesných otvoroch a po čase už zisťujeme, že je aj príjemne teplá aj keď má max. 10 stupňov. Možno to bude tým, že my sme už tak premrznutí.

Po asi 1,5km cesty, keď hodnotím, že cestu do Benátok by sme ako inak určite zvládli, ale s následkami po celý zvyšok dovolenky dochádzam k názoru, že ani my, ani naša lekárnička na to nie je pripravená. S veľkým sebazaprením skričím na predok člnu (rozumej o 1m ďalej). Otáčame sa? Zjavne pri burácajucom vetre a mori bola otazka vypočutá aj na "prednej palube" a na ešte nedopovedanú otázku sa už spredu ozývalo zúfalé a dúfajúce "áno". Pre istotu sa ešte raz pýtam, veď zatiaľ stále nejde o život i keď plávacie vesty sa už do auta nezmestili a je mi jasné, že musím urobiť životný kompromis.
S ťažkosťou v srdci a upadajúcou predstavou našej lodičky a nás vo vnútornych kanáloch Benátok lodičku otáčam.
Smerujeme späť. Benátky od nás boli už iba cca 3,5km a celý čas v podstate na dohľad.

Do maríny dorážame mokrí a uzimení a to ešte treba ako tak spratať čln a pod.
Časom nasleduje teplá sprcha v našom minimobilnom domčeku, ktorý máme v kempingu prenajatý o vnútorných rozmeroch cca 3x3m zahrňujúcich dvojposteľ a 2 skrine.
Pred domčekom naťaháme šnúry na sušenie tak, že zaberáme ďalších 50m[sup]2[/sup] a znemožňujeme vstup do ďalších mobilných domčekov, len aby sme presušili celé naše vybavenie. V nepremokavých topánkach nám čľupká a tak pobehujeme po kempingu v šlapkách. Dnu v domčeku je taktiež naťahaná sada šnúr, takže spať sa bude pod zavesenými vecami.

Atmosféra postupne hustne a počasie sa nemá nejako zázračne zlepšiť.
Polovička tvrdí, že zažila životný zážitok a že tým je pre ňu všetkým plavbám koniec a tak len sedíme v rybárskych stoličkách popri sušiacich sa veciach a v sklamaní preflakujeme deň.

[dracik]

KAPITOLA II.
Deň prvý - Benátky "napešatky"

Postupne sa predsa len rozhodneme, že my námorníci s vlastnou loďou s veľkým sebazaprením navštívime Benátky osobnou loďou (loďobusom).
Kedže však náš čln nemôžeme nechať napospas len tak vonku a skladať sa ho nikomu nechce, veď iskierka nádeje vždy existuje, tak ho ešte dokonale špinavý od rias nejakým zázrakom na centimeter vpratáme do nášho minidomčeku (domček 3x3m, dĺžka člnu 290cm).
Byť majiteľom kempingu a vidieť mojich zákaznikov ako do úplne novo vyzerajúceho mobilheimu pchajú "takú opachu", plne nafúknutý čln, asi tam na mieste skolabujem.
Po naprataní člnu nie je v domečku žiadne miesto a jediné, čo sa dá spraviť, je zabuchnúť dvere a šup na loďobus, na ktorý ledva dorážame o 13:59 (odchod 14:00, ďalší o hodinu).

Plavba loďobusom samozrejme zahŕňa skúmanie plavebnej dráhy, aktuálnu veľkosť vĺn a hlavne zistenie, že nezávisle na počasí sú i tak najväčšie a pre náš čln ťažko zvládnuteľné vlny na hlavnom canale Della Giudecca, kde sa na okraji Benátok krížom krážom premávajú desiatky lodí, každá vytvárajúc vlastný systém vĺn...
Moja viera doplaviť sa do Benátok na vlastnej lodi prudko upadá.

Postupne pešo prechádzame Benátky. Úžasné a jedinečné mesto. Akosi to však nie je ono. S hrdosťou ukazujem polovičke, v ktorých kanáloch som sa chcel plaviť a keď v nich vidím zápchu gondol, ktoré sa samé postrkujú dokonca s externou pomocou z brehu, lebo sa tam proste nezmestia je mi jasné, že moje sny boli asi trochu mimo reality. Tam by nevošiel ani najmenší gumáčik.
Na námestí San Marco obdivujeme v obchodoch Muránske sklo a že som znalec, to sa dalo poznať hneď. V jednom obchodíku ma totiž hneď zaujal sklenený delfín, dĺžka tak cca 40 až 50cm. V zľave 40% stál 15600, pôvodná preškrtnutá cena 26000 (Eur)...
Hlavne, že na môj ruksak, ktorým by som mohol pri otáčaní niečo rozbiť ma upozornili v obchode, ktorý by som cenami a ponukou označil skôr ako diskont... Keby som rozbil toho delfína, možno by im to ani nevadilo, konečne by ho takpovediac “predali".

Z najznámejšieho námestia po prezretí najznámejšej Benátskej baziliky pokračujeme na prvý Ponte della Paglia (most cez kanál vchádzajúci do útrob Benátok), ktorý je asi tradične najplnším mostom (ak nepočítame most Rialto na Grand canale), kde sa ľudia tlačia jeden cez druhého, všetci fotia a popod most chodia gondoly v rádovo sekundových intervaloch. Tu sa mala začať moja cesta po vnútorných kanáloch Benátok.
Keď to tak vidím, nie len, že to je maximálne prechaté, ale ten záujem ľudí... Nemám záujem vplaviť sa do kanálu za zvuku desiatok cvakajúcich na mňa mieriacich fotoaparátov, hlavne keď doteraz neviem, či je to vôbec povolené...
Aby som totiž osvetlil situáciu, ani po dlhšom skúmaní sa mi nepodarilo nájsť oficiálnu informáciu o tom, kde sa v Benátkach možno a kde nemožno plaviť. Jedine, čo som vedel, že sa určite nesmie na Canal Grande. Okolo Benátok v rámci lagúny sa môže takmer všade a dnu priamo do vnútorných kanálov Benátok môžu asi len Benátčania.
Celý tento "projekt" bol teda na hranici legálnosti, možno dokonca až za ňou a zatiaľ všetky fakty poukazovali na to, že som to s tými svojimi predstavami pekne prepískol.
Aby toho nebolo dosť, zistil som, že s tým mojim nafukovacím člnom budem asi najnápadnejším námorníkom v Benátkach. Za celý čas, čo sme tam boli sme nevideli ani jeden nafukovací čln. No v každom prípade jedineční by sme boli určite aj v tom, že sme tam za celý čas nevideli čln kratší ako 5m. Náš trojmetrový gumáčik by mal s vlnami od poniektorých lodí dosť problém a jeho veľkosť by mu na nenápadnosti určite neubrala. To je koniec mojim plánom, prepadá ma depresia.

[dracik]

KAPITOLA III.
Deň prvý - svetielko nádeje

Svetielko nádeje, alebo akúsi iskru, ktorá všetko zmení zažal v diaľke sa trepotajúci čln o dĺžke asi 3 až 4m s dvoma pasažiermi. Pripomínal mi, čo by asi bolo, keby sme tam na vode boli my. Predok hore, o chvíľu bác do vody, všade vodná triešť a takto dookola si to neochvejne pomedzi snáď desiatku rádovo väčších lodí vytvárajúcich veľké vlny šinul priamo ku nám. Systém plavby lodí okolo tohto člnu sa nedal popísať. Každá mala iný smer, za to táto lodička presne vedela kam ide. Stále stojíme na moste a ja si v duchu vravím, že keď táto loď vojde do "môjho" kanálu, tak to musíme dokázať aj my. A vošla... I keď sa nakoniec ukázalo, že lodička mala určite aspoň 5 metrov a to moje predstavy v porovnaní s veľkosťou nášho člnu trochu udusilo.
Prechádzame sa ďalej po Benátkach a okrem iného objavujeme najužšiu ulicku. Dva 4 až 5 poschodové bloky sú od seba cca 60 až 70cm... Každý má samozrejme okná so skvelým výhľadom k susedovi.
Mierime do stale "útrobnejších" útrob Benátok. Stále hlbšie sú to Benátky viac o Benátčanoch ako o turistoch a to má svoj šmrnc. Do odchodu nášho loďobusu zostáva posledná hodina, keď znenazdajky zahlásim, že smerujeme späť na San Marco (úplne mimo nášho smeru k loďobusu a pôvodnému plánu preskúmať vnútro Benátok).
Polovička nechápe, ale radšej sa ani nepýta a mne sa to nechce vysvetľovať.
Proste iskierka sa rozhorela a ja mám plán!
Nájdem policajtov (na San Marcu som videl dvoch postávať) a spýtam sa priamo ich ako je to s plavbou v kanáloch s vlastnou loďou. Keď povedia, že sa to môže, doplavím sa do nich, aj keby som mal byť mokrý až do nitky. Ak nie prijmem fakty a chlapsky ustúpim okolnostiam a Benátky preskúmame nakoniec len pešo.
Čas k odchodu lode sa kráti a ja polobehom pálim na San Marco. Mám posledné desiatky minút na zvrátenie môjho neutešeného stavu. Polovička len kričí zo zadu "bež mám ťa v dohľade", keď jej narýchlo v polobehu vysvetľujem svoj plán.
Na "našom" známom moste vidím dvoch policajtov. Stoja na okraji zábradlia, akoby kontrolovali, kto sa odváži vojsť do kanálov. Pred vstupom je dokonca loď s carabiniermi.
Pýtam sa policajtov, že ak mám vlastnú malú loď, či môžem dnu a na moje počudovanie môj plán radikálne zlyháva. Oni to nevedia!
Každá iskierka potrebuje svoj čas a tá moja už horí poriadne, akokeby sa niečo zmenilo na faktoch... Možno trošku aj áno. Policajti nám totiž prezradili, že na San Marcu - teda neďaleko je sídlo polície. Máme sa ísť spýtať tam. Matne si pamatám, že niekde "pri delfínovi" naozaj miesto vchodu do ďalšieho butiku boli veľké čierne dvere s nejakým nápisom polizia municipale (alebo niečo také).
Chôdza sa zrýchľuje, šance sa zvyšujú, čas do odchodu loďobusu sa kráti.
Nachádzame políciu a chvíľu trvá, kým nájdeme správnu cestu na prvé poschodie. Našli sme. Pred nami dvere s jasnými nápismi. Ooo tá eufória...
Klopeme... Nič... Zvoníme... Nič...
Po chvíli prichádza postarší Talian, ktorý nechce pochopiť, že inak ako english sa s ním nechceme baviť. Z jeho reči sme snáď vycítili len toľko, že je riadne vytočený tým, že na polícii na hlavnom námestí v Benátkach nikto nie je. No čo už mohol mať za problém... V porovnaní s nami
Talian po chvíli odchádza a my čakáme.
Zvoníme zas... Nič... Drzo skúšame otvoriť dvere. Zamknuté... Čakáme, avšak čas k odchodu loďobusu sa kráti. Musíme odísť. Naše šance padli pod bod mrazu. K loďobusu je to asi 20min cesty, pokiaľ nepoblúdime. Loďobus odchádza o 30min. Nemáme takmer žiadnu rezervu, policajtov sme nenašli.
Náš plán na "splav" Benátok padol.

Letíme smerom.k loďobusu, keď polovička znenazdajky zahlási - „nie je toto turistická informačná kancelaria?“ Nie som si istý, vyzerá to skôr ako nejaká cestovka s ponukou lokálnych zájazdov... Vojdeme dnu. Tetuška zjavne nevycítila náš časový stres a kľudne si niečo dorába chrbtom k nám aj keď som si istý, že o nás vie.
Po chvili na ňu spustíme naše požiadavky a ona nám sype niečo svojou talianskou angličtinou. Keď sa potom pýtam polovičky, čo z toho pochopila povie jednoznačne. Na kanály môžu len obyvatelia Benátok. Je si až tak 100%-tne istý nie som, predsa len niečo hovorila, že niekde sa možno aj môže, ale sú špeciálne pravidlá a kadečo... Čo je však veľké pozitívum dala nám ďalšiu indíciu.
Hľadajte niečo ako kapitanát, je tu priamo na San Marco, tam vám možno povedia viac. Ako keby sme mali ešte nejaký čas. Takto sa s nami Poseidon zahráva a to som ho poctil fotkou, keď som videl jeho sochu po ceste v nejakej dedinke na rieke Soča v Slovinsku.
Kapitanát bol našťastie len niekoľko metrov vedľa a našim smerom. Obrovské železné dvere a samozrejme zamknuté. Čo sa dalo čakať. Aaa zvonček... Zvoníme. Dvere sa otváraju a ja teda vojdem dnu. Predo mňa sa postaví nejaký úradník (policajt?, ochranka?) a rázne ma upozorní, že to som nemal robiť. Zona militare, hovorí ráznym hlasom. Už roztraseným zadýchaným hlasom a mojou poloangličtinou mu vysvetľujem, čo chcem vedieť. Na pomoc si zavolá ďalšieho a postupne riešia náš problém. Pýtaju sa na parametre lode, posunkovou rečou naznačujú, či má loď kormidlo (volant), alebo má prívesný motor...
Nakoniec povedia niečo v zmysle "ÁNO, môžete", aj keď mám občas pocit, akoby to povolenie bolo v tom zmysle, že ok docestovali ste až z tej Slovakie s tým svojim smiešnym člnkom, prižmúrime oči, choďte si kde chcete...
Niekoľko krát však bolo rázne zdôraznené "No Canal Grande". To bolo povedané priam až odstrašujúcim tónom. Na najväčšiu vodnú atrakciu Benátok Canal Grande určite nemôžeme. S tým som však počítal...
Pozn. Podľa viacerých indícií z internetu vrátane indícií z talianskej angličtiny úradnikov na kapitanate predpokladám, že loď do určitej dĺžky (malá) a do max. 9,9HP sa môže plaviť vo vnútorných kanáloch Benátok. Nesmie však v žiadnom prípade na Grand Canal a musí dodržiavať všetky ostatné predpisy.


Zmenil sa mi svet! Čo sa zdalo pred zopár hodinami nemožné sa stáva realitou. Nejako sa to večer naplánuje, aby sme nešli cez ten canal Grande a do tých kanálov keď počasie dá sa dostaneme tak či tak.
Bežíme na loďobus s eufóriou v srdci. Vedie nás nejaká vyššia sila, lebo sme vôbec nepoblúdili a dochádzame dokonca 5 min pred odchodom loďobusu.
Čas zvoľniť a dať si nejakú Benátsku dobrotu na ukľudnenie. Objednávame nejakú obdobu zrolovaného sendiču (pizze?) s rukolou, šunkou, syrom...
Stojíme pri okienku. Čas ubieha, náš sendvič sa vyrába a Talian sa nikde neponáhľa. Náš loďobus už pristáva a náš sendvič nikde. Hlavne, že sme zaplatili už dopredu. Nervozita by sa dala krájať. Nakoniec už vidíme náš sendvič ako smeruje k nám. Hurá... Talian ho však dáva na tanieriku - chceli sme zabalený do ruky. Ďalšie zdržanie, nervozita na maxime. Nakoniec máme sendvič v ruke, nasadáme na náš loďobus a smerujeme do kempingu.
Podľa predpovede počasia sa mal vietor poobede zlepšiť a malo byť krásne počasie. Nad nami začína pršať, fúka vietor a veľké osobné lode sa kymácaju, že by slabšia povaha z toho chytila morskú nemoc.
To už sa nedé spoľahnúť ani na počasie, na to jediné, ktoré nám už teraz môže prekaziť náš plán.

[dracik]

KAPITOLA IV.
Deň prvý - plán plavby

Večer sadám k mape kanálov a začínam plánovať trasu.
Má to jeden kvalitný zádrhel. Väčšina kanálov sú jednosmerky a tak vytvoriť akú takú rozumnú trasu bez toho, aby sme zavítali na obávaný Canal Grande je proste nemožné. Dokelu to už snáď nie je možné.
Navyše s polovičkou plánujem dohodnúť, kde naskočí na čln, keďže ona je už pevne rozhodnutá, že do Benátok ide loďobusom. Práve veľa suchých vecí už nemáme a tak je jej rozhodnutie racionálne.

Postupne zisťujem priamo nepovedané, že ak si musím plniť ten svoj kanálový sen tak ok, ale ona sa po zážitkoch z dnešného dňa už nemá záujem zase zmočiť až po uši, takže Benátky chce prejsť pešo. Už žiaden čln.

Mne je to jedno. Necestoval som tisíc kilometrov s člnom v aute, aby som chodil po Benátkach pešo. Som ochotný obetovať všetko suché, čo mám i zdravie na zvyšok dovolenky. Vkladám do toho všetko a moje rozhodnutia sa javia iným obyvateľom domčeka (rozumej polovičke) celkom kvalitne iracionálne. Benátky pokorím po vode, nech to stojí, čo to stojí.

Nakoniec sa dohaduje plán, že sa teda plavím sám a ona ma bude čakať na ako inak našom najznámejsom moste (ponte della Paglia) a spolu s dalšími desiatkami ľudí ma odfotí ako vchádzam do Benátskych kanálov.
Je mi to ľúto, ale po tom čo zažila ju nemôžem k ničomu nútiť a som rád, že vôbec má tu spolupatričnosť čakať na mňa hodinu na moste kvôli jednej symbolickej fotke.

[dracik]

KAPITOLA V.
Deň druhý - keď sny sa stávajú skutočnosťou

Cca 10:00 zamykáme domček. Vkladáme čln do vody. Všetko vyzerá byť ok. Člnom idem do Benátok iba ja. Polovička ide loďobusom. Na moste (Paglia) v Benátkach ma odfotí a každý si pôjde vlastnou cestou. Jeden na člnku po kanáloch a jeden pešo - taký je plán. Plán, ktorý už čoskoro zlyhá.
Vybavený som nadštandardne. 3 nepremokavé vrstvy na sebe, vetrovka, nohavice a topánky pohltili ešte navyše celý impregnačný sprej. Pripravený na všetko, už ma nič nezastaví.
Kanál smer Benátky sa oproti včerajšku radikálne zmenil. Žiadne vlnky, ako dedinský rybníček... Kedže je kanál úplne prázdny dostávam čln pomaly do sklzu a na okraji Benátok som za cca 20 minút. V Taliansku som si totiž uvedomil, že keď na diaľnici sú značky 60km/h a to ešte aj na svietiacich paneloch, tak v prípade, že idem 90km/h, tak všetkých kvalitne zdržujem. Na kanáloch je to podobné. Max. rýchlosť 11km/h a ľudia si to pália v sklze. Takže som sa priučil, inšpiroval a prispôsobil.
Postupne ako sa dostávam na hlavný kanál (Della Giudecca) musím spomaliť. Vítajú ma väčšie vlny. Premávka sa zahusťuje. Obieha ma loďobus. O chvíľu ma križuje loďobager, menšie lode (rozumej pod dľžku 10m) ani nepocitam a už je tu niečo ako naša kompa len obrovitých rozmerov. Vezie zopár kamiónov. Obieha ma veľká výletná loď a križuje ma asi 12m dlhá Penichette s fotografmi (rozumej prenajatá loď s turistami) na palube. Fotíme sa navzájom. To sa im plaví, keď si požičali také monštrum. Neskôr stretávam loďožeriav, loďosmetiak, loďosanitku aj loďopohrebákov. Loďotaxi ani nepočítam a v skutku lode všetkých druhov a veľkostí vrátane megajachty, ktorá má ako jeden z prívesných člnov asi 13m dlhú plachetnicu s rozloženým sťažňom, ktorú skladá na vodu pomocou obrovitánskych ramien. Tak to som ešte nevidel...
Postupne ako tak zvládam vlny zo všetkých smerov rôznych občas i pre mňa grandióznych veľkostí. Neďaleko odo mňa stojí niekoľkoposchodová výletná loď.
Hlavne vodiči loďobusov, ktorí ma míňajú občas naraz aj dvaja, traja po mne pozerajú ako po nejakej miestnej atrakcii. Občas niektorá loď gentlemansky pribrzdí a občas ide niekto, kto si musí dokázať, že dokáže tým svojim tlačákom vyrobiť najväčšiu možnú vlnu.
Krútim sa po tejto rozbúrenej rieke a vyhliadam loďobus, ktorým má dôjsť moja polovička. Loďobusom je však dnes iná loď ako včera, takže ju nespoznávam. Ona si však malú bielu bodku (rozumej člník so mnou) v pozadí s dlhokánskou výletnou loďou všimla a tak ma zväčšňuje svojim fotoaparátom, v ktorom so svojou veľkosťou zaberám len zopár úbohých pixelov. Na každom loďobuse sa nájde zopár turistov, ktorí fotia všetko okolo. Čím to je, že záhadne fotia väčšinou všetko práve mojim smerom? Musím sa vysporiadať s pocitom celebrity
Plavím sa okolo celých Benatok a cez sms dohadujem, či teda platí plán zo včera a kde sa stretneme na moje fotografické zväčnenie. Odpoveďou sú mi sms s názvami nejakých ulíc kde sa práve polovička nachádza. Ja v tom virvare nemám šancu hľadať nejaké ulice v mape a polovička si asi neuvedomuje, že jedinú uličnú mapu má ona. Ja mám len mapu s názvami kanálov. Som predsa námorník, suchá zem ma nezaujíma.
Medzitým stretávam dve policajné lode. Osadenstvo každej po mne pozerá, ako keby som sa vybral do Benátok na vodnom šlapacom bicykli. Našťastie im pohľad stačí a nič viac odo mňa nechcú.
Posielam sms polovičke, že ja smerujem k mostu zo včera a jej už neostáva nič iné ako sa prispôsobiť.
Ako sa pomaly blížim po vode k San Marcu a k nášmu známemu mostu premávka sa radikálne zahusťuje. Vedľa mňa kotvia dvadsaťmetrové výletné lode. Občas niektorá z nich zatrúbi a už cúva rovno na mňa. Najhoršie je, že trúbu počujem jasne, ale ktorá loď sa na mňa rozbehne to netuším do poslednej chvíle pričom sa plavím len cca 10m od nich.
Blížim sa k nášmu mostu (Paglia), keď zrazu počujem hvizd, za ktorý by sa jeho tvorca určite nemusel hambiť. Veď to je moja polovička... Som tak blízko pri brehu, že dohadujeme pre mňa nepredpokladaný rýchlonástup mojej polovičky na čln. Nemali sme sa náhodou fotiť?
Pred mostom, z ktorého som mal najväčšiu obavu sa teraz v zopár sekundách zmenil plán a moja polovička ako by sa nechumelilo nariadila z brehu pristávací manéver. Ona proste ide nastupovať. Kedže sa z člnu na breh prekrikujeme v slovenčine, modlím sa v duchu nech neurobíme našej krajine nejakú antireklamu nejakou búračkou s gondolou vstupujúcou do kanálu a podobne.
Celý most plný ľudí, divákov maximum. Snažím sa pristávať ako profesionál, ovládam jednou rukou plyn, druhou prevodovku, do toho všetkého sledujem okolitú napätú situáciu a hádžem lano. Aspoň, že ho chytila, nech nevyzeráme ako amatéri. Pomedzi celý tento manéver sa už ku nám tlačia gondoly. Aby toho nebolo dosť zdochol mi motor. Tak predsa... Predsa sa na jednom z najexponovanejších miest Benátok musel stať trapas. Božeeee... Predok lode už cez lano istí polovička z brehu, ale zadok sa medzitým pomaly posúva do stredu kanálu, tak že ho postupne celý zablokuje. Času je málo. Snažím sa motor naštartovať a on nič... Zachovávam chladnú hlavu a nepripúšťam si, žeby sme ďalej cez naj kanály Benátok veslovali. To by bol trapas. Pri toľkých fotoaparátoch na moste by sme mali určite čestné miesto niekde na Facebooku až po Panoramio.
Veľmi rýchlo zisťujem čo sa deje. Na ruke, ktorou som hádzal lano som mal vytrhávaciu poistku a pri hádzani som ju vytrhol. Zasúvam ju späť a štartujeme. Polovička naskočí cez šmykľavé schody plné rias. Nástupny manéver sa vydaril. Ak by sa tam zošuchla do vody, tak to by sme už mali možno čestné miesto aj v zajtrajšom vydaní miestnych novín. Medzi tým sa okolo nás pretlačili dve gondoly. Snažím sa ich nasledovať, ale idú tak pomaly, že riadime systémom zapni voľnobeh, vypni voľnobeh a občas to ešte chce z rýchlosti cca 3km/h pribrzdiť zaradením spiatočky. Obehnúť sa ich neodvážim. Ono taká gondola síce vyzerá byť úplne úzka, ale to pádlo, ktorým sa posúva vpred je pekne dlhé smerom na bok...
Medzitým sa zo zadu začne tlačiť tretia gondola. Aby toho nebolo dosť v protismere sa vynoria dalšie dve a to ma kanál šírku, že som sa tam neodvážil ani obehovať s našim pidičlnom. Poviem pravdu pre slabšie povahy to určite nie je. Medzičasom nám oproti idúci gondoliér, ktorý sa tlačí rovno na nás po taliansky vysvetlí a čuduj sa svete my to aj pochopíme, že sme v protismere.
Po kanáloch sa chodí vľavo, opačne ako po ceste. Logicky to bude asi tým, že gondola sa ovláda pádlom len na jednej strane a teda musí ísť vľavo.
Postupne sa učíme chodiť menšou ako minimálnou rýchlosťou a gondolám dávame radšej prednosť tak, že zastaneme pri kraji. Už sa nie je kde ponáhľať. Už sme dnu, dokázali sme to a je to úžasné. Plavíme sa po kanáloch popri ktorých žiadne chodníčky nevedú, dá sa tu teda dostať len loďou a ceny za gondoly sú šialené. Občas nás križuje most a z mostu nás ľudia fotia. Alebo ten kanál na ktorom sme?
Polovička pochopí úlohu navigátora a zároveň ju pasujem na lodného fotografa. S mapou kanálov vytlačenou na kancelárskom papieri a vloženou do „nepremokavého“ euroobalu zvláda všetky svoje úlohy bravúrne. Kanál sa krúti a z neprehľadných zákrut na nás smerujú ďalšie a ďalšie gondoly, občas dokonca motorový čln.
A my smerujeme na canal Grande! Áno ten canal Grande, na ktorý sa v žiadnom prípade nesmie. V najhoršom prípade môže údajne dôjsť až ku zabaveniu lode. Spraviť totiž trasu po týchto jednosmerkách kanáloch tak, aby sme sa mu vyhli je takmer nemožné. Navyše, kto nemá fotku najznámejšieho mostu Rialto v Benátkach (pozn. architektonický skvost na canal Grande) akoby v Benátkach ani nebol. A my tu fotku mať budeme. Z našej lode!
Pomaly sa blížime. Už z diaľky vidno na canal Grande zhustenú premávku, ale východ z nášho kanálu je úplne neprehľadný. Do poslednej sekundy netušíme, či hneď za východom na nás nečíha „water police“. Fotoaparát pripraviť...
Vyrážame na canal Grande. Polovička fotí šialenou rýchlosťou. Ja na vlastnej lodi v pozadí s mostom Rialto. Od stresu a vytŕženia zároveň, kde to práve sme a koľko (rozumej minimum) podobných tam bolo pred nami na vlastnej lodi strúham také grimasy, že nakoniec je použiteľná len jedna fotka. Po chvíli rýchlo zabočíme do vedľajšieho kanálu a pokračujeme v plavbe. Žiadne húkačky, všetko je ok... Na stĺpoch boli síce kamery, ktoré na základe textu určite patrili vodnej polícii, ale našu neoznačenú neregistrovanú loď nemajú ako vypátrať a naše xichtíky dúfam nie sú v databázach Interpolu, aby nás našli. A keby niečo, my sme na grand Canale nikdy neboli
Časom sa preplavíme do kľudnejších štvrtí, vidíme iný život. Poštastí sa nám vidieť pri práci loďožeriav a nažhavení zážitkami kujeme nové plány. Vyrážame z Benátok smer ostrov Murano.
Na druhej strane Benátok je to, zjavne ešte väčšia anarchia. Lode tu chodia pekne rýchlo a vlny sú občas zákerné, ale my to už zvládame bez problémov, aj keď polovička sediaca vpredu je celá zabalená v modrom igelitovom pršiplášti. Pre istotu.
Viete si predstaviť pohľady ostatných ľudí. Na oblohe ani mráčik, slnko pečie a na nejakej na Benátske pomery unikátnej lodi ide niekto v pršiplášti...
Nás to už nezaujíma... Na Murane preplávame snáď každý kanálik a zhodnotíme, že aj tento ostrovček má svoju unikátnu atmosféru.
Neskôr polovičku vyložím v odľahlej časti Benátok a ja okolo Benátok prefrčím občas aj v sklze až pekne do kempingu kde sa chvíľu po mne preplaví Spiritus of Singapore - obrovitá kontajnerová loď. Naštastie som ju nestihol.
Po dvoch hodinkách loďobusom doráža aj polovička v extáze, čo všetko zažila v odľahlých častiach Bénatok a spolu hodnotíme, že tie Benátky prešla krížom krážom celé a navyše ešte aj po vode ako jeden z veľmi malého mála ľudí...
Čo ma teší, že i keď splaviť Benátky bol prioritne moj sen, polovička zhodnotila, že zobrať ten po celý čas nám v kufri auta zavadzajúci čln bol skvelý nápad. Obaja sme zažili unikátne a nezabudnuteľné dva dni v Benátkach a aby toho nebolo dosť vyrážame na fascinujúce Lago di Garda...

Arrivederci Venezia...

[dracik]

Zhrnutie a skúseností, ktoré možno niekomu pomôžu pri plavbe:

Kemp Fusina (v rovnomennej obci) sa javí ako dobrý východiskový bod na objavovanie Benátok vlastnou loďou nakoľko je v rámci Benátskej lagúny do Benátok blízko.
Súčasťou kempu je chránená marína s komfortným vchodom do vody a žeriavom. V čase nášho výletu (apríl) akékoľvek vkladanie/vyberanie lodí v maríne nikoho netrápilo a nič sa neplatilo. Aj kemp aj marina sú spoločne ohradené (je to jeden spoločný areál) a obe majú web, kde sa dá zistiť viac, vrátane cien a pod.
Kemp samotný je lacný (pred Veľkou nocou stál mobilheim pre dve osoby so sprchou, wc a kúrením 36 Eur/noc/2 osoby). Je to však vyvážené tým, že v kempe je veľký hluk. Jednak tam zvyknú byť hlučnejší návštevníci (kedže kemp nie je drahý), jednak ponad kemp ide letová dráha pristávajúcich lietadiel (i keď letisko je o dosť ďalej) a jednak tesne vedľa kempu chodia veľké lode. Z nášho mobilného domčeku bolo od našej postele po kontajnerovú loď len cca 50m – pre niekoho to môže byť skôr zážitok. Lietadlá v noci už veľmi nelietajú, podobne i lodí chodí o dosť menej za to aspoň v našom prípade kým si na to nezvyknete bude vás budiť kúrenie/klimatizácia, ktorá vždy keď zhodnotí, že teplota nevyhovuje nastavenému rozsahu rozhodne sa 3x hlasito zapípať, aby dala najavo, že sa púšťa do práce. Po práci 2x zapípa, že končí. Toto sa samozrejme deje niekoľko krát za noc. Naproti všetkému sme strávili v tomto kempe 3 noci a našu búdku ako sme náš minimobilheim volali sme si zamilovali.

Čo sa týka plavby v samotných kanáloch určite naj mapy nájdete na:
http://www.comune.venezia.it/flex/cm/pa ... agina/3836
V prípade, že časom bude odkaz nefunkčný (zmenou štruktúry stránok), skúste len http://www.comune.venezia.it/ a skúste nájsť časť „Cartografia“.
Mapy na týchto stránkach obsahujú jednak mapu Lagúny, ako aj detailnú mapu kanálov vo vnútri Benátok so značkami (rýchlosť, povolený smer) a farebným vyznačením veľkosti kanálu. Bez tejto mapy by som do vnútra Benátok určite nešiel.
Samotná plavba prebieha povedľa kolov, ktoré vyznačujú plavebné dráhy po tej strane, kde sú na koloch čísla, alebo nejaké značky (biele kruhy, štvorce atď.) Len podľa skúseností v kanáloch Benátskej lagúny sa plaví prioritne vpravo (väčšina lodí) I keď rôzne indície popisujú, že by sa malo plaviť vľavo.
V širokých kanáloch sa plaví kdekoľvek. V úzkych kanáloch Benátok, ktoré sú prioritne používané gondolami sa plaví vľavo. Stačí však zájsť do opustenejších kanálov Benátok, kde už veľmi gondoly nechodia a vidíte, že aj domáci sa plavia vpravo.
To čo popisujem je odpozorovaná realita – ako to má presne byť je druhá vec...

Aj keď možno naša časť plavby vyzerá zo začiatku odstrašujúco, bolo to dané zlým počasím a tým, že sme boli v Benátkach len 2 dni, takže sme nemohli čakať na niečo lepšie.
V každom prípade kľudne a pomaly sa dá na 3m člne bez problémov zvládnuť návšteva akýchkoľvek aj väčších kanálov aj pri vlnách od väčších lodí bez toho, aby ste boli mokrí. Nie je to však určite plavba pre začiatočníkov. Lode sa križujú všemožnými smermi a vlny sa občas zlejú tak, že nemáte šancu robiť nič iné ako sa nechať vyhojdať, lebo akýkoľvek prudší rozbeh len narazí s člnom o nejakú vlnu a už máte vodu až dnu.
Dnu v kanáloch hlavne tých tenších a najexponovanejších je plno gondol a miesta málo. Často sú gondoly natlačené tak, že medzi nimi doslovne nie je žiadne miesto. Navyše sú niektoré kanály neprehľadné plné zákrut a pod., takže do poslednej chvíle netušíte, či o 3 metre ďalej nebudete musieť urýchlene a núdzovo cúvať, keď sa nechcete zraziť s gondolou. Tu musíte vedieť ovládať svoj čln naozaj dokonale, alebo mať spolujazdca pripraveného zachraňovať situáciu ako som už spomenul začiatočníkom toto určite neodporúčam.
Tu je potrebné zdôrazniť, že gondoly asi majú nejakú výnimku, nakoľko aj na jednosmerných kanáloch chodia vo všetkých smeroch. Motorový čln v protismere sme však nestretli nikdy.

Sú indície, za ktoré sa 100%tne nezaručujem, že do vnútorných kanálov samotných Benátok môžu menšie lode s prívesným motorom do max. 9,9hp. Plavba po canal Grande je prísne zakázaná pod hrozbou veľkej pokuty až zabavenie lode. Do hlavných kanálov Murano a Burano môžu taktiež len menšie lode (marí sa mi, že do 6 metrov). Ostatné kanály - t.j. zvyšok Benátskej lagúny môžete teoreticky s akoukoľvek loďou.
Do vnútorných kanálov Benátok neodporúčam ísť sám. Nech je jeden človek s mapou ako navigátor. V kanáloch zistíte, že na sledovanie mapy veľa času nemáte a orientácia kde presne ste, ak nesledujete každú zákrutu v mape môže byť problémová.

S nafukovacím člnom budete jednoznačne v Benátkach nápadní. Možno v lete bude situácia trochu iná, ale my sme za celý čas nevideli ani jeden nafukovací čln. Domáci používajú iné typy lodí, takže sa nespoliehajte na to, že keď máte malý čln bez vlajky, kučeravé vlasy a strnisko, že vyzeráte ako Taliani...

Pokiaľ sa na vode nesprávate ako hulváti a jasne rešpektujete určité nepísané pravidlá a dodržujete prípadné značenie (jednosmerky a pod.) nikto sa o vás nebude zaujímať a nikto vám nebude naznačovať, že sa tlačíte niekde, kde nemáte byť a to vrátane toho, keď sa dostanete do zápchy (kolóny) gondol a pod. Domáci vás rýchlo odhalia a vyjdú vám v ústrety uvoľnením miesta, upozornením ďalších gondol, aby vám radšej dali prednosť a pod.

Čo sa týka parkovania, čisto na základe indícií z internetu je zaparkovanie člnu v útrobách kanálov a jeho opustenie riskantná vec. Parkovacích miest je málo a každé niekomu patrí. Pokiaľ však zájdete do odľahlejších častí dá sa nájsť miesto, kde si myslím, že by problém nebol.
Samozrejme v rámci Benátok existujú maríny, kde sa zaparkovať dá, tu však už hovoríme o nejakých nie malých poplatkoch.

Pozor v Benátskej lagúne je rozdiel medzi prílivom a odlivom cca 1m. Voda teda v rámci dňa mení jednak svoju výšku (hĺbku), jednak tlačiaca sa masa vody v kombinácii s horšími poveternostnými podmienkami môže spôsobovať menším člnom problémy.

V prípade, že zapadnete na plytčine poplatok za vytiahnutie môže byť 200 až 300 Eur. Ak ste s malým člnom pomôžte si radšej sami, čakajte na príliv, alebo požiadajte o pomoc niekoho, kto ide okolo a je ochotný... Takže na značenie pozor. Signálom, že ste na nesprávnej strane môže byť o.i. tmavšia voda (t.j. začínajú byť vidieť vodné rastliny).

[Brubbel]

Diky za pocteni! A hlavne gratuluju, ze si to nakonec dal, chvili to vypadalo zoufale Ukaz fotky

[dracik]

Zopár vybraných fotografií:

Benátky sú tak fotogenické miesto, že na internete sa určite nájdu krajšie foto. Takže tu uvedené foto sú len tak na dokreslenie príbehu.

Náš čln v pozadí s polovičkou odpratávajúcou riasy


Čln vprataný v mobilnom domčeku, hneď vpravo posteľ a ponad ňu povešané veci
Hneď za koncom člnu už boli dvere von, chýbalo menej ako 5cm


Malá biela škvrna tesne pred výletnou loďou - to som ja
Fotené polovičkou z loďobusu


Námestie San Marco z pohľadu z vody


Tá krabica na lodi to je truhla - vidno pri priblížení


Zápcha gondol - pomedzi toto sa máme plaviť?


Zápcha gondol 2 - kanál po ktorom sme sa plavili


Dnu v kanáloch - pohľad z nášho člnku


Kľučkovanie pomedzi gondoly - pohľad z nášho člnku


Na zakázanom Canal Grande v pozadí s mostom Rialto - pohľad z nášho člnku


Všimnite si nápis na kormidle zásobovacej lode


Ostrov Murano, voľných parkovacích miest nula - pohľad z nášho člnku


Na stĺpe (navigačnom kole) sa pracuje, nejako nám zhnil - pohľad z nášho člnku

[Moby]

Ahoj všem, příští týden se chystáme projet Benátky na mém nafukovacím člunu délky 470cm s motorem 25hp. Vše je samozřejmě registrované na SPS, mám modrou kartu, VMP-C, jen ale nevím, co je mojí povinností a co nesmím?

Musím se hlásit na místním kapitanáně? Mohu proplouvá volné v kanálech? Samozřejmě dodržovat výtlak a rychlost, ale co vineta, povolení, jsou nějaká konkrétní pravidla pro tuto lagunu?

Dekuji za každou reakci...

[Denis]

Ja som sa tam plavil na kajaku, ak by som šiel na motoráku, tak by som pozoroval situáciu a kde nejazdia miestni s motorom, nešiel by som ani ja. Na hlavných kanáloch sa jazdí v pravo, na malých v ľavo, skrz gondoliérov. Po lagúne vo vyznačených trasách.

[martinsk]

Myslím, že to bolo nelegálne už za čias dráčika (2014), odvtedy to len sprísňovali. Všetky vjazdy do "vnútrozemia" Benátok sú pod mostami, na každom z nich je zákazová značka. Niekoľko ich je odpadnutých, tam by sa možno dalo z toho vykecať, ale len v prípade šťastia.

Majú tiež supermoderný kamerový systém, ktorý rozoznáva značenie, veľkosť lode, rýchlosť, počet ľudí na palube. Keď sme sa tam plavili my, nebol spustený, lebo úrad na ochranu osobných údajov mal námietky, možno to nedovolili dodnes.

V taliansku tiež treba PZP (blue card) na sumu min. 5 mil. EUR, čo je viac, ako inde, musí tam byť uvedené výrobné číslo (loď aj motor) a musí byť v taliančine.

A ešte vyviazanie sa niekde v kanáli - tie parkovacie miesta sa každý rok dražia a tie lacnejšie vychádzajú na desaťtisíce eur, takže ak budete na niekoho mieste keď sa vráti domov...

Prajem veľa šťastia

[copy]

načo tam vliecť vlastnú loď?
https://youtu.be/zdov46ZX34Q?t=513
https://www.brussaisboat.it/en/pleasure ... rates.html