Nemám veľmi čas prekladať staré popisy, ale niečo sem dám:
harpunou nie. Lovili sa tak, že rieka sa prehradila lanom na ktoré priviazali háky, niekedy aj 120 - 200 ks.
Túto metódu vymysleli ruskí rybári v delte Dunaja a postupne sa rozšírilo až k nám.
Vyza sa chytila do týchto hákov väčšinou za chvosť. Bola pomalá a lenivá ryba. Lovilo sa aj s prehradením riečišťa raždím a plotom z latiek. Pri bráne potom vyzu jednoducho odchytili. Podľa publikácie Mateja Bela z roku 1702 chytali sa aj sieťami, ktorými tiež prehradili rieku.
Dalšie publikácie:
Rohan-Csermák Géza: Sturgeon Hooks of Eurasia (New York, 1963);
Herman Ottó: A magyar halászat könyve (I–II., Bp., 1887– 88);
Takáts Sándor: A komáromi vizahalászat a XVI. században (Magy. Gazdaságtörténelmi Szle, 1897);
Gaál Károly: A gútai „rekeszt” és a vizafogócége (Ethn., 1947);
Morvay Péter: Milyen volt az egykori vizafogó? (Ethn., 1948)
Žiaľ všetko len v Maďarčine, ale koho to zaujíma google prekladač pomôže.