Naša plavba do Paríža.
Moderátoři: MARIS, vilma, Pepa
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
pik píše:Pěkný počtení, díky. Už jen ty fotky chybí. Přeju tobě i babke hezký Vánoce a šťastný nový rok
Pik: Taktiež pekné Vianoce ( Vánoce

S fotkami to momentálne nejde...
Zatiaľ jedine tento link, ale neviem či to vidia aj čitatelia ktorý nemajú nainštalovaný program Picasa...
https://picasaweb.google.com/1064710057 ... izaCentrum
Na stretnutí v Hodoníne možno niekto s fotkami poradí poradí...

- pik
- pravidelný návštěvník
- Příspěvky: 442
- Registrován: úte úno 06, 2007 1:00 am
- Reputace: 43
- Bydliště: Vysočina
Fotky taky pěkný. Jinak s vložením fotky v náhledu, co se zvětší když na ni klikneš, sem měl stejnej problém. Stačilo ju přejmenovat a už to šlo. Psal sem to tady modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=6661
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
pik píše:Fotky taky pěkný. Jinak s vložením fotky v náhledu, co se zvětší když na ni klikneš, sem měl stejnej problém. Stačilo ju přejmenovat a už to šlo. Psal sem to tady modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=6661
Pik, ďakujem za ochotu pomôcť, ale ja som tiež premenoval fotky... bociana na somára, somára na koňa a nešlo mi to!
Ešte som premenoval, seba na Jerixa a taktiež nič... :lol:


- Mirax
- nováček na fóru
- Příspěvky: 3
- Registrován: stř kvě 04, 2011 2:00 am
- Reputace: 0
- Bydliště: Rakovnik
Ahoj Dedko
Pekny popis cesty, cetl jsem vse jednim dechem, urcite se budou hodit informace o proplouvani techto kanalu.
Diky.
Mirax
Diky.
Mirax
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
Ozzie
Ja som išiel za nimi, posťažovať sa kvôli zákazu preplavenia do centra Paríža!
Ale som sa nič nedozvedel kvôli reči. Mladá policajtka len Anglicky....
Nakoniec ten usmievajúci policajt ukázal na nášivku na ramene a tam nápis
Poliția română... aháá, a tak vy ste turisti ako ja... tak to ich pobavilo !
Neboli turisti ale boli na stáži. Kvôli Francúzštine...
Ja som išiel za nimi, posťažovať sa kvôli zákazu preplavenia do centra Paríža!
Ale som sa nič nedozvedel kvôli reči. Mladá policajtka len Anglicky....

Nakoniec ten usmievajúci policajt ukázal na nášivku na ramene a tam nápis
Poliția română... aháá, a tak vy ste turisti ako ja... tak to ich pobavilo !

Neboli turisti ale boli na stáži. Kvôli Francúzštine...
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
Naša plavba z Paríža.
Naša ďalšia plavba pokračuje po kanále, la-Marne a po kilometri plavby sme pred plavebnou komorou, ktorú obsluhuje fešná blondínka a otvára nám vráta na komore. Za nami sa valí menšia výletná loď plná turistov. Tak ju „púšťame „ do komory a potom sa aj my v komore vyviažeme. Sme v komore niekoľko minút a vráta sa za nami nezatvárajú.
Preto sa spýtam blondínky.
Máš problém s dverami na komore ? Ona niečo odpovie a ukáže na ďalšiu za nami prichádzajúcu loď. Obzriem sa dozadu a prichádza skutočná krásavica ! Je to loď ako z rozprávky ! Na lodi bol postarší chlap sám a bravúrne nám predviedol, ako sa má v komore bez pomoci vyviazať cca 15 metrová loď ! Takto v trojici preplavíme ešte zopár komôr a sme v meste Saint-Maur, pred našim prvým vodným tunelom. Tunel je dlhý 597 m.
Tunel obsluhuje, (no... ak komoru obsluhuje komorník ) tak on bude asi tunelník !
„Tunelnik“ kamerovým systémom sleduje v tuneli lode a podľa toho prepína semafory, aby sa náhodou nestalo že do tunela sa vplavia lode z obidvoch strán. Sme tesne pred tunelom, na semafore sa rozsvieti zelené svetlo a mi sa vplavíme do tunela. V tuneli je tma, ako v nejakom tuneli... Preto mi babka podáva čelenku, ja si ju ešte ani nenasadím na hlavu a vtom sa na jednej strane tunela, na strope, rozsvieti hromada svetiel. Svetlá zapol asi tuneľník, alebo nejaký senzor. Svetlá dostatočne osvetľujú tunel, preto čelenku nepotrebujem. Kanál la Marne , sa vlastne ani nepodobá na kanále, cez ktoré sme sa doteraz preplavili. Skôr nám pripomína náš Malý Dunaj, len pomalšie tečie a má viac zátok. Brehy nie sú tak upravené, ako predošlé kanále, ale sú prirodzené, obrastené peknými stromami. Je tu vybudovaných veľa vodáckych klubov, zopár reštaurácií, a je možnosť sa za pár Euri najesť aj osprchovať.
Znova sme pri komore a pani „komorníčka“ nám podáva diaľkové ovládanie. Niečo sa nás spýta a keď len kývneme hlavami, že jej nerozumieme, vrátila sa do domčeku a keď sa vrátila podáva mi manuál k diaľkovému ovládaniu aj s návodom, kde bola aj nemčina. Madam, mersi. Pekne sa jej poďakujem.
Pozri babka, čo sme zasa dostali! Nemohli nám takéto niečo dať už skôr ? Je tu písané aj v Nemčine, čo ma veľmi teší....
No babka ,koniec leňošenia, sadaj za riadenie člna a ja idem študovať...Keď som to preštudoval, nič nové sa nedozvedám, všetko už vieme.... Prichádzame ku ďalšej komore, zoberiem ovládanie stlačím gombík podľa návodu a komora, vráta neotvára ! Stlačím ešte raz a nič...
Jééj babka, dnes sa nám už tá komora neotvorí, už má fajront ! Už je veľa hodín ! Trocha sa vrátime späť a uviažeme sa ku rybárskemu mólu. Spravíme si večeru, poprechádzame sa a ďalší pekný deň je, za nami.
Na druhý deň ráno o 8°° už krúžime pred komorou, stlačíme diaľkové ovládanie a komora sa otvára. Po preplavení komory, sa plavíme cez nádherne údolie. Na kopcoch sú vychýrené Francúzke vinohrady. Kam len oko dovidí, samý vinohrad... Za hodinku sme v peknom meste,
Château-Thierry. Tuná sa zastavíme a ideme do mesta na nákupy. V meste si dáme kávu i zákusky, dokúpime bagety a túlame sa po meste. Babku som nemohol z mesta dostať. Musel som ju držať stále za ruku. Ako náhle som jej pustil ruku, už bola v nejakom obchode... Konečne sadáme do člna a odchádzame. Počas plavby stretávame pred komorou loď, uviazanú o mólo. Na lodi sedia dve babizne a kývajú na nás a volajú nás k sebe.
Hmm.. keď nás pozývajú, tak to sa neodmieta ! Otáčam čln a priviažeme sa aj my k mólu. Hneď nám naliali nejakú slopanicu, ktorú som ja samozrejme odmietol. Mersi Madam, ja nebudem. Ja abstinent ! Boli neodbytné, tak som môj pohár podal babke so slovami. Vypi aj toto, aby sa neurazili !
Jedna z nich sa spýtala. Odkiaľ idete ? No mi ideme z Paríža. Oni sa rozosmiali a ukázali na náš čln.
Na tomto v Paríži ? Héj... na tomto a nerehocte sa! My sme naozaj na tomto člne sme boli v Paríži ! Nakoniec sa prestali smiať keď sme im ukázali fotky z nášho foťaku. Potom nám už uverili. Keď nás oni ponúkli slopanicou, tak aj mi vieme čo sa patrí.
No babka podaj pitie, tú našu domácu, teplú slivovicu.
Tak som im nalial skoro do plna, aby nepovedali... Keď to jedna z nich vypila na ex, prestala dýchať a oči vypúlila ako žaba... Hej... pozor dievča ! To nie je kadečo, ale pravá domáca...
Jedna prsnatá blondínka, ukázala na našu vlajku a spýtala sa nás. Vy ste zo Slovenska ? Áno odpoviem jej. Vy ste na tejto lodi prišli až zo Slovenska ? Hmm...dievča moje, ako ti to povedať aby si mi rozumela ...
Babka, podaj mi mapu, hneď im to vysvetlím, po mojom... Veľkú mapu rozložím na mólo a ukazujem jej. Odtiaľto z Kalinkova sme išli autom sem do Sillery. Potom na člne, tadeto po vode až tu a tu sme odbočili sem a potom tadeto až do Paríža.
A potom z Paríža, až sem ! Blondínka mi zasa na mape ukazuje. Ja som zasa odtiaľto, z Bulharska. Ja odtiaľ pochádzam, ale žijem tu vo Francúzku. Aha, tak ty gavaríš pa rusky !
No ona trocha naozaj gavarila. Zrazu prsnatú Bulharku, zaujal môj klobúk. Zbehla do lode a priniesla tri, na skrz, také isté klobúky ako môj. No také isté, len farbou sa líšili. Ona mala hnedé a môj bol čierny. Zobrala mi z hlavy môj klobúk, a povedala. Čenč.
Nie moja zlatá, nebude žiadny čenč, ten môj klobúk je pamiatka na Rumunsko. Ja ti ten klobúk nedám !
Ona sa pozrela na babkin „zcestovaný“ a ošúchaný slamený klobúk na jej hlave, uchmatla ho a so smiechom povedala, čenč ! A skutočne klobúky vymenila.
No pečúce slnko a teplá slivovica už spravila svoje, tak sme sa rozlúčili a išli ku neďalekej komore. Už sme boli od nich asi dvesto metrov a oni ešte stále na nás mávali, výskali a pískali.
Hmm... babka, to bol ale dobrý piknik!
A ten čenč, s klobúkom sa ti naozaj vyplatil !
Už sme pred komorou tak ju s diaľkovým ovládačom otvoríme a pomaly sa plavíme dnu. Ale táto komora bola iná ako predošlé. V komore bolo plávajúce mólo, dalo sa ku nemu vyviazať čln, taktiež naň vystúpiť a odtiaľ obsluhovať zariadenie. Pristúpim k ovládaniu potlačím trubku hore, ale vráta sa ani nepohnú ! Skúšam znova stále sa nezatvoria ! No babka odviaž čln, musíme sa vrátiť ku senzorom. Tie senzory nás asi nezaregistrovali. Vraciame sa z komory von ale pri vrátach, kde senzory bývajú, senzory nevidíme. Obzeráme, hľadáme ale ich nevidíme ! Zrazu babka sa pozrie hore a senzor je nad našimi hlavami. Postávame pod senzorom, tých cca desať sekúnd, vrátime sa k mólu, trubku znova posuniem hore ale vráta sa nezatvárajú ! Znova sa vrátime pod senzor, hľadíme hore a poviem babke. Keď máme čln namaľovaný na maskáča tak ten senzor nás má, asi za divú kačku ! Aj divá kačka má podobnú farbu ako náš čln... Podaj mi bundu a ja s ňou budem mávať pod senzorom, kým nás ten senzor nezaregistruje. Začnem s bundou mávať, zrazu výskot, piskot, mi sa otočíme a z neďalekej lode na nás znova mávajú. Pozri babka ja tu mávam na senzor a tá, na poli opitá spoločnosť, si myslí že ja mávam na nich... Znova ideme k mólu, k trubke a konečne sa vráta, za potleskunašej spoločnosti zatvorili. Naša pekná plavba ešte takto pár dní pokračovala. Absolvovali sme ešte niekoľko komôr, nejaké tunely, ponavštevovali aj dedinky, mestá či mestečká. Ani sme sa nenazdali a boli sme pred našou poslednou plavebnou komorou pred mestom Sillery. Ale teraz už nám tá komora, problémy nerobila. Mali sme dostatok vedomostí a skúseností. Tak sme to tej komore ukázali !!!!!!!
Po príchode do mesta Sillery naše auto i vozíky, boli presne na tom istom mieste, kde sme ich zanechali. Dokonca všetko bolo aj umyté, od nespočetných prehánok a výdatných dažďov. Teraz rýchlo a za hustého dažďa sa balíme, čln naložíme na vozík, vozík s člnom na prívesný vozík a hneď sa presúvame cca 300 km, do Nemeckého Kehlu...
Naša ďalšia plavba pokračuje po kanále, la-Marne a po kilometri plavby sme pred plavebnou komorou, ktorú obsluhuje fešná blondínka a otvára nám vráta na komore. Za nami sa valí menšia výletná loď plná turistov. Tak ju „púšťame „ do komory a potom sa aj my v komore vyviažeme. Sme v komore niekoľko minút a vráta sa za nami nezatvárajú.
Preto sa spýtam blondínky.
Máš problém s dverami na komore ? Ona niečo odpovie a ukáže na ďalšiu za nami prichádzajúcu loď. Obzriem sa dozadu a prichádza skutočná krásavica ! Je to loď ako z rozprávky ! Na lodi bol postarší chlap sám a bravúrne nám predviedol, ako sa má v komore bez pomoci vyviazať cca 15 metrová loď ! Takto v trojici preplavíme ešte zopár komôr a sme v meste Saint-Maur, pred našim prvým vodným tunelom. Tunel je dlhý 597 m.
Tunel obsluhuje, (no... ak komoru obsluhuje komorník ) tak on bude asi tunelník !
„Tunelnik“ kamerovým systémom sleduje v tuneli lode a podľa toho prepína semafory, aby sa náhodou nestalo že do tunela sa vplavia lode z obidvoch strán. Sme tesne pred tunelom, na semafore sa rozsvieti zelené svetlo a mi sa vplavíme do tunela. V tuneli je tma, ako v nejakom tuneli... Preto mi babka podáva čelenku, ja si ju ešte ani nenasadím na hlavu a vtom sa na jednej strane tunela, na strope, rozsvieti hromada svetiel. Svetlá zapol asi tuneľník, alebo nejaký senzor. Svetlá dostatočne osvetľujú tunel, preto čelenku nepotrebujem. Kanál la Marne , sa vlastne ani nepodobá na kanále, cez ktoré sme sa doteraz preplavili. Skôr nám pripomína náš Malý Dunaj, len pomalšie tečie a má viac zátok. Brehy nie sú tak upravené, ako predošlé kanále, ale sú prirodzené, obrastené peknými stromami. Je tu vybudovaných veľa vodáckych klubov, zopár reštaurácií, a je možnosť sa za pár Euri najesť aj osprchovať.
Znova sme pri komore a pani „komorníčka“ nám podáva diaľkové ovládanie. Niečo sa nás spýta a keď len kývneme hlavami, že jej nerozumieme, vrátila sa do domčeku a keď sa vrátila podáva mi manuál k diaľkovému ovládaniu aj s návodom, kde bola aj nemčina. Madam, mersi. Pekne sa jej poďakujem.
Pozri babka, čo sme zasa dostali! Nemohli nám takéto niečo dať už skôr ? Je tu písané aj v Nemčine, čo ma veľmi teší....
No babka ,koniec leňošenia, sadaj za riadenie člna a ja idem študovať...Keď som to preštudoval, nič nové sa nedozvedám, všetko už vieme.... Prichádzame ku ďalšej komore, zoberiem ovládanie stlačím gombík podľa návodu a komora, vráta neotvára ! Stlačím ešte raz a nič...
Jééj babka, dnes sa nám už tá komora neotvorí, už má fajront ! Už je veľa hodín ! Trocha sa vrátime späť a uviažeme sa ku rybárskemu mólu. Spravíme si večeru, poprechádzame sa a ďalší pekný deň je, za nami.
Na druhý deň ráno o 8°° už krúžime pred komorou, stlačíme diaľkové ovládanie a komora sa otvára. Po preplavení komory, sa plavíme cez nádherne údolie. Na kopcoch sú vychýrené Francúzke vinohrady. Kam len oko dovidí, samý vinohrad... Za hodinku sme v peknom meste,
Château-Thierry. Tuná sa zastavíme a ideme do mesta na nákupy. V meste si dáme kávu i zákusky, dokúpime bagety a túlame sa po meste. Babku som nemohol z mesta dostať. Musel som ju držať stále za ruku. Ako náhle som jej pustil ruku, už bola v nejakom obchode... Konečne sadáme do člna a odchádzame. Počas plavby stretávame pred komorou loď, uviazanú o mólo. Na lodi sedia dve babizne a kývajú na nás a volajú nás k sebe.
Hmm.. keď nás pozývajú, tak to sa neodmieta ! Otáčam čln a priviažeme sa aj my k mólu. Hneď nám naliali nejakú slopanicu, ktorú som ja samozrejme odmietol. Mersi Madam, ja nebudem. Ja abstinent ! Boli neodbytné, tak som môj pohár podal babke so slovami. Vypi aj toto, aby sa neurazili !
Jedna z nich sa spýtala. Odkiaľ idete ? No mi ideme z Paríža. Oni sa rozosmiali a ukázali na náš čln.
Na tomto v Paríži ? Héj... na tomto a nerehocte sa! My sme naozaj na tomto člne sme boli v Paríži ! Nakoniec sa prestali smiať keď sme im ukázali fotky z nášho foťaku. Potom nám už uverili. Keď nás oni ponúkli slopanicou, tak aj mi vieme čo sa patrí.
No babka podaj pitie, tú našu domácu, teplú slivovicu.
Tak som im nalial skoro do plna, aby nepovedali... Keď to jedna z nich vypila na ex, prestala dýchať a oči vypúlila ako žaba... Hej... pozor dievča ! To nie je kadečo, ale pravá domáca...
Jedna prsnatá blondínka, ukázala na našu vlajku a spýtala sa nás. Vy ste zo Slovenska ? Áno odpoviem jej. Vy ste na tejto lodi prišli až zo Slovenska ? Hmm...dievča moje, ako ti to povedať aby si mi rozumela ...
Babka, podaj mi mapu, hneď im to vysvetlím, po mojom... Veľkú mapu rozložím na mólo a ukazujem jej. Odtiaľto z Kalinkova sme išli autom sem do Sillery. Potom na člne, tadeto po vode až tu a tu sme odbočili sem a potom tadeto až do Paríža.
A potom z Paríža, až sem ! Blondínka mi zasa na mape ukazuje. Ja som zasa odtiaľto, z Bulharska. Ja odtiaľ pochádzam, ale žijem tu vo Francúzku. Aha, tak ty gavaríš pa rusky !
No ona trocha naozaj gavarila. Zrazu prsnatú Bulharku, zaujal môj klobúk. Zbehla do lode a priniesla tri, na skrz, také isté klobúky ako môj. No také isté, len farbou sa líšili. Ona mala hnedé a môj bol čierny. Zobrala mi z hlavy môj klobúk, a povedala. Čenč.
Nie moja zlatá, nebude žiadny čenč, ten môj klobúk je pamiatka na Rumunsko. Ja ti ten klobúk nedám !
Ona sa pozrela na babkin „zcestovaný“ a ošúchaný slamený klobúk na jej hlave, uchmatla ho a so smiechom povedala, čenč ! A skutočne klobúky vymenila.
No pečúce slnko a teplá slivovica už spravila svoje, tak sme sa rozlúčili a išli ku neďalekej komore. Už sme boli od nich asi dvesto metrov a oni ešte stále na nás mávali, výskali a pískali.
Hmm... babka, to bol ale dobrý piknik!
A ten čenč, s klobúkom sa ti naozaj vyplatil !
Už sme pred komorou tak ju s diaľkovým ovládačom otvoríme a pomaly sa plavíme dnu. Ale táto komora bola iná ako predošlé. V komore bolo plávajúce mólo, dalo sa ku nemu vyviazať čln, taktiež naň vystúpiť a odtiaľ obsluhovať zariadenie. Pristúpim k ovládaniu potlačím trubku hore, ale vráta sa ani nepohnú ! Skúšam znova stále sa nezatvoria ! No babka odviaž čln, musíme sa vrátiť ku senzorom. Tie senzory nás asi nezaregistrovali. Vraciame sa z komory von ale pri vrátach, kde senzory bývajú, senzory nevidíme. Obzeráme, hľadáme ale ich nevidíme ! Zrazu babka sa pozrie hore a senzor je nad našimi hlavami. Postávame pod senzorom, tých cca desať sekúnd, vrátime sa k mólu, trubku znova posuniem hore ale vráta sa nezatvárajú ! Znova sa vrátime pod senzor, hľadíme hore a poviem babke. Keď máme čln namaľovaný na maskáča tak ten senzor nás má, asi za divú kačku ! Aj divá kačka má podobnú farbu ako náš čln... Podaj mi bundu a ja s ňou budem mávať pod senzorom, kým nás ten senzor nezaregistruje. Začnem s bundou mávať, zrazu výskot, piskot, mi sa otočíme a z neďalekej lode na nás znova mávajú. Pozri babka ja tu mávam na senzor a tá, na poli opitá spoločnosť, si myslí že ja mávam na nich... Znova ideme k mólu, k trubke a konečne sa vráta, za potleskunašej spoločnosti zatvorili. Naša pekná plavba ešte takto pár dní pokračovala. Absolvovali sme ešte niekoľko komôr, nejaké tunely, ponavštevovali aj dedinky, mestá či mestečká. Ani sme sa nenazdali a boli sme pred našou poslednou plavebnou komorou pred mestom Sillery. Ale teraz už nám tá komora, problémy nerobila. Mali sme dostatok vedomostí a skúseností. Tak sme to tej komore ukázali !!!!!!!
Po príchode do mesta Sillery naše auto i vozíky, boli presne na tom istom mieste, kde sme ich zanechali. Dokonca všetko bolo aj umyté, od nespočetných prehánok a výdatných dažďov. Teraz rýchlo a za hustého dažďa sa balíme, čln naložíme na vozík, vozík s člnom na prívesný vozík a hneď sa presúvame cca 300 km, do Nemeckého Kehlu...
Dedko, přeji bábke i tobě hezký rok 2013.
Plavbu jsi krásně zdokumentoval, máš spisovatelské střevo. Obdiv si zasloužíš ty i bábka, že jste fotili i ve vypjatých situacích. Třetí video, nazvané Trocha mu aj závidím... je moc pěkné. Pokud jsem dobře počítal, spotřebu jste měli kolem 10 l/100km. To je vzhledem k tomu, že jste naháněli Belgičana proti proudu Seiny překvapivé. Bylo by dobré, kdybys připojil o lodi nějaké údaje.
Plavbu - nejen po francouzských kanálech - popisuje Blanka Jehlíková v knize Evropou s mokrým zadkem. Ona byla v Paříži někdy v době federace, tehdy žádné omezení plavby v centru nebylo. Ale vždyť vás tam také nikdo neomezoval.
Míra
Plavbu jsi krásně zdokumentoval, máš spisovatelské střevo. Obdiv si zasloužíš ty i bábka, že jste fotili i ve vypjatých situacích. Třetí video, nazvané Trocha mu aj závidím... je moc pěkné. Pokud jsem dobře počítal, spotřebu jste měli kolem 10 l/100km. To je vzhledem k tomu, že jste naháněli Belgičana proti proudu Seiny překvapivé. Bylo by dobré, kdybys připojil o lodi nějaké údaje.
Plavbu - nejen po francouzských kanálech - popisuje Blanka Jehlíková v knize Evropou s mokrým zadkem. Ona byla v Paříži někdy v době federace, tehdy žádné omezení plavby v centru nebylo. Ale vždyť vás tam také nikdo neomezoval.
Míra
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
Mirvodnar, aj Tebe a celej rodinke PF 2013
To že sa ti reportáž páči, som rád, ale to neznamená že sa páči každému....
ale, to je, otom - potom...
Ešte som nedopísal pokračovanie po Rýne a po kanále de la Marne au Rhin. Vlastne som ju cez sviatky dopísal ale nejakým nedopatrením, som ju aj vymazal !
V Sillery sme natankovali do nádrže 69 litrov + 12 litrovú rezervu, do plastovej nádržky a po skončení plavby nám ostalo v nádrži 18 l + tá 12 litrová rezerva.
Naša spotreba do Paríža a späť, bola 51 litrov, na 647 Km....
Potom sme ešte absolvovali 296 km z Nemeckého Khelu do Francúzkeho mesta Saverne, k lodnému výťahu Arzviller a späť.
Ale tá skutočná celková spotreba sa skomplikovala na rieke Rýn.
Keď znova dopíšem svoju ( vymazanú ) reportáž sa dozvieš viac.
No a údaje o lodi nemôžem doplniť, lebo žiadnu loď, nemám
Mám len rybarský čln 
To že sa ti reportáž páči, som rád, ale to neznamená že sa páči každému....
ale, to je, otom - potom...
Ešte som nedopísal pokračovanie po Rýne a po kanále de la Marne au Rhin. Vlastne som ju cez sviatky dopísal ale nejakým nedopatrením, som ju aj vymazal !

V Sillery sme natankovali do nádrže 69 litrov + 12 litrovú rezervu, do plastovej nádržky a po skončení plavby nám ostalo v nádrži 18 l + tá 12 litrová rezerva.
Naša spotreba do Paríža a späť, bola 51 litrov, na 647 Km....
Potom sme ešte absolvovali 296 km z Nemeckého Khelu do Francúzkeho mesta Saverne, k lodnému výťahu Arzviller a späť.
Ale tá skutočná celková spotreba sa skomplikovala na rieke Rýn.
Keď znova dopíšem svoju ( vymazanú ) reportáž sa dozvieš viac.
No a údaje o lodi nemôžem doplniť, lebo žiadnu loď, nemám


Dedko,
nejprve prosím příjmi upřímnou soustrast za vymazanou reportáž. Škoda že nevíme, jak jsi tu malou lidskou tragedii okomentoval. Určitě bychom si tady v Česku rozšířili (oživili) příslušnou oblast slovenského jazyka. Od vojny už jsem to dost pozapomněl.
Myslím, že ostatní tvé vyprávění vnímají stejně jako já, a pokud se nějaký rypák najde, ať to nečte.
Spotřeba 7,9l/100km je super. Ten člun je asi hliník, soudím podle fotky u benzínky. Nástavba též? Mohl bys udat délku, šířku, výšku v kajutě, případně váhu? Myslím že by to pro dokreslení příběhu bylo dobré.
Těším se na pokračování, Míra
nejprve prosím příjmi upřímnou soustrast za vymazanou reportáž. Škoda že nevíme, jak jsi tu malou lidskou tragedii okomentoval. Určitě bychom si tady v Česku rozšířili (oživili) příslušnou oblast slovenského jazyka. Od vojny už jsem to dost pozapomněl.
Myslím, že ostatní tvé vyprávění vnímají stejně jako já, a pokud se nějaký rypák najde, ať to nečte.
Spotřeba 7,9l/100km je super. Ten člun je asi hliník, soudím podle fotky u benzínky. Nástavba též? Mohl bys udat délku, šířku, výšku v kajutě, případně váhu? Myslím že by to pro dokreslení příběhu bylo dobré.
Těším se na pokračování, Míra
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
Kým dopíšem našu poslednú plavbu z Francúzka, Štrasburg - Saverne, tak sa pokukajte na fotky - Naša plavba z PARÍŽA
https://picasaweb.google.com/1064710057 ... vbaZPARIZA

https://picasaweb.google.com/1064710057 ... vbaZPARIZA
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
Po našej plavbe do Paríža a späť sme ešte absolvovali krátkú plavbu - Kehl - Štrasburg – Saverne....
Ráno 3,3o sme v Nemeckom Kehli, ale nakoľko som zabudol doma všetky adresy aj telefóne čísla, tak sme do Nautic Clubu Kehl netrafili a preto na GPS-ke priblížim rieku Rýn a hľadám približné miesto, kde bi to mohlo biť. Podľa GPS je to tuná na blízku, tak kliknem na GPS a zadám navigovať. Pani z GPS nás konečne naviguje na kliknuté miesto, ale po chvíľke sme na moste ktorá vedie do Francúzka, do mesta Štrasburg. Tak to sa mi babka nejako nepodarilo. Nič sa nedeje však zo Štrasburgu znova vrátime do Nemecka a mi to nájdeme. Za chvíľku sme znova na moste a sme v Nemecku. Po skúmaní GPS znova zadám približne miesto a všetko sa zopakuje. Most – Štrasburg –Kehl ! Babka je už z toho unavená, tak mi vraví aby som sa na cestu račej niekoho opýtal. Babka to nemyslíš vážne, teraz ráno nikoho nevidím, ešte je skoro a každý ešte chrápe. Ja som presvedčený že je to tuná na blízku a preto naštartujem a túlame sa autom po kadejakých uličkách, v blízkosti rieky Rýn. Zrazu je na dohľad rieka, ja odbočím do úzkej uličky a po niekoľko sto metrov cesta končí pri budove. Hm... teraz som to trocha poonďal ! Cúvať späť s vozíkom sa mi nechce, aj keď s cúvaním problém nemám, ja si račej zvolím otočenie na tom malom námestíčku. Lenže sa otočiť s naloženým vozíkom nejako nedarí. Zavadzajú mi obrovské kvetináče rozložené na námestí ! Trocha cúvnem, trocha dopredu a znova cúvanie. Nakoniec som poprevracal dve kvetináče ale auto som otočil. Neďaleko auto odstavím, vrátim sa na námestíčko, kvetináčom sa “ospravedlním,“ postavím ich na miesto a rýchlo, aby ma nikto nevidel opustím námestie. Sadnem babke do auta, a keď sa už sa pomaly rozvidnieva tak počkáme na nejakého psičkára, ktorý bude venčiť a sa ho na ten prístav opýtame. Konečne sa objaví chlap ktorý tlačí bicykel, slušne ho pozdravím a pýtam sa na cestu do prístavu. Lenže ten chlap si ma ani nevšimne, nasadne a odíde. Asi je ešte prispatý... Po chvíľke sa objaví pani so svojím psíkom. Najprv sa prihovorím psíkovi, nechám psíka aby ma očuchal a potom sa spýtam pani nemku na ten prístav.
Za pár sekúnd sa dozvedám že Nautic Clubu Kehl je cca 600 m od nás. Adresu mi nevedela povedať, tak sa jej poďakujem a vrátim sa do auta. No babka teraz už račej auto nechám tu a pôjdem tam pešo, a zistím tú adresu. Za chvíľku už stojím pri Nautik Clubu, ale ešte tu nikto nie je. Oproti je budova Francúzkych kasární a na budove je tabuľa, Hafenstrabe 1.
Konečne mám presnú adresu ! Celou cestou späť, si opakujem tú adresu, Hafenstraube 1, Hafenstraube 1, Hafenstraube 1 aby som tú adresu nezabudol.
Konečne v aute zadám do GPS presnú adresu Hafenstrábe 1. Teraz už bez blúdenia za pár minút zaparkujeme na dvore Nautic Clubu Kehl. Vystúpim z auta a idem si obzrieť celí objekt. V budove je reštaurácia ktorá je zatvorená preto si sadnem na reštauračnú terasu a čakám kým sa niekto neobjaví. Po chvíľke konečne prichádza nejaké auto, tak sa zdvihnem a idem k autu na výzvedy. Od chlapíka sa dozvedám že club začína fungovať až od 9°°. Vrátim sa k nášmu autu a začnem všetko vykladať a chystať. Spustím vozík s člnom z prívesného vozíka, odpojím prívesný vozík, zapnem vozík s člnom za auto a dotankujem do člna benzín, ktorý som v Sillery z nádrže vyčerpal. Počas chystania sa pri nás pristavujú ľudia a s úsmevom nás pozorujú.
Konečne prišiel chlap ktorému toto všetko patrí. Ja mu vysvetlím že tu chceme spustiť náš čln na vodu a zaparkovať auto aj s vozíkmi približne na desať dní. On nás pošle do reštaurácie na recepciu za svoju manželkou, že ona má všetko na starosti. Po príchode na recepciu nás víta mladá pani. Ja jej po nemecky vysvetľujem čo potrebujeme, ale ona mi nejako ťažko nerozumie. Privolá na pomoc čašníčku ktorá jej všetko prekladá. Hm... tomuto nerozumiem... Po nejakom čase som jej porozumel. Ona vlastne bola Ukrajinka a nemčinu ovládala asi ako ja. Tak babka oprášila svoju Ruštinu a všetko vybavila. Dostali sme jeden kľúč od všetkých dverí, „sprchy, wc a vchod do maríny“ za 50 Euro
“ kaucia“
Pred odchodom sme si dali sprchu a výdatný obed. Ešte som dotankoval 20 litrov benzínu, naštartoval motor a vydali sme sa z maríny na Rýn. Pomaly sme prišli k rieke Rýn a mňa prekvapil tok rieky. Valilo to neuveriteľne silno a rýchlo! S vyplávaním na Rýn trocha váham a poviem babke, že pôjdeme kúsok proti prúdu a vyskúšame náš motor ako to bude zvládať. Pomaly sa vysunieme na rieku, pozriem sa po prúde a odtiaľ máme voľno. Proti prúdu cca 800 m sa valí tlačák a za ňou ďalší. Ja zhodnotím že máme dosť času sa dostať na druhú stranu včas. Pridám plyn a valíme to na plno. Keďže babka sedí vedľa mňa, máme zadok člna veľmi zaťažený a predok člna sa moc dvíha. Preto babku pošlem sadnúť do búdky aby čln bol viac vyvážený. Babka zalezie do búdky a čln sa narovná. Teraz sa čln rozbehne a ideme šesť km rýchlosťou proti prúdu. Sme v strede plavebnej dráhy a zrazu mi motor skape! Pokúšam sa ho naštartovať ale sa mi nedarí. Kontrolujem trhačku aj rýchlo spojku, nadvihnem motor a skontrolujem propeler či niečo nie je namotané. Zrazu z diaľky počujem tri krát zatrúbenie. Ešte sa pokúšam znova naštartovať, ale bezúspešne
Tlačák ma pri tom znervózňuje a babka sa mňa spýta, čo budeme robiť ?
No babka, teraz sa pomaly modlime a rýchlo veslujme, aby nás tá obluda neprešla!!!
Tlačák trocha začne zatáčať doľava, už mu vidíme pravo bok, tak to je už možno v suchu.
Konečne sme vonku z plavebnej dráhy, tlačák prefrčí v bezpečnej vzdialenosti a v diaľke sa objaví ďalšie plavidlo a zamieri rovno na nás.
Pozri babka, henten nás neprešiel, ale tento chňup robí také vlny že nás prevráti !
No neprevrátil nás, lebo boli to záchranári ktorých privolal rádiom kapitán oproti idúcej lode. Keď záchranárska loď bola pri nás spomalil a opýtal sa nás či máme nejaký problém.Ďakujeme, ale mi už tuná problém nemáme, ale tam v plavebnej dráhe sme mali !
Teraz už náš problém s motorom, vyriešime sami.
Záchranári svoju loď otočili a odplávali.
Čln sme priviazali o breh na Francúzkej strane a ja som už mal tušenie čo zapríčinilo že mi motor skapal. Hneď som zobral vercajg a pustil sa do opravy motora. Dal som dole dekel z motora, zobral prázdnú plastovú fľašu z minerálky, povolil odkaľovací šroub a začal preplachovať karburátor Moje tušenie sa potvrdilo v nádrži som mal vodu !!!
Preto som napojil rezervnú 12 litrovú nádržku na karburátor a preplachoval som dovtedy kým z karburátora netiekol benzín bez vody.
" Keď sme skončili našu plavbu v Sillery tak som vypustil z hlavnej nádrže všetok benzín do bandasky a ja chňup, som nezatvoril poriadne uzáver na hlavnej nádrži. Keď sme sa presúvali zo Sillery do Nemecka.Celú cestu nám pršalo a dažďová voda sa dostala do nádrže s benzínom."
Po prepláchnutí karburátora motor naskočil a fičal ako hodinky ! Pre istotu sa teraz držíme v blízkosti brehu až kým neodbočíme z Rýna.
Po odbočení pred nami cca 800 m je plavebná komora kde je zakotvená loď s menom EURÓPA 1.
Loď patrila Francúzkým hasičským záchranárom.
Hm...babka, to sú moji kolegovia z minulosti....
Teraz končím s písaním, lebo mi priniesli nový plynový sporák do kuchyne a kým príde babka z práce ho musím namontovať, lebo budem mať zasa BAN

Ráno 3,3o sme v Nemeckom Kehli, ale nakoľko som zabudol doma všetky adresy aj telefóne čísla, tak sme do Nautic Clubu Kehl netrafili a preto na GPS-ke priblížim rieku Rýn a hľadám približné miesto, kde bi to mohlo biť. Podľa GPS je to tuná na blízku, tak kliknem na GPS a zadám navigovať. Pani z GPS nás konečne naviguje na kliknuté miesto, ale po chvíľke sme na moste ktorá vedie do Francúzka, do mesta Štrasburg. Tak to sa mi babka nejako nepodarilo. Nič sa nedeje však zo Štrasburgu znova vrátime do Nemecka a mi to nájdeme. Za chvíľku sme znova na moste a sme v Nemecku. Po skúmaní GPS znova zadám približne miesto a všetko sa zopakuje. Most – Štrasburg –Kehl ! Babka je už z toho unavená, tak mi vraví aby som sa na cestu račej niekoho opýtal. Babka to nemyslíš vážne, teraz ráno nikoho nevidím, ešte je skoro a každý ešte chrápe. Ja som presvedčený že je to tuná na blízku a preto naštartujem a túlame sa autom po kadejakých uličkách, v blízkosti rieky Rýn. Zrazu je na dohľad rieka, ja odbočím do úzkej uličky a po niekoľko sto metrov cesta končí pri budove. Hm... teraz som to trocha poonďal ! Cúvať späť s vozíkom sa mi nechce, aj keď s cúvaním problém nemám, ja si račej zvolím otočenie na tom malom námestíčku. Lenže sa otočiť s naloženým vozíkom nejako nedarí. Zavadzajú mi obrovské kvetináče rozložené na námestí ! Trocha cúvnem, trocha dopredu a znova cúvanie. Nakoniec som poprevracal dve kvetináče ale auto som otočil. Neďaleko auto odstavím, vrátim sa na námestíčko, kvetináčom sa “ospravedlním,“ postavím ich na miesto a rýchlo, aby ma nikto nevidel opustím námestie. Sadnem babke do auta, a keď sa už sa pomaly rozvidnieva tak počkáme na nejakého psičkára, ktorý bude venčiť a sa ho na ten prístav opýtame. Konečne sa objaví chlap ktorý tlačí bicykel, slušne ho pozdravím a pýtam sa na cestu do prístavu. Lenže ten chlap si ma ani nevšimne, nasadne a odíde. Asi je ešte prispatý... Po chvíľke sa objaví pani so svojím psíkom. Najprv sa prihovorím psíkovi, nechám psíka aby ma očuchal a potom sa spýtam pani nemku na ten prístav.
Za pár sekúnd sa dozvedám že Nautic Clubu Kehl je cca 600 m od nás. Adresu mi nevedela povedať, tak sa jej poďakujem a vrátim sa do auta. No babka teraz už račej auto nechám tu a pôjdem tam pešo, a zistím tú adresu. Za chvíľku už stojím pri Nautik Clubu, ale ešte tu nikto nie je. Oproti je budova Francúzkych kasární a na budove je tabuľa, Hafenstrabe 1.
Konečne mám presnú adresu ! Celou cestou späť, si opakujem tú adresu, Hafenstraube 1, Hafenstraube 1, Hafenstraube 1 aby som tú adresu nezabudol.
Konečne v aute zadám do GPS presnú adresu Hafenstrábe 1. Teraz už bez blúdenia za pár minút zaparkujeme na dvore Nautic Clubu Kehl. Vystúpim z auta a idem si obzrieť celí objekt. V budove je reštaurácia ktorá je zatvorená preto si sadnem na reštauračnú terasu a čakám kým sa niekto neobjaví. Po chvíľke konečne prichádza nejaké auto, tak sa zdvihnem a idem k autu na výzvedy. Od chlapíka sa dozvedám že club začína fungovať až od 9°°. Vrátim sa k nášmu autu a začnem všetko vykladať a chystať. Spustím vozík s člnom z prívesného vozíka, odpojím prívesný vozík, zapnem vozík s člnom za auto a dotankujem do člna benzín, ktorý som v Sillery z nádrže vyčerpal. Počas chystania sa pri nás pristavujú ľudia a s úsmevom nás pozorujú.
Konečne prišiel chlap ktorému toto všetko patrí. Ja mu vysvetlím že tu chceme spustiť náš čln na vodu a zaparkovať auto aj s vozíkmi približne na desať dní. On nás pošle do reštaurácie na recepciu za svoju manželkou, že ona má všetko na starosti. Po príchode na recepciu nás víta mladá pani. Ja jej po nemecky vysvetľujem čo potrebujeme, ale ona mi nejako ťažko nerozumie. Privolá na pomoc čašníčku ktorá jej všetko prekladá. Hm... tomuto nerozumiem... Po nejakom čase som jej porozumel. Ona vlastne bola Ukrajinka a nemčinu ovládala asi ako ja. Tak babka oprášila svoju Ruštinu a všetko vybavila. Dostali sme jeden kľúč od všetkých dverí, „sprchy, wc a vchod do maríny“ za 50 Euro
“ kaucia“
Pred odchodom sme si dali sprchu a výdatný obed. Ešte som dotankoval 20 litrov benzínu, naštartoval motor a vydali sme sa z maríny na Rýn. Pomaly sme prišli k rieke Rýn a mňa prekvapil tok rieky. Valilo to neuveriteľne silno a rýchlo! S vyplávaním na Rýn trocha váham a poviem babke, že pôjdeme kúsok proti prúdu a vyskúšame náš motor ako to bude zvládať. Pomaly sa vysunieme na rieku, pozriem sa po prúde a odtiaľ máme voľno. Proti prúdu cca 800 m sa valí tlačák a za ňou ďalší. Ja zhodnotím že máme dosť času sa dostať na druhú stranu včas. Pridám plyn a valíme to na plno. Keďže babka sedí vedľa mňa, máme zadok člna veľmi zaťažený a predok člna sa moc dvíha. Preto babku pošlem sadnúť do búdky aby čln bol viac vyvážený. Babka zalezie do búdky a čln sa narovná. Teraz sa čln rozbehne a ideme šesť km rýchlosťou proti prúdu. Sme v strede plavebnej dráhy a zrazu mi motor skape! Pokúšam sa ho naštartovať ale sa mi nedarí. Kontrolujem trhačku aj rýchlo spojku, nadvihnem motor a skontrolujem propeler či niečo nie je namotané. Zrazu z diaľky počujem tri krát zatrúbenie. Ešte sa pokúšam znova naštartovať, ale bezúspešne
Tlačák ma pri tom znervózňuje a babka sa mňa spýta, čo budeme robiť ?
No babka, teraz sa pomaly modlime a rýchlo veslujme, aby nás tá obluda neprešla!!!
Tlačák trocha začne zatáčať doľava, už mu vidíme pravo bok, tak to je už možno v suchu.
Konečne sme vonku z plavebnej dráhy, tlačák prefrčí v bezpečnej vzdialenosti a v diaľke sa objaví ďalšie plavidlo a zamieri rovno na nás.
Pozri babka, henten nás neprešiel, ale tento chňup robí také vlny že nás prevráti !
No neprevrátil nás, lebo boli to záchranári ktorých privolal rádiom kapitán oproti idúcej lode. Keď záchranárska loď bola pri nás spomalil a opýtal sa nás či máme nejaký problém.Ďakujeme, ale mi už tuná problém nemáme, ale tam v plavebnej dráhe sme mali !
Teraz už náš problém s motorom, vyriešime sami.
Záchranári svoju loď otočili a odplávali.
Čln sme priviazali o breh na Francúzkej strane a ja som už mal tušenie čo zapríčinilo že mi motor skapal. Hneď som zobral vercajg a pustil sa do opravy motora. Dal som dole dekel z motora, zobral prázdnú plastovú fľašu z minerálky, povolil odkaľovací šroub a začal preplachovať karburátor Moje tušenie sa potvrdilo v nádrži som mal vodu !!!
Preto som napojil rezervnú 12 litrovú nádržku na karburátor a preplachoval som dovtedy kým z karburátora netiekol benzín bez vody.
" Keď sme skončili našu plavbu v Sillery tak som vypustil z hlavnej nádrže všetok benzín do bandasky a ja chňup, som nezatvoril poriadne uzáver na hlavnej nádrži. Keď sme sa presúvali zo Sillery do Nemecka.Celú cestu nám pršalo a dažďová voda sa dostala do nádrže s benzínom."
Po prepláchnutí karburátora motor naskočil a fičal ako hodinky ! Pre istotu sa teraz držíme v blízkosti brehu až kým neodbočíme z Rýna.
Po odbočení pred nami cca 800 m je plavebná komora kde je zakotvená loď s menom EURÓPA 1.
Loď patrila Francúzkým hasičským záchranárom.
Hm...babka, to sú moji kolegovia z minulosti....
Teraz končím s písaním, lebo mi priniesli nový plynový sporák do kuchyne a kým príde babka z práce ho musím namontovať, lebo budem mať zasa BAN



Kdo je online
Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host