1.-9. decembra 2009
Loď Steel Pulse, ocelovka 33’, designer Robert Tucker
Kapitán Zvíře30
Autom: Bratislava – Praha
Lietadlom: Praha –> Atény a späť
Vlakom: Atény letisko –> Ano Liosia –> Korint
Plavba: Korint –> Kiato –> Antikira –> Monastiraki –> Messologi –> Vathi, Itaka –> Messologi
Autobusom: Messologi –> Atény autobusová stanica –> Atény letisko
Doprava
Z Bratislavy sme vyrazili autom deň pred odletom a prespali v Prahe. Auto zaparkovalo v garáži na Dědine a na letisko sme prišli taxíkom (5 km, 10 min, 180 Kč). Spiatočnú letenku sme kupovali mesiac pred odletom a „pořídili“ sme u Click4Sky (teraz už ČSA) za 2 700 Kč na osobu, vrátane všetkých poplatkov (odlet z Prahy). Let trvá 2,5 hod, v lietadle dostanete výborný sendvič a nápoj.
Deň pred odletom sa odporúča urobiť elektronický check-in cez internet a na letisko sa dostaviť 2 hodiny pred odletom. V našom prípade sme internetové odbavenie urobili v deň odletu skoro ráno (cca o 6 hod) a na letisko sme dorazili 50 minút pred odletom. V rade ekonomickej triedy čakalo približne 6 zákazníkov. Ale pri prepážke business triedy čakal iba jeden cestovateľ, a tam prijímajú batožinu internetovo odbavených a po predložení pasu vystavia palubenku. Všetko prebehlo bez problémov a do 10-tich minút od príjazdu na letisko sme mali palubenky v ruke.
Každopádne, nenechajte sa pomýliť, takýto dojazd na letisko „naknap“ sa samozrejme môže vypomstiť – buď väčšími nervami alebo, v krajnom prípade, zmeškáte lietadlo. Ak neurobíte check-in cez internet (zadanie kódu a následné tri kliky), urobí ho za vás letisko a vypýta si za to poplatok 250 Kč, čo je cena bohatých raňajok za letiskové ceny.
Batožina do lietadla
Váhový limit batožiny je 20 kg. V pohode sme sa „do neho“ obidvaja zmestili s rezervou 3 kg, neťahali sme so sebou žiadne jedlo ani pitie. Zato sme viezli 5 fliaš Bechera, ktoré si objednal Zvieratko pre svojich kamarátov. Príručná batožina jedna taška + taška na notebook/elektroniku. Signálne svetlice + pištoľ na odpaľovanie a podobné nezmysly odporúčam zabaliť do ešusu alebo niečoho kovového, aby ste sa vyhli prípadnému zdĺhavému vysvetľovaniu alebo zabaveniu a strčiť do veľkej batožiny. V batožine sme mali zbalené komplet zimné oblečenie, goráče, gumené oblečenie, gumáky, rukavice, čapice, teplé spacáky a všetko do rezervy. To všetko preto, že nás vystrašil tvrdením že tam zahynieme, jeden po slovensky hovoriaci moderátor JI, ktorého nechceme menovať
.
Prestupy
Keďže Neny letí prvýkrát, má z toho zmiešané pocity a podľa vybavenia lietadla (popolníky v sedadlách) usudzuje že najlepšie roky slávy má už lietadlo dávno za sebou. Nakoniec však prevládlo nadšenie a fotografovanie oblakov
. Po prílete do Atén bolo vyzdvihnutie batožiny rýchle, cca za 30 minút sme vyšli pred letisko a prešli sme na vlakové nástupisko.
Prestup do vlakovej stanice je jednoduchý. Spolu s metrom je stanica približne 100 m od letiska, stačí nasledovať značku vlaku na orientačnej tabuli, peši prejsť cez cestu priamo pred letiskovou budovou (Prílety/Arrivals), zísť o jedno podlažie dole a voila, sme pri predaji lístkov, klasické predajné okienka. Lístok do Korintu stojí 7 Eur, pred vstupom do stanice sa označuje na žltom razítkovacom strojku, sú hneď pri predajných okienkach.
Je možné, že do Korintu vedie aj jednoduchšia cesta, ale podľa našej znalosti momentálne neexistuje priamy spoj z letiska do Korintu. Naša cesta pozostávala z nástupu na letiskovej vlakovej stanici na mestský vlak Proastiakós (resp. Proastiakós je označenie mestskej železnice), ktorý ide smerom na Ano Liosia. To je zároveň konečná stanica a tam sa prestupuje na spoj do Korintu. Prestup je jednoduchý – z letiskového vlaku sme vystúpili a prešli tri kroky na druhú stranu nástupiska.
Proastiakós ide každých 15 minút. Z letiska do Ano Liosia sa cestuje približne 30-40 minút, do Korintu je to ďalšia hodina. Na prestup sme čakali približne 45 minút. Od príletu do Atén sme sa do Korintu dostali za necelé tri hodiny.
V Korinte priamo pred výlezom zo stanice stál MHD bus, opýtali sme sa, či ide do rybárskeho prístavu (záchytné slová pre šoféra sú „fishing port“ a „sailing ship“). Za 1 euro/os a 10 minút nás vyhodil pred prístavom, autobusák zastavil na prípojnej ceste, aj keď tam nie je zastávka, s úsmevom povedal, že je to 400 m. Prstom ukázal smer na prístav a my sme sa takto po prvý krát stretli s gréckou srdečnosťou, ktorá nás sprevádzala po celý čas. Korintská preprava je v rámci mesta, všade obchodíky, stánky, ľudia, je to bezpečná trasa.
Všetky vlakové zastávky sú dobre značené, smery vlakov tiež. Konzultácie s domorodcami v angličtine no problemo, vlaky čisté, ľudia sú ochotní poradiť.
Bližšie info:
http://en.wikipedia.org/wiki/Proastiakos
http://www.athensguide.com/airport.html
Po skončení plavby sme cestu späť do Atén zvolili v deň odletu ráno o 6:30 hod autobusom z Messologi. Ide približne každé dve hodiny, lístok stojí 20,80 Eur, cesta trvala 4 hod. Bus je čistý, pohodlný a s toaletou. V Aténách sme pristáli na autobusovej stanici odkiaľ ide každých 10 minút spoj na letisko „Airport bus“, lístok 3,20 Eur/os. Nepočítajte s tým, že sa na tejto aténskej stanici budete chcieť zdržať – môžte doplniť tekutiny a zahnať hlad, ale je v priemyselnej zóne mesta, peši tam nie je kam ísť, je obkolesená rušnými cestami, celkovo nevábne miesto. Nie je možné uschovať batožinu a pozrieť mesto. A na babskom WC dostanete do ruky WC papier a idete na turecký záchod!
http://gogreece.about.com/od/athensgree ... ortbus.htm
Decembrové počasie
Denné teploty 15-20 °C, miestami 22°C. Nočné teploty okolo 12-13°C. V praxi to znamená cez deň mať na vode pripravený po ruke sveter alebo tenkú bundu, večer obliekať svetre aj s bundami. Pre prípad veterných pofukov na vode mať pripravené aj niečo na krk a hlavu, a tým nemyslíme rakiju
. Ku koncu, 7. a 8.12., sa večery a noci citeľne ochladili aj keď cez deň bolo veľmi pekne, slnečno.
Ľudia, obsluha v podnikoch, grécky gastroprístup
Gréci v nás zanechali dobré spomienky. Sú príjemní, domorodci nechovajú k turistom žiadnu nevraživosť. Pri pristávaní v prístavoch si rybári prídu dozorovať svoje lode a prípadne pomôžu s vyviazaním. Šenkári sú fajn, snažia sa, aby bolo stále niečo na stole. Bolo vidieť, že sme v turistickej oblasti a záleží im na tom, aby sme sa na budúci rok vrátili. Podarilo sa im to, v marci 2010 ideme zase objavovať Grécko
.
V hospodách majú príjemnú zásadu, ktorú bezo zvyšku dodržujú – alkohol sa nepije na lačno. Znamená to, že k pivu alebo tvrdému prinesú niečo malé pod zub – chipsy, zeleninka, syrík, občas šunka alebo ovocie (samozrejme zadarmo, resp. v rámci ceny objednávky). Najkrajšiu „podzubnú“ skladbu zahrali v minihospůdce v Monastiraki – na jedno rýchle pivo sme dostali tanierik s dvomi hrubými plátkami uhorky, dve rajčiny, dve olivy, dva kúsky ovčieho syra, posypané národným korením oregano a soľou s hrubými zrnkami. Keď sme si objednali dve pivá, vínko a suflaki (souvlaki). Dostali sme k tomu zase zeleninku plus plne naložený tanier hranoliek, ešte zeleninku, biely chlebík pomazaný olivovým olejom, trošku pogrilovaný, ... Potom pivo za 2 eurá toľko nemrzí ... bežná cena za pivo sa pohybuje medzi 2 až 3 eurami vo všetkých prístavoch kde sme boli. Kapučíno od 2 do 3,50 Eur. Ouzo dostanete za 3 až 4 eurá a pohár s vodou dostanete na stôl automaticky.
More
Boli sme prvýkrát v Grécku, chceli sme more spoznať aj ochutnávať. Na uvítaciu večeru Zvíře pripravil sépie (vypitvať, vybrať zobáky, rozrezať, povariť s bobkovým listom, soľou, voliteľne cesnakom a olivovým olejom asi 30 minút, potom opražiť na olivovom oleji, prisypať oregano, podávať s citrónom alebo polievať citr. šťavou). Ochutnali sme kalamáre kúpené v rybárni v Kiató (vypitvať, odzobákovať, nakrájať na krúžky, nevariť, hneď opražiť aj s oreganom a citrónovou šťavou a chlebíkom). Raz sme ugrilovali bezmenné rybky z náhodného výberu u rybára v Messologi. U neho sme kúpili aj 6kg chobotnicu. Stála 35 euro a akokoľvek na také mäso nie sme zvyknutí, žiadna „špongiochuť“ sa nekonala a nebolo to zlé. Hlavne koniec chápadla, tam kde sa zužuje, je pochúťka. Chobotnica by sa mala pred gastroprípravou „omlátiť“, aby zmäkla. Je treba to chápať doslovne, chobotnica sa pevne uchopí a prudkým švihom sa hodí o palubu. To sa opakuje dovtedy, dokiaľ mäso nezvláčnie. Niekedy to robia rybári, niekedy turisti. My sme to prevádzkovali asi 10 minút na palube spolu s vtipkovaním o Greenpeace. Chobotničku je treba po omlátení poriadne umyť (aj palubu), odrezať úzke konce chápadiel, vypitvať, oddeliť hlavový vak od tela, z tela vybrať zobák. Odrezať jednotlivé chápadlá a podľa veľkosti rozrezať na menšie kusy. To všetko dať do hrnca s vodou a bobkolistom a povariť v miernom vare, dokiaľ mäsko nesčervená a nezmäkne. Za daných podmienok sa varila asi 30 minút. Pozor na prevarenie, potom mäso opäť tvrdne. Pekáčik sa vymastí olivovým olejom s všadeprítomnou kombináciou oregana a citrónovej šťavy. Príšera sa pečie 45 až 60 minút a podáva s ryžou alebo s čím chceš.
V prístavoch majú každé ráno práve dovezené čerstvé ryby. More je živé, morské potvory sú vidieť v mori, v rybárskych sietiach, na trhoch. V tomto porovnaní vyzerá byť Jadran sterilný.
V Korintskom zálive nás sprevádzal väčšinu času Beaufort 3,4. Zažil sme krátku malú búrku pri BF6,7, slniečko pri BF2, videli malé tornádo na BF5. Málokedy sme išli čisto na plachty, väčšinou nám neprial vietor a plachtili sme s podporou motora.
Používali sme každodenné profi-predpovede z Windguru. Mali len pár nedostatkov – buď nezodpovedal skutočnosti smer vetra, alebo jeho intenzita, alebo predpoveď dažďa, prípadne teploty. Asi sme mali smolu na predpovede
.
Loď
Pekná praktická loď, vhodná na turistiku. Nie je to žiadny závodník, ale to jej nezazlievame, pretože je na oplátku bezpečná a superstabilná. Je na nej vidieť od pohľadu, že si ju dal niekto postaviť sám pre seba a nie pre čárter. Mala len jednu kajutu pre dve osoby + salón v ktorom sa môžu vyspať ďalší dvaja. Jej plavebné vlastnosti sú skvelé, až na neuveriteľné samovoľné vyostrovanie. Čož je ale vždy lepšie ako samovoľné odpadávanie
. Je vybavená do nečasu samospádovým naftovým kúrením a pokiaľ sme ho práve neopravovali, tak fungovalo veľmi dobre. Bolo jasne cítiť, že lodička je v permanentnej prestavbe, ako každá staršia majiteľská loď, ktorú si chce niekto zútulniť podľa svojich predstáv. Loď má aj samostatný generátor na 230 V, čo je výhoda totálnej sebestačnosti, čo sa elektriny týka. Je vybavená solárnym panelom a zvláštnym systémom dobíjania, ktorý som nie celkom pochopil, ale to nie je podstatné, pretože fungoval.
Loď nemá vstavanú chladničku, ale má prenosné izolačné boxy. V Messologi je výrobňa ľadu hneď pri prístave, takže problém so skladovaním sme nemali. Podobne je to vraj v celom Grécku. Zato bola loď vybavená plynovým ohrevom vody, čo je veľká výhoda – voda do dresu aj do sprchy je zohriata v priebehu pár sekúnd.
Objem nádrže nafty sme len odhadovali, pretože budík ukazuje čo chce. Tak isto aj objem nádrže vody, ale to sa asi časom zmení, pretože keď sa Zvieratko plaví sám, bez pasažierov, od prístavu k prístavu, je mu putna či má 150, alebo 250 l vody. Jediné čo mi prekážalo bola absencia rolfoku a ovládania takeláže v kokpite. Ku všetkému bolo treba chodiť dopredu ku sťažňu, na čo nie som zvyknutý už ani na svojej Beluge.
Teraz, keď píšem tieto riadky, je už asi všetko inak, pretože lodičku zachvátil požiar deň pred Silvestrom 2010 a poškodil ju natoľko, že musela na breh a Zvieratko na nej prevádza kompletnú a komplexnú rekonštrukciu. Výsledkom má byť väčší komfort na lodi a lepšie vybavenie pre cestujúcich. Každému kto sníva o vlastnej lodičke na mori by som rád odporučil navštíviť túto loď, aby si vyskúšal čo to obnáša na vlastnej koži. Nič za vás nevybaví žiadna spoločnosť, všetko čo vám padne do vody, zlomí, pokazí alebo inak poškodí, si musí kapitán sám nejakým spôsobom zohnať, kúpiť alebo opraviť. Nemáte komu zavolať alebo sa sťažovať. To sú najväčšie rozdiely oproti charterovanej lodi.
Zastávky
Vo všetkých prístavoch sme boli bezplatne. V Antikira sme doplnili vodu a pripichli sa na elekriku bezplatne. Internet je takmer všade „k mání“ bezplatne. Buď ako doplnok v hospode k pivu, alebo nám v tom významne pomáhala smerová anténa HWU8DD od Hawking Technologies. Okrem Korintu a Monastiraki boli v každom prístave nezaheslované wifi siete a internetové pripojenie sme mali priamo v lodi počas takmer celého výletu.
http://www.hawkingtech.com/products/pro ... ProdID=308
Korint
Veľmi dobre chránený prístav, veľké historické mesto so širokými ulicami, spústou obchodov a všetkým čo patrí k mestskému životu, čo sme s radosťou vynechali. Kotvenie na bočné vyviazanie. Večer sme zašli na pivo a internet, ráno sme spravili nákup potravín a z Korintu vyrážame ráno o 10-tej, smer Kiato, zadný vietor. Mali sme väčšinou genu. Asi po hodine plavby sa zdvihli vlny na 2 m, prichádzali zozadu, čo sťažovalo kormidlovnie. Bf 5-6, po ďalšej hodine začal dážď a búrka. Gumáky sme nechali v kajute a to bola chyba, Ljushka podcenila dolnú časť oblečnia, nohavice a topánky boli durch premočené. Potom sa vlny ukľudnili a za dažďa prichádzame do prístavu Kiato okolo 13 h.
Korintský prístav "Fish port" / Námestie s Pegasom na fontáne hneď pri prístave / Alej s palmami / Trošku iný jachting / Počasie pri búrke
Kiato
Dobre chránený betónový prístav, široký vjazd, Kiato je turistické letovisko, v pešej vzdialenosti dostupné hospody, obchody. Kotvenie na prednú kotvu a zadné vyviazanie. Mouringy prítomné, ale vraj neudržované a nepoužili sme ich. Miestni rybári a jachtári na nich uviazaní boli.
V Kiato sme strávili celý nasledujúci deň aj noc, pretože fúkal čistý protivietor Bf 7. Celý čas sme bez strát využili na požieranie kalamárov v cestíčku v neďalekej hospůdce s internetom, kde Zvieratko už poznali ... Ráno pred odjazdom sa Zvíře s potápačským vybvením ponoril pod loď, aby istil v akom má stave podvozok a propeler. Pre našu predstavu kde sme a kadiaľ plávame, sme pre seba zakúpili mapu zálivu (turistická mapa s charakteristikou majákov, vrakmi a hĺbkami). Nakúpili sme na trhu čerstvé kalamáre a vyrazili 10:30 h smer sever. Za kormidlom väčšinou Neny a užívame si prvý krát výhľad na volnejšie more. Vlny 1-2 m, Ljushka so Zvieratkom ručne prehadzovali kosatku za menšiu verziu v predzvesti búrky, ktorá napokon neprišla. Pobyt na špičke lodi mal následky. Ljushka statočne nakŕmila rybičky dvakrát za sebou. Zo Zvířete nevyšlo nič nazmar, ale ukázalo sa, že aj Elfovia majú svoje hranice. Zvieratkovi sa prvý krát za celú dobu pobytu na mori urobilo šoufl, zaľahol a nastalo TICHO. Po prvýkrát sme počuli neprerušované šumenie mora bez výkrikov „mě nedostaneš!“, „vem si mě“ a „freedom“ ...
. Taktiež sme boli ukrátený o historky z baru v Messologi, v ktorých bola hlavnou postavou blonďatá Aténa. Po ceste sme stretli delfínov a do Antikira sme dorazili za tmy 18:30, žalúdky sa ukľudnili. Osmahli sme kalamare, boli výborné.
Parking v prístave Kiato / Neny na slniečku / Mačky v Kiato / Kalamáre v cestíčku / Odjazd na sever zálivu
Antikira
Mestečko na severnej strane Korintského zálivu, prístav s vianočnou výzdobou v krásnej zátoke, veľmi dobre chránený zo všetkých strán. Z mora do prístavu je dlhý prístup, cca hodinu plavby. Pri príjazde pozor na vyhradený koridor z pravej strany, je tam zakázaná zóna niekoľko míľ (teda aspoň my sme o tom presvedčení). Kedže nemáme riadnu námornú mapu pre túto oblasť, iba turistickú, tak nevieme určit čo nám Garmin v telefone ukazuje
. Červený mestský maják na vjazde do prístavu nesvieti. Zelený sa v záplave svetiel hľadá obtiažne. V prístave je miesta dosť, parkujeme na prednú kotvu a zadné vyviazanie.
Večer sme zašli na pivo do hospody s veľkými papierovými obrusmi, kde nemali ani čaj ani kávu a pivo iba Heineken. Ráno sme kúpili raňajky. Neny dostal suchý mäsový koláč, ktorým sa skoro zadrhol a Ljushka bola obviněná z úmyslu poškodenia zdravia (pozn. Ljusha: škoda, nepodarilo sa ... snáď nabudúce). Odrazili sme o 11 hod s plachtami na motor za pekného slnečného počasia. Pred zotmením, okolo piatej, sa obloha zatiahla, približovala sa búrka. Keď sa v diaľke objavilo malé tornádo, už sme mali na sebe vesty s blikačkami a preberali sme MOB. Citeľne sa ochladilo, ale búrka nás nakoniec minula aj vďaka tomu, že sme zmenili kurz na Monastiraki (z pôvodného Nafpaktosu), čím sme skrátili denný plán o dve hodiny a ušetrili sme si príjazd v Bf5 cez úzky, cca 15 m, vstup do nafpaktoského prístavu. Namiesto toho sme 20:30h po tme a v pohode pristáli v malom rybárskom prístave v Monastiraki.
Prístav v Antikire a rozne pohľady z neho / Ulička pri prístave
Monastiraki
Po pristávacích pokynoch, ktoré neboli až tak úplne zrozumiteľné, Neny zrýchlene vyskakuje na pevninu a volí kurz „preč z lode a rozdýchať“. Ljusha ho nesmelo nasleduje a Zvíře volí istotu salónku. To všetko bola veľmi správna voľba, pretože Neny objavuje najmenšiu mini-pidi hospodu na svete. Hospůdka je pár krokov od prístavu smerom do kopca, otvorili ju práve predchádzajúci deň. Miestnosť je asi 4x4m, z čoho diagonálne polovicu zaberá bar s grilom. Je vymaľovaná na modro, s modrými stolmi a s modrými stoličkami. Sedí sa v štýle „sardinky“ a je tam útulno a príjemne a podáva sa ouzo a to sa predsa musí piť aj s kapitánom. Po polhodinke sa všetci traja vraciame z lode späť do hospůdky a strávime tam čas do polnoci.
Ranná prechádzka po uliciach mestečka je kúzelná, stromy sú obsypané pomarančmi a citrónmi a dýcha na nás Grécko. Ráno je krásne slnečné a teplé počasie, vyrážame 10 hod za ideálneho vetra z východu do Nafpaktosu, kam dorazíme o dve hodiny neskôr. Inak v noci sa Zvíře zadrel v miestnom bare a ráno bol bez hlasu. Zrazu more šumelo tak dáko inak
.
Prístav v Monastiraki / Rybárske siete / Výhľad z kopca / Miestna architektúra hladí oko
Nafpaktos
Navpaktos s miniprístavom za hradbami, kaviarničky, obchodíky, jedna benzínka. Veľmi pekné na pokuk, určite stojí za videnie, rezervujte si na to aspoň 2-3 hoďky. Mesto je súčasťou hradu a tvorí 5obranných valov. Hore sa týči pevnosť, kde o pol tretej už zatvárajú bránu. Zato je tam pekný výhľad na mesto a more a 15-20 mins výšľap nahor je pekná prechádzka. Dali sme sa do reči so správcom a ten nás zviezol autom o pár ulíc dole, s pokecom o hrade a odoslaním na tú najkrajšiu cestu dole. Všade sú citróny a pomaranče, aj správca mal v aute dva citróny
. Pred odjazdom sme chceli kúpiť naftu, ale ukázalo sa, že v nedeľu je benzínka Shell zatvorená. Vyrážame z Nafpaktosu pred 17 hod, smer Messologio.
Príjazd do prístavu / Výhľad do zátoky a prístavu od pevnosti / Všade sú citrusy / K Páterskému mostu je to kúsok
Prejazd pod mostom z Pátry na motýľa, bez motora. Kormidluje Ljusha a nakoniec sa ukázalo, že rozstupy medzi mostovými pylónmi sú dosť veľké aj pre ňu. Garmin nám ukazuje nejaké nezmysly – rýchlosť okolo 1,8 uzla, hmm ... zapíname motor a ideme cca 2,2 uzla. Kedže loď nemá log a neprečítali sme si príručku, sme v najužšém mieste zálivu a oproti vode odhadujeme rýchlosť na cca 5-6 uzlov usudzujeme, že ideme proti najsilnejšiemu prúdu v Korintskom zálive.
Most / Most
Pred jedenástou večer sme dorazili do vstupného kanálu do Messologi. Kanál je úzky a navigačné majáky nie sú vždy vidieť. Za kormidlom opäť stojí Ljusha a Zvíře ju naviguje po strede kanála. Spolupráca sa veľmi nedarí a chyba bola v GPS! Ten úzky, cca 20m kanál s bezpečnou hĺbkou, je na GPS vyznačený tmavomodrou farbou na tmavomodrom pozadí. Vidí to iba Zvíře a farbu kanála nazýva jasne fialovou. Naklonením displeja GPS a preladením zraku na novú frekvenciu Ljusha zažíva „aha moment“ a zrazu vidí tiež fialovo
.
Zo zeleného majáku sa vykľula rybárska 30m loď v protismere a dosť to vadilo, pretože Lju nutne potrebovala dajaké iné zelené svetielko. Následne Zvíře prudko gestikuluje s rukami a svojím zvučným hlasom o sile 124 db hovorí o "mělčině". Lju žiadnu nevidí, najbližšia bola aj tak max. 3m ďaleko. Potom Zvíře kričí niečo ako "toč hodně doleva ale rychle" a mal problém s tým, že Lju sa pýta "jak hodně a jak rychle“?
Na parkovačku prišiel ku kormidlu Neny a po sade navigačných pokynov od Zvířete "vlevo, vpravo, brzdi, dopředu, doleva a doprava" s chladnou hlavou a príjemným hlasom predniesol, že neparkuje na diaľkové ovládanie a odovzdal parkovačku Mr. Z. Prvý prieplav týmto miestom a pohoda!
Zvíře vzorovo zaparkoval bokom medzi lode a je plný emócií pred stretnutím so svojou osudovou Aténou z baru. Dúfam, že ju zajtra konečne uvidíme, pretože Zvíře ju spomína posledných 5 dní každých 5 minút.
Messologi, den D
Pôvodne sme mysleli že den D nastane príchodom na Ithaku, rodisko Odysea. Ale nie, toto bolo to pravé orechové, miesto po ktorom chodila ona 1000 krát spomínaná Aténa z baru! Prišli sme síce neskoro v noci, ale aj tak stihneme ísť pozrieť Yacht bar pár krokov od móla, v nádeji že stretneme JU. Nie je tam, ale aj tak je to príjemná skúsenosť. Tanierik s kadečím je na stole a k tomu príjemný hlas barmanky zo Slovenska. Potom ideme ešte do Dimitriho baru s wifi, aby sme mohli poreferovať o našej situácii na portále Jachting.info. Sme unavení, ale objednali sme pivko, kafe, dostali niečo malé pod zub a píšeme príspevok. Po návrate do prístavu, ešte pred vstupom na loď, testujeme bielu svetlicu a odpaľovaciu pištoľ. Ljusha neúspešne proti tomu protestuje, ale testovací výstrel sa ukázal ako dobrý nápad. Pištoľ nefungovala tak, ako ju predvádzali v obchode pri kupovaní a po krátkom rozmýšľaní sa výstrel podarí. Vzápätí prichádza policajná motohliadka, ktorá zisťuje, či sa niečo deje alebo nie, policajti sú príjemní a rozhovor je priateľský. K výstrelu sa priznávame a ospravedlňujeme za vyrušenie. Zapriali sme si dobrú noc a odchádzame na loď a do hajan.
Ráno v bare spoznávame Aténu, dávame si raňajky a potom vyrážame do mesta nakúpiť dáke morské potvory. V prístave je výrobňa ľadu, takže so skladovaním a prepravou rýb nebude problém. V meste je rozsiahla pevnosť s parkom, ktorú sme si nestihli pozrieť. V meste kupujeme naftu do bandasiek a naspäť ideme taxíkom. Vyrážame kanálom späť na more a plávame smer Ithaka. Plávame smerom na otvorené more a vlny začínajú byť dlhšie. Miestami to je ozajstná turistika, do kopca a z kopca
. So západom slnka nám začal fúkať čistý protivietor, vejka na sťažni neúprosne ukazuje cieľ našej cesty. Takže hlavné slovo dostáva motor. Aspoň ho otestujeme ako bol pred nedávnom zoservisovaný. Super, ide ako hodinky. Opäť ideme nocou aby sme stihli plán cesty. Kedže autopilot nefunguje, celú cestu od Messologi ideme „ručne“. Nevadí veď nás je dosť. V noci vplávame do kúzelnej zátoky a pristávame vo Vathi hneď pri soche s veľkou kotvou. Ideme na pivo/čaj v poslednom otvorenom bare. Zvieratko púšťa domácim Kabáty a bohato s nimi konverzuje o obsahu textov piesní. Za burácajúceho zvuku „Děvky ty to znaj“ opúšťame Zvieratko v bare a ideme sa prejsť nočným mestom.
Yach bar v Messologi, pár krokov od prístavu / Dvojsťažen na obdivovanie / Prístav / Marina na druhom konci messolongskej zátoky / Zelené exotické stromy
Vathi, Itaka
Vathi je nádherný prístav v zátoke chránenej zo všetkých strán. Mestečko má kúzelnú atmosféru s nádhernými obchodíkmi a krčmičkami. Vychádzame na kopec s kostolíkom a cintorínom na konci mesta, pod nami sa rozprestiera prístav a celé mesto. Výhľad popisovať nebudeme, zase by sme sa opakovali so slovami nádherný, kúzelný, atď. Choďte tam a uvidíte. Začíname mať strach, že sme toho videli málo a obavy, že by tu niekde mohlo byť ešte krajšie, tak si sľubujeme, že tieto ostrovy ešte navštívime.
Prechádzame sa po móle a pozeráme na domčeky v prístave, lode, ľudí a na všetko ostatné. Pred nami vychádza z domu, ktorý stojí len pár metrov od vody, staršia pani a podáva vlasec chlapovi, pravdepodobne s prosbou, aby jej niečo chytil k obedu. Hádže návnadu pár metrov od zábradlia, na ktorom stojí a ja rýchlo vyťahujem kameru, aby som stihol nafilmovať spôsob lovu. Kým som stihol stlačiť spúšť, pred nami vzduchom preletí veľká chobotnica, ktorú rybár jediným miknutím vlasca vymrští na breh. Keď chobotnica pochopila že s ňou bolo vybabrané okamžite sa púšťa návnady (na ktorej nebol žiaden háčik) a snaží sa dostať naspäť do mora. Jedno pichnutie nožom medzi oči, alebo ako sa ten orgán volá, a je po chobotnici.
Ranné mesto je živé, aj keď niektoré obchodíky so suvenírmi sú už po sezóne zatvorené, ostatné kaviarničky, pekáreň, lekáreň, butik, atď., sú v plnej prevádzke. V celom prístave je rušno, rybári predávajú úlovky, na ulici plno ľudí, vyhýbame sa motorkám. Všade sú túlaví psi, ale sú to najspokojnejší psi na svete, pohodári bez agresie. Myslím, že aj to niečo vypovedá o gréckom živote.
Rozne pohľady z prístavu vo Vathi / Mapka Itaky na ulici / Domaca kafe-piváreň
Vathi na kopci / Vathi z kopca / Ulička pri prístave / Ukážka architektúry / Chytená chobotnica
Z Vathi plávame smer ostrov Atokos a ideme pozrieť Zátoku jedného domu. Celý ostrov je členitý a je na ňom čo obdivovať. Po ceste pripravujeme chobotnicu a v zátoke obedujeme. Fotíme a vyrážame smer Paterská zátoka a Messologi. Vietor mal dnes fúkať proti nám ale stočil sa na ľavopredobočný, ktorý sa snažíme využiť na maximum. Postupne sa stáča viac na ľavobok a so západom slnka a zmenou kurzu za ostrovom Oxia Nisida nám pomáha doraziť do nočného Messologi skôr. Do kanálu vplávame, ako inak, po tme. Tentokrát je za kormidlom Neny. Vedú nás len majáky a Garmin v telefóne. Máme problém nájsť červený maják, a preto na príkaz Zvieratka zabáčame viac vľavo, predsa majáky tu niekde musia byť, snáď sa nevyparili. Ešte vľavo a ešte a Neny strháva kormidlo úplne doprava, pretože na poslednú chvíľu, asi 4 metre pred nami, sa vynoruje zhasnutý maják aj s betónovým pylónom vyčúhajúcim z vody. Bolo to o chlp. Ešte stretáme ďalšie dva zhasnuté červené majáky, čo je vzhľadom na blízku oslepujúcu súbežnú silne osvetlenú cestu, fakt super. Ráno má Zvieratko povinnosť nahlásiť poruchu majákov, pretože my už budeme na ceste domov.
Odazd z Itaky / Smer na Atokos / Zátoka jedného domu na Atokose / Niekde pri Atokose / Upečené chňápadlo
Messologi
Po únavnej ceste nám nezostáva iné ako chvíľu posedieť pri jednom pivku a rozlúčkovom poháriku ouzo a ideme spať. Ráno o piatej vstávame na autobus do Atén (to neplatí pre Zvieratko, pretože ten je asi nezničiteľný a ide do mesta k Dimitrimu na wifi). Ráno sa lúčime pred šiestou (zo Zvieratka ešte stále ťahá tá wifi
) a privolaný taxík nás odváža na autobusovú stanicu. Nasadáme na bus, ktorý nás vezie cez Páterský most a južným brehom Korintského prieplavu do Atén. Po rozvidnení sa kocháme krásnou scenériou a nekonečnými olivovými hájmi, niet div, že je to celé jedna obrovská turistická oblasť.
Touto reportážou ďakujeme kapitánovi a portálu www.Jachting.info , že prispeli svojím dielom k tomu, aby sme našli Grécko a zažili peknú plavbu.
Neny&Ljusha
. Zvieratko bol vnútorne rozorvaný mladý muž, s ktorým sme pri raňajkách 30 až 60 minút rozoberali, že je z Atény už vyliečený a vobec sa nepotrebuje o nej zhovárať, ani sa na ňu radšej nepozeral a tváril sa veselo až radostne. Následne sa ranná debata preliala v debatu o armáde a kladných dosledkoch absolvovania povinnej sluzby a počas nej o Aténe naozaj nepadlo ani slovo. Mal by sa k tejto komplexnej záležitosti vyjadriť sám 
Myslel som že že je totálne demilitarizovaný. Neverím že sa dá reportáž napísať lepšie, leda že by ste prežili nejakú poriadnu búrku. A zoberte si náhradné teplé oblečenie aby ste náhodou nezahynuli 
Nič sa nedeje pretože zatial to nehorí. Loď mám dlho, predlho, ale na špalkoch. Tak to tam prosím ťa sonduj, dĺžka 9m, ak by sa náhodou tento rok zadarilo, tak som v lete tam.