DEDKOVÉ DOBRODRUŽSTVÁ NA DUNAJI
Moderátoři: MARIS, vilma, Pepa
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
Ozzie píše:Dedko, v cestopise viackrát píšeš, že sa ozval alarm hlbokej vody?! Na Tvojej loďke hľbka vody mohla byť zaujímavou informáciou a nie dôvodom pre alarm. Prečo si nemal zapnutý alarm plytkej vody, aby si nerozbil propeler?
Ozzie ,mal som všetky alarmy zapnuté.
Alarm na hlbokú vodu, na plytkú vodu, na teplotu vody a tiež na ryby.
Mal som alarm aj s pohybovým čidlom ,ktorí som zapínal podla potreby.
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
[quote="pripluv"]Dedko,
ty vlastne presne vis, o kolik jsi klesl ve zdymadle na vratech, ze? Kolik to bylo metru?
My to tenkrat proplavovali v noci a bez pristroju, odhadoval jsem nejakych 16 metru (ale ja mam priserny odhady
).
Ty jsi psal neco o triceti, ze? Vis to presne?[/quote
pripluv
Toto sú presné udaje o komore Djerdao I, z kniho - mapy
Uploaded with ImageShack.us
A tieto sú z Djerdao II.
Uploaded with ImageShack.us
V plavebnej komore Djerdap I. som v prvej časti komore nameral túto hĺbku pred začiatkom vypustenia.
Uploaded with ImageShack.us
Po spustení bola hlbka takáto
Uploaded with ImageShack.us
Potom som sa preplavil kúsok ďalej do druhej časti komory ako popisujem v reportáží, ale tam som pred spustením vody zabudol odfotiť Gps, lebo som bol z toho všetkého paf. V tej komore som zažil menší horor. Vráta za mnou strašne pukali,nad hlavou ten premavajúci žeriav...
Ale tá hĺbka zodpovedá ako je uvedená v hornej kniho - mape.
Tak tvoj odhad bol z hruba dobrý v prvej časti komory
Ozzie, mal som ešte zapnutý aj alarm ktorá mi strážila celý čas gelovú baterku
pred vybitím alebo prebitím. Mojím tempom som udržal baterku medzi 10,5 až 11,8 volta.
Takto mi ukazoval GPS stav baterky. Keby volty klesli či stúpli spustil bi sa alarm
Uploaded with ImageShack.us
ty vlastne presne vis, o kolik jsi klesl ve zdymadle na vratech, ze? Kolik to bylo metru?
My to tenkrat proplavovali v noci a bez pristroju, odhadoval jsem nejakych 16 metru (ale ja mam priserny odhady

Ty jsi psal neco o triceti, ze? Vis to presne?[/quote
pripluv
Toto sú presné udaje o komore Djerdao I, z kniho - mapy

Uploaded with ImageShack.us
A tieto sú z Djerdao II.

Uploaded with ImageShack.us
V plavebnej komore Djerdap I. som v prvej časti komore nameral túto hĺbku pred začiatkom vypustenia.

Uploaded with ImageShack.us
Po spustení bola hlbka takáto

Uploaded with ImageShack.us
Potom som sa preplavil kúsok ďalej do druhej časti komory ako popisujem v reportáží, ale tam som pred spustením vody zabudol odfotiť Gps, lebo som bol z toho všetkého paf. V tej komore som zažil menší horor. Vráta za mnou strašne pukali,nad hlavou ten premavajúci žeriav...
Ale tá hĺbka zodpovedá ako je uvedená v hornej kniho - mape.
Tak tvoj odhad bol z hruba dobrý v prvej časti komory
Ozzie, mal som ešte zapnutý aj alarm ktorá mi strážila celý čas gelovú baterku
pred vybitím alebo prebitím. Mojím tempom som udržal baterku medzi 10,5 až 11,8 volta.
Takto mi ukazoval GPS stav baterky. Keby volty klesli či stúpli spustil bi sa alarm

Uploaded with ImageShack.us
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
lada0712 píše:Ahoj Dedko,
za reportáž dávám![]()
![]()
![]()
![]()
![]()
![]()
Mě by zajímalo a možná i ostatní, kolik si projel benzínu?
Ahoj lada0712, už som sa dlhšie chystal spočítať náklady na celú cestu ale som to stále odkladal. Ďakujem ti, aspoň si ma dotlačil prehrabávať sa vo výpisoch a účtoch.
S autom sa najazdilo 3 950 km a benzínu sme spotrebovali 498 litrov.
Kalinkovo – Kelheim - Kalinkovo – Tulče a nazad.
Na člne sa spravilo 3 060 km a benzínu sa natankovalo 256 litrov, z Kelheimu do Sulini + Delta Dunaja.
Koľko nás to celé stálo ? Keď spočítam všetko čo som do člna i výbavy investoval tak veľa. Keď si spomeniem kde sme všade boli a čo sme zažili tak nás to stálo veľmi málo. Ale tá investícia bude slúžiť aj naďalej. Dosť ma stály telefóne hovory. Celkové hovory ma vyšli na 176 Eur. Najviac som platil za hovor zo Srbska. Jedna minúta hovoru 1,70 Eura !
Každý výber z bankomatu v cudzine 5 Eur, čo bolo tiež dosť.
No každá sranda niečo stojí...
Už sa ma viacerý pýtali či bi som tú cestu znova zopakoval.
No teraz už viem istotne, že určite nie, s osádkou, Ja a Ja. Ale osádkou Ja a Ty, alebo Ja a oni, určite bi som tú cestu rád zopakoval.
- bokal
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 528
- Registrován: ned dub 13, 2008 2:00 am
- Reputace: 1
- Bydliště: Třinec
Dedko,
dá se to chápat tak, že na takovou dlouhou výpravu je lepší neplout sám ale aspoň ve dvou?
S tím lehkým Linderem si to ještě umím představit, ale např. s plachetnicí naloženou na cestu cca 2 tuny by to asi nebyl dobrý nápad.
Ten motor máš Honda 8 koní?(soudím podle obrázku) Nevím, možná jsi to někde už psal, ale neviděl jsem to - jakou rychlostí průměrně jsi plul ?
Zajímá mě to ve srovnání s mojí lodí, kde by byla průměrná rychlost cca 10-12 km/h
dá se to chápat tak, že na takovou dlouhou výpravu je lepší neplout sám ale aspoň ve dvou?
S tím lehkým Linderem si to ještě umím představit, ale např. s plachetnicí naloženou na cestu cca 2 tuny by to asi nebyl dobrý nápad.
Ten motor máš Honda 8 koní?(soudím podle obrázku) Nevím, možná jsi to někde už psal, ale neviděl jsem to - jakou rychlostí průměrně jsi plul ?
Zajímá mě to ve srovnání s mojí lodí, kde by byla průměrná rychlost cca 10-12 km/h
-
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 869
- Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
- Reputace: 20
- Bydliště: Hrušovská Zdrž
bokal
Motor som mal Honda 6 Hp 4,4 Kw
Keby môj zdravotný stav bol lepší, tak by som sa určite na tú plavbu znova vydal aj s osádkou Ja a Ja. Bohu žiaľ to tak nie je a babka preto mala ten veľký strach. Tak preto som napísal to čo som napísal. Možno keby som sa na tú plavbu nevydal teraz, tak tá šanca by sa nemusela opakovať. ( ficus organizátor, vďaka )
Dvoj tonové plachetnice na Dunaji taktiež plávajú, aj tisíc tonové lode. Keď je všetko v poriadku, nič sa nedeje. Ale keď nastane nejaký problém tak to už môže biť problém,
a veľký.
Keby mne skapal motor tak čln môžem ukočírovať aj s pádlom. Ale keby nastala situácia čo už raz nastala ( upadol som do bezvedomia ) tak neviem. Ale to sa môže stať na Dunaji či doma.
Priemernú rýchlosť lode máš 10 – 12 km Dunaj valí niekedy a niekde, aj 10 až 12 km. Ak ideš dole kopcom všetko v poriadku. Ale keď chceš ísť hore kopcom tak ten motor asi bi nestačil. Stál bi si na mieste.
Takúto som mal priemernú rýchlosť na hornom úseku Dunaja. Na dolnom bola trocha nenšia.
Uploaded with ImageShack.us
Motor som mal Honda 6 Hp 4,4 Kw
Keby môj zdravotný stav bol lepší, tak by som sa určite na tú plavbu znova vydal aj s osádkou Ja a Ja. Bohu žiaľ to tak nie je a babka preto mala ten veľký strach. Tak preto som napísal to čo som napísal. Možno keby som sa na tú plavbu nevydal teraz, tak tá šanca by sa nemusela opakovať. ( ficus organizátor, vďaka )

Dvoj tonové plachetnice na Dunaji taktiež plávajú, aj tisíc tonové lode. Keď je všetko v poriadku, nič sa nedeje. Ale keď nastane nejaký problém tak to už môže biť problém,
a veľký.
Keby mne skapal motor tak čln môžem ukočírovať aj s pádlom. Ale keby nastala situácia čo už raz nastala ( upadol som do bezvedomia ) tak neviem. Ale to sa môže stať na Dunaji či doma.

Priemernú rýchlosť lode máš 10 – 12 km Dunaj valí niekedy a niekde, aj 10 až 12 km. Ak ideš dole kopcom všetko v poriadku. Ale keď chceš ísť hore kopcom tak ten motor asi bi nestačil. Stál bi si na mieste.
Takúto som mal priemernú rýchlosť na hornom úseku Dunaja. Na dolnom bola trocha nenšia.

Uploaded with ImageShack.us
- bokal
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 528
- Registrován: ned dub 13, 2008 2:00 am
- Reputace: 1
- Bydliště: Třinec
Ano to je důvod, proč jsem se na to zeptal. Taky už to zdraví není nic moc, ale touha vydat se na cestu je silnější. Takže ve dvou až třech.
Na té mojí plachetnici bych toho moc asi nenapádloval. Mám ještě kormidlo a plachtu, tak snad při poruše motoru bych to musel zkusit takto zachránit.
Ale zase tam mám velmi dobré podmínky na bydlení, výborné spaní, vaření atd. Skoro hausbot.
Plavbu proti proudu - Denis mi to už podrobně popsal a už je mi jasné, že v mnoha úsecích není reálné u lodě tohoto typu. Počítám jednoduše s návratem na vozíku. Stejně by to bylo trápení motoru a tolik času bych asi neměl.
Takže až najdu někoho, kdo se mnou popluje, dalšího, co pro mne přijede, tak se vydám na cestu. Buď Dunaj alespoň část, nebo také Odra, nebo Wisla, což jsou dvě další snadno dostupné řeky.
Technicky jsem celkem připraven, tak mi zbývá naverbovat posádku a naplánovat termín.
Na té mojí plachetnici bych toho moc asi nenapádloval. Mám ještě kormidlo a plachtu, tak snad při poruše motoru bych to musel zkusit takto zachránit.
Ale zase tam mám velmi dobré podmínky na bydlení, výborné spaní, vaření atd. Skoro hausbot.
Plavbu proti proudu - Denis mi to už podrobně popsal a už je mi jasné, že v mnoha úsecích není reálné u lodě tohoto typu. Počítám jednoduše s návratem na vozíku. Stejně by to bylo trápení motoru a tolik času bych asi neměl.
Takže až najdu někoho, kdo se mnou popluje, dalšího, co pro mne přijede, tak se vydám na cestu. Buď Dunaj alespoň část, nebo také Odra, nebo Wisla, což jsou dvě další snadno dostupné řeky.
Technicky jsem celkem připraven, tak mi zbývá naverbovat posádku a naplánovat termín.
- maxik1958
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 2549
- Registrován: stř pro 16, 2009 1:00 am
- Reputace: 36
- Bydliště: PRAHA 8
- Kontaktovat uživatele:
bokal píše:Charlie, o tom sice uvažuju, ale rychlá výměna se mi nejeví reálná, motor mám 10koní se startérem, dálkovým ovládáním, váží 54 kg. Než bych to odpojil tak bude pozdě. A jinak než se zádí na mělčině bych ho asi nesundal.
Tohle je fakt zoufalý,můj 25ti koňovej Crescent,s dálkovým ovládáním,a elektryckým starterem má tak 35 kilo


- ixxo
- pravidelný návštěvník
- Příspěvky: 417
- Registrován: sob led 14, 2012 1:00 am
- Reputace: 32
- Bydliště: Gútor
Ahoj dedko,
krásna reportáž, absolvoval som dvakrát podobnú plavbu ale len z Bratislavy do Oršovy ale ešte v roku 1968 + 69 keď sa to vďaka Pražskej jari dalo. Absolvovali sme to prvý krát traja na kanoi, bývalej závodnej, dĺžky 6,5 m s prívesným motorom Tummler,staršie ročníky si to budú pamatať, tento mal už pár rokov za sebou,slabší model s výkonom 1,5 HP. Vybavenie veškeré žiadne, bandaska na benzín z nejakej chemikálie zo Slovnaftu,malo to obsah asi 40 litrov, a to ešte asi 5 litrov sme v Oršove venovali nejakému rumunovi aj s bandaskou. Mali sme len stan a spacáky,môj vážil aspoň 8 kilov, konzervy nasypané na dne lode, po dvoch dňoch vďaka vode na dne sa všetky etikety odlepili takže sme len hádali čo bude na večeru. Ale aj tak to bol jeden z najkrajších splavov Dunaja aký som zažil a absolvoval som ich desiatky, aj keď len do Komárna, Štúrova alebo do Maďarska. Hneď po vyplávaní zo zátoky vo Vlčom hrdle odmietol motor poslušnosť, polhodina čistenia karburátora to spravila. To sa potom opakovalo asi trikrát, pri jednej takej oprave sa mi podarilo si prepichnúť dlaň šrobovákom skoro durchom. Ani pohraničiari u nás už veľmi neblbli, žiadne veľké kontroly. Viem len, že počasie za veľa nestálo, stále nám pršalo, v kanojke sme žiadnu strechu nemali tak sme boli stále mokrí. Aby sme neprechladli tak sme si v Maďarsku kúpili v nejakej krčme barackovicu,liter, vačšiu hrôzu som v živote nepil, pol litra sme doviezli až do Oršovy. Pamatám,že v Moháči sme čakali na colné a pasové odbavenie, veď sme vchádzali do vtedy nepriateľske Juhoslávie,tak nás pekne prevetrali maďarskí colníci. Keď sme tam čakali tak na pramičke dorazil rybár asi s vnukom,vystúpil, prehodil sumca cez plece, chvost mal až na zem, potom vystúpil vnuk, mohol mať tak šesť rokov, vybral svojho sumca prehodil cez plece a chvost mal až na zem. Nestihol som to odfotiť, dodnes ľutujem. Najkrajší úsek bol potom pod Belehradom, keď začínali Železné vráta. Vtedy ešte len začínali stavať priehradu. Tú skalu čo tam vyčnieva z vody, ktorú si odfotil sa volá Babakaj, vtedy to bola ohromná skala, teraz len vrcholec. Ešte sme zažili všetky úžiny, semafory,ktoré riadili plavbu, parník Vaskapu, ktorý bol vykotvený nad skalným prahom a navijakom sa spúšťal dolu prúdom aby pomohol súpravám prekonať skalné prahy, na vlastný pohon to nemohli zvládnuť. Videli sme ešte aj Tabulu Traianu aj s chodníkom vysekaným do skaly,kadiaľ otroci ťahali lode proti prúdu aj so zárezmi v skalách od lán ako sa chodník kľukatil okolo vody. Ešte predtým sme v Bezdane mali malú nehodu, loď sme mali len povytiahnutú na brehu pri pontóne,keď pristála loď laná sa napli a naša kanoe visela za vrtulu Tummlera vo vzduchu. Hriadeľ to samozrejme nevydržala a ohla sa ako valaška. Našťastie sme mali náhradnú ale tá bola na 2,5 HP Tummlera, bola hrubšia takže vrtuľa na 1,5 HP nepasovala, tak sa chudák Tummler trápil s tým, čo sme mali. To ale do cieľa chýbalo len asi 100 km,tak sme to zvládli. Nad Oršovou bol do skalného dna vyhĺbený kanál lebo dno tvoril skalný prah a cez kanál ťahali lode lokomotívy,bol tam veľmi silný prúd. Bol tam aj vrak šlepu,ktorý sa odtrhol od súpravy a voda ho zaniesla na skalný prah. Musel tam byť dlho, rástli na ňom stromy, asi v tom substráte čo viezol. Potom sme dorazili do Oršovy, naložili kanoe na loď ČSPD, nechali nás na lodi aj prespať. Lodníci nás upozornili aby sme sa nemotali po prístave,lebo deň predtým ako sme dorazili tam pohraničiari zastrelili lodníka,ktorý vizol na pramici chlieb na remorkér. Proste sa vynoril spoza lode, pohraničiar spanikáril a zastrelil ho. Potom už len cesta vlakom do Bukurešti,odtiaľ rýchlik do Bratislavy. Dorazili sme domov a ráno ma zobudili tanky.
Druhá cesta bola pohodovejšia. Tušili sme,že sa nám v budúcnosti nemusí podariť podobná cesta tak sme vyrazili na troch kánojkách zase s motormi Tummler. Bolo to bezpečnejšie keďže sme boli tri lode, vedeli sme si pri problémoch pomôcť. Našťastie nebolo moc treba. V zásade tie isté zážitky akurát počasie bolo úplne super. Pamatám ako sme raz išli nabrať pod Belehradom vodu, naďabili sme na usadlosť s veľkým sadom kde práve pálili pálenku z bielych sliviek. Dostali sme vody koľko bolo treba ale dali aj koštovať čo tieklo z pojazdnej pálenice čo tam pristavili. Vonku teplo,na konci sadu sme už išli po štyroch, ledva sme našli ostatných,vyspávali sme opicu ešte aj na druhý deň.
Zážitok bola aj cesta domov. Ostatní išli ešte k moru, spolu sme cestovali do Bukurešti. Bola to tretia trieda, vyradené rýchlikové vagóny s krásnymi plyšovými poťahmi,bohužiaľ plnými bĺch. Keď som škriabajúc sa dostal až domov, modlil som sa aby si to spolucestujúci nevšimli čo ma trápi, matke som oznámil že som plný bĺch odmietla ma vpustiť domov. Po dlhom prosení napustila do vane vody, musel som do nej vliezť a s topánkami, všetko vyzliecť a našlapať do vody. potom do všetko vhodila do vyváracieho hrnca a vyvarila. Dopadlo to dobre. Žiadna neprežila.
Po rokoch som sa dostal do Bukurešti, cesta ma zaviedla na Gara Banaesa, nádraže,odkiaľ som cestoval domov. Všade hliadky, námestie pred nádražím plné trávy,čo rástla pomedzi dlažobné kocky. Bolo to osobné nádraže Čaušesca,mal tam odstavený svoj vlak a verejnosť tam nemala prístup.
krásna reportáž, absolvoval som dvakrát podobnú plavbu ale len z Bratislavy do Oršovy ale ešte v roku 1968 + 69 keď sa to vďaka Pražskej jari dalo. Absolvovali sme to prvý krát traja na kanoi, bývalej závodnej, dĺžky 6,5 m s prívesným motorom Tummler,staršie ročníky si to budú pamatať, tento mal už pár rokov za sebou,slabší model s výkonom 1,5 HP. Vybavenie veškeré žiadne, bandaska na benzín z nejakej chemikálie zo Slovnaftu,malo to obsah asi 40 litrov, a to ešte asi 5 litrov sme v Oršove venovali nejakému rumunovi aj s bandaskou. Mali sme len stan a spacáky,môj vážil aspoň 8 kilov, konzervy nasypané na dne lode, po dvoch dňoch vďaka vode na dne sa všetky etikety odlepili takže sme len hádali čo bude na večeru. Ale aj tak to bol jeden z najkrajších splavov Dunaja aký som zažil a absolvoval som ich desiatky, aj keď len do Komárna, Štúrova alebo do Maďarska. Hneď po vyplávaní zo zátoky vo Vlčom hrdle odmietol motor poslušnosť, polhodina čistenia karburátora to spravila. To sa potom opakovalo asi trikrát, pri jednej takej oprave sa mi podarilo si prepichnúť dlaň šrobovákom skoro durchom. Ani pohraničiari u nás už veľmi neblbli, žiadne veľké kontroly. Viem len, že počasie za veľa nestálo, stále nám pršalo, v kanojke sme žiadnu strechu nemali tak sme boli stále mokrí. Aby sme neprechladli tak sme si v Maďarsku kúpili v nejakej krčme barackovicu,liter, vačšiu hrôzu som v živote nepil, pol litra sme doviezli až do Oršovy. Pamatám,že v Moháči sme čakali na colné a pasové odbavenie, veď sme vchádzali do vtedy nepriateľske Juhoslávie,tak nás pekne prevetrali maďarskí colníci. Keď sme tam čakali tak na pramičke dorazil rybár asi s vnukom,vystúpil, prehodil sumca cez plece, chvost mal až na zem, potom vystúpil vnuk, mohol mať tak šesť rokov, vybral svojho sumca prehodil cez plece a chvost mal až na zem. Nestihol som to odfotiť, dodnes ľutujem. Najkrajší úsek bol potom pod Belehradom, keď začínali Železné vráta. Vtedy ešte len začínali stavať priehradu. Tú skalu čo tam vyčnieva z vody, ktorú si odfotil sa volá Babakaj, vtedy to bola ohromná skala, teraz len vrcholec. Ešte sme zažili všetky úžiny, semafory,ktoré riadili plavbu, parník Vaskapu, ktorý bol vykotvený nad skalným prahom a navijakom sa spúšťal dolu prúdom aby pomohol súpravám prekonať skalné prahy, na vlastný pohon to nemohli zvládnuť. Videli sme ešte aj Tabulu Traianu aj s chodníkom vysekaným do skaly,kadiaľ otroci ťahali lode proti prúdu aj so zárezmi v skalách od lán ako sa chodník kľukatil okolo vody. Ešte predtým sme v Bezdane mali malú nehodu, loď sme mali len povytiahnutú na brehu pri pontóne,keď pristála loď laná sa napli a naša kanoe visela za vrtulu Tummlera vo vzduchu. Hriadeľ to samozrejme nevydržala a ohla sa ako valaška. Našťastie sme mali náhradnú ale tá bola na 2,5 HP Tummlera, bola hrubšia takže vrtuľa na 1,5 HP nepasovala, tak sa chudák Tummler trápil s tým, čo sme mali. To ale do cieľa chýbalo len asi 100 km,tak sme to zvládli. Nad Oršovou bol do skalného dna vyhĺbený kanál lebo dno tvoril skalný prah a cez kanál ťahali lode lokomotívy,bol tam veľmi silný prúd. Bol tam aj vrak šlepu,ktorý sa odtrhol od súpravy a voda ho zaniesla na skalný prah. Musel tam byť dlho, rástli na ňom stromy, asi v tom substráte čo viezol. Potom sme dorazili do Oršovy, naložili kanoe na loď ČSPD, nechali nás na lodi aj prespať. Lodníci nás upozornili aby sme sa nemotali po prístave,lebo deň predtým ako sme dorazili tam pohraničiari zastrelili lodníka,ktorý vizol na pramici chlieb na remorkér. Proste sa vynoril spoza lode, pohraničiar spanikáril a zastrelil ho. Potom už len cesta vlakom do Bukurešti,odtiaľ rýchlik do Bratislavy. Dorazili sme domov a ráno ma zobudili tanky.
Druhá cesta bola pohodovejšia. Tušili sme,že sa nám v budúcnosti nemusí podariť podobná cesta tak sme vyrazili na troch kánojkách zase s motormi Tummler. Bolo to bezpečnejšie keďže sme boli tri lode, vedeli sme si pri problémoch pomôcť. Našťastie nebolo moc treba. V zásade tie isté zážitky akurát počasie bolo úplne super. Pamatám ako sme raz išli nabrať pod Belehradom vodu, naďabili sme na usadlosť s veľkým sadom kde práve pálili pálenku z bielych sliviek. Dostali sme vody koľko bolo treba ale dali aj koštovať čo tieklo z pojazdnej pálenice čo tam pristavili. Vonku teplo,na konci sadu sme už išli po štyroch, ledva sme našli ostatných,vyspávali sme opicu ešte aj na druhý deň.
Zážitok bola aj cesta domov. Ostatní išli ešte k moru, spolu sme cestovali do Bukurešti. Bola to tretia trieda, vyradené rýchlikové vagóny s krásnymi plyšovými poťahmi,bohužiaľ plnými bĺch. Keď som škriabajúc sa dostal až domov, modlil som sa aby si to spolucestujúci nevšimli čo ma trápi, matke som oznámil že som plný bĺch odmietla ma vpustiť domov. Po dlhom prosení napustila do vane vody, musel som do nej vliezť a s topánkami, všetko vyzliecť a našlapať do vody. potom do všetko vhodila do vyváracieho hrnca a vyvarila. Dopadlo to dobre. Žiadna neprežila.
Po rokoch som sa dostal do Bukurešti, cesta ma zaviedla na Gara Banaesa, nádraže,odkiaľ som cestoval domov. Všade hliadky, námestie pred nádražím plné trávy,čo rástla pomedzi dlažobné kocky. Bolo to osobné nádraže Čaušesca,mal tam odstavený svoj vlak a verejnosť tam nemala prístup.
Kdo je online
Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host