Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Vaše zprávy a cestopisy z plaveb a akcí kolem lodí a vody.

Moderátoři: MARIS, Pepa, vilma

Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » stř led 25, 2017 1:25 am

Nejako som dospel k názoru, že všetky diskusné fóra sú na jedno kopyto a nemám už preto ambíciu zvlášť diskutovať o čomkoľvek. Hlavne teda jednak ešte stále píšem jachtársku knižku a jednak historicky viem, že nič nie je biele ani čierne. Život je proste rôznorodý a hlavne viem, že sú veci ktoré vzbudzujú u mňa prirodzene zvedavosť. Takže preto tie prekliate fóra stále rád čítam, nech je to akokoľvek. Nuž a zvedavosť asi zapracovala aj pri plánovaní mojej minuloročnej jachtárskej sezóny. Systém pokus – omyl, proste som taký. Pokúsim sa teda nejako zreprodukovať môj minuloročný jachtársky zážitok v plnej epickej šírke. :)

Ešte v decembri, roku mínus jedna, sme spolu so ženou na júl naplánovali zhruba dvojtýždňový pobyt u švagrinej v Írsku. V snahe vyhnúť sa nechcenému babysittingu, skrsol mi v hlave nápad. Veď ženu a deti lúbim, oni mňa tiež, mediteránske ego a míle na to mám, navyše anglinu treba obrúsiť. Strávim z toho teda týždeň na lodi. Prebehlo zopár e-mailov, zaplatila sa záloha a resumé bolo RYA Coastal skipper v prílivových vodách. Žene po mojom oznámení tiklo oko a súhlasila. Však čo iné jej aj zostávalo. Lenže ... keďže život je rôznorodý a dynamicky sa mení každým dňom, do nášho odchodu sa dynamicky zmenilo všetko, úplne všetko. Teda presne povedané do môjho odchodu. S odstupom času, žena s deťmi museli zostať doma a ja som tak postupne začal plánovať svoju individuálnu výpravu na ostrovy ako bolo treba. Naplánoval cestu z letiska v Dubline do Galway autobusom, zabookoval hostel na rohu Eire square, čo je asi dvesto metrov od miesta kde máme začať kurz a tešil sa na večerný točený Guiness. Fantastický timing, paráda. Neviem sa dočkať.

Prišiel týždeň balenia a deň D s nástupom na Bratislavskom letisku pripadol na nedeľu. Ešte v stredu som však našiel v mobile neodpovedaný hovor z írskeho telefónneho čísla. Hovorím si, tak a už sa to začína. Volám teda späť a dovolám sa samozrejme na hotline firmy Bow Wawes, kde mi to zdvihla nejaká Fiachra a absolútne nevedela o čom točím. Sľúbila mi, že zistí o čom je reč a že mi zavolá späť. Asi o hodinu volal Finbarr, náš inštruktor so svojim dokonalým írskym akcentom. No a v duchu komunikačného šumu pod vplyvom jeho akcentu a mojej slovanskej angličtiny mi oznámil, že museli z nejakých príčin zmeniť loď a že či by mi to nevadilo. Vravel som mu, že v zásade je to jedno a teda áno súhlasím. Samozrejme do piatka poobedia mi neočakávané zmeny stále vŕtali hlavou a rozhodol som sa mu teda ešte raz pre istotu zavolať. Fina, tak sme ho celý čas volali, som už nezastihol, zato Fiachra bola plne nápomocná a oznámila mi, že je všetko ok a v pondelok plus mínus o ôsmej ráno mám byť na Baltimore pier. Odpovedám OK a skladám telefón. Doktor Gugl mi vyplul presnú polohu a ja kukám ako puk. Akože Baltimore pier je na západnom pobreží! Pozerám neveriacky na mapu a volám naspäť mojej novej kamarátke Fiachre. „No problem, It´s easy. Baltimore is located in Cork county and you have to take a bus from Dublin to Corck and next to Baltimore via Skibbeeren.“ Poďakoval som za ochotu a začal hľadať nové autobusové spojenie. Nebudem rozpisovať detaily, ale v kombilácii s mojim príletom, možnosťami ubytovania proste neexistovalo. Telefón mi v Bow waves samozrejme už nikto nezdvíhal a tak som sa zmohol iba na akýsi informačný email, že ma nájdu na móle v pondelok okolo dvanástej. Nas..rdený, teleportovaný v časopriestore do čias vysokej školy, hlásiac sa ku svojej identite som sa nakoniec rozhodol. Budem šoférovať. Aj keď vľavo, ale budem. Nech to parom vezme, welcome drink mi neujde. V tomto duchu a s nocľahom v Corku som sa teda prepravil na pondelkové miesto určenia. Mimochodom, dovtedy som si myslel, že je to iba vo filmoch keď si kontinentálny európan sadne za volant na ostrovoch na ľavú stranu a hľadá volant. Ono to tak naozaj je. Z parkoviska som po prevzatí auta vyrazil asi po pol hodine spracovávania geometrických rovín, dimenzionálnych možností, a hlavne pomyselného premietania youtube videí z večera pred odchodom. Ku podivu cesta bola super a fotopamäť na všetkých križovatkách a kruháčoch zafungovala. Teda až na jeden dosť zásadný incident v Baltimore. Tie krvavé oči pána vo VW Passat čo išiel v protismere vidím ešte doteraz. Ups, stalo sa. Nuž, dalo by sa to hádam ospravedlniť aj nadšením, ktoré vo mne zavládlo po morálnom víťazstve nad navigáciou v aute. Nešlo jej totiž za žiadnych okolností vysvetliť, že Baltimore pier a morská hladina je na bode nula a nie na kopci medzi ovcami. Ale musím povedať, tiež dobrá skúsenosť.

Do Baltimore sa mi podarilo doraziť včas. Pokúsil som sa ešte o jeden bezúspešný zdvorilostný telefonát a následný email s Fiachrou, že stojím na móle a nikoho široko ďaleko nevidím. To mi už ale zavolal Fin, že preberá loď a že mi máva. Týmto pádom som si udelil víťazne jeden obrovský „Thick“. Podali sme si ruky a za chvíľu boli na palube aj zostávajúci kurzanti Terry, Sherren a William. Welcome drink prebehol v priateľskej a tak trochu aj vďaka mne exotickej nálade za slnečného rána bez bimini. Načo by tam aj bolo, že? Terry bol asi 30 ročný chalan, čo si robil kurz Competent crew lebo sa chystal s kamarátmi do Grécka. Jeho angličtina bola taká fantastická, že sme si až skoro nemali čo povedať. Pozeral som sa mu hlavne na ústa, lebo vyslovoval tuším každé tretie slovo rýchlosťou ako 33-ková LP platňa pustená na 45. Naša komunikácia sa rozbehla na plno až nasledujúci deň po treťom Guinesse v miestnom pube. William a Sherren, úžasní a empatickí šesďesiatnici. Boli tuším manželia a robili si Day skippera. Will drkotal neustále nejaké anglické žartíky, čo mi tlačilo od smiechu slzy do očí. Jeho angličtina bola relatívne čistá, akurát že emočný rozsah jeho prejavu bol na úrovni dieselového motora na otáčkach tisícpäťsto. No a nakoniec Shereen. Milé stvorenie a pôvodom britka. Mala nádhernú kráľovskú angličtinu a zafungoval u nej akýsi druh materinského pudu, čo som vzhľadom na okolnosti samozrejme úspešne celý týždeň zneužíval. Procedurálne sme vybavili odbornú literatúru, povedali si čosi o sebe a následne sa ubytovali v kajutách. Konečne som historicky dospel ku svojej vlastnej kajute, ktorú som mal iba sám pre seba. Neviem prečo, ale v našej partii vždy lehním ako El capitano v spacáku v salóne. Celé sa to takto pretiahlo až niekde okolo obeda, kedy sme vyrazili na plavbu. Fin rozdal úlohy, otestoval nás nenápadnými otázkami a keďže ja som tam bol asi kurzovo najambicióznejší, knižkomíľami najostrieľanejší, postavil ma za kormidlo a udelil mi otázku ako pôjdem von. A kua ... „I´ts wrong.“ povedal. Vysvetlil nám všetkým ako na to a vyrazili sme. Akože podmienky boli fakt stiesnené, špica lode trčala spoza betónového móla, ktoré nám omínalo fendre na „starboard side“, no a vietor fúkol okolo 12 uzlov spoza neho. Podotýkam, že bol odliv a my sme boli asi štyri metre pod ním. Naproti boli ďalšie lode a tak isto aj za rohom. Navyše, to čo počas týždňa zaručene fungovalo, bol dobrovoľný stres v kombinácii s jazykovou bariérou. ... ale o mojej výprave na toaletu popíšem možno neskôr.
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » čtv led 26, 2017 11:21 am

Naša Beneteau Oceanis 43 s charizmatickým menom Inisleigh mala takú Írsku patinu, ale bola vo veľmi dobrom stave. Ešte pred samotným odviazaním z portu, sme spolu s Willom a Shereen spolupracovali na dnešnom passage pláne. Naše zadanie znelo: Baltimore – Cape Clear north harbor. Medzitým Fin povysvetľoval Terrymu ako obsluhovať plyn, vodu, elektriku, prácu s lanami a pod. Zaujímavosťou pre mňa bolo, že za celý týždeň som nepočul slovo skipper alebo kapitán. Kto by si myslel, že s kormidlom v ruke som tvoril akýsi pomyselný hierarchický vrchol, asi by sa mýlil. Navigátorom bola Shereen. Prišlo mi to tak trošku vtipné, keď hrdo a procedurálne velila k najbližšiemu stanovenému waypointu s námerovým kompasom na krku a bojovala sama so sebou. Bola rváč. What´s your heading? Znela otázka na mňa – two three one - Keep it! Navigácia prebiehala prioritne terestriálnou metódou a na GPS sme kontrolovali iba waypointy. Ale všetko mala pod kontrolou Shereen a my sme robili iba to, čo od nás vyžadovala. Síce sme na tom šírom mori zablúdili, ale nikto z nás to neriešil. Akože neviem prečo, ale bolo tam cítiť prirodzený stres a rešpekt z Atlantiku. Will neustále čosi drkotal a ja som sa snažil držať tématické tempo vďaka mojej angličtine. Môj problém existencie medzi “native speakrami” spočíval predovšetkým v tom, že akonáhle som neporozumel čo i len jednému jedinému zásadnému slovíčku, tak to bolo celé v prdeli. Stratil som niť a už fungoval do nasledujúcej témy akosi intuitívne. Terry iba ticho stál a občas sa mi snažil pomôcť pochopiť ono zásadné slovíčko. Fin kládol otázky. Tie otázky boli niečo ako, poriadne načri do svojej pamäte, inak bude zle. Bol taký kamarát - nekamarát. Počas tohoto dňa sa už nič výrazné neudialo a Shereen si vydýchla v Cape Clear north harbor. Počasie nám prialo a bolo mi celkom ľúto, že sme za celý deň vôbec nevytiahli plachty. Vyviazali sme loď a Fin nám ešte povysvetloval niečo o bezpečných hĺbkach vo vzťahu k výpočtom a ich prípadného fyzického merania pri dlhšom kotvení. Následne sa pobral hore na kopec urobiť idylickú fotku zálivu, ono takých príležitostí tam zas až tak veľa asi nie je. Myslím tým byť na správnom mieste pri peknom počasí. Koniec koncov, Bow waves ju majú aj vo svojom facebookovom profile. Will bol v ten deň hlavne skrutátor a kým dokončil lodný denník, so Shereen sme trochu spoločensky pokonverzovali. Niečo ako “I´ve never met someone like you. Do you have a sea?” Robilo jej to zjavne dobre a stress ju postupne opúšťal. Potom si ešte pamätám ako prišiel na palubu Terry a spýtal sa ma či nechcem navštíviť “pop” (myslené foneticky). Akože bol to náročný deň, ale až na návštevu pápeža? Pokračovali sme teda v ďaľšej konverzácii, aby sme sa posunuli ďalej. - What? – “Pop”, we are going to the “pop”. - Sorry, I don´t understand. – “Pop”… Guiness. – Ohh, yes, offcourse… Večer sme si dali každý asi po päť pollitrákov pri definitívnom vyriešenií aktuálneho problému zvaný Brexit. Fin bol teraz kamarát a my sme sedeli v Pube, kde odvšadial na mňa dýchal duch Fastnetu. Ešte si pamätám ako som úplne emočne roztrieskaný venoval po ceste späť minútku ticha pri pamätnej tabuli osudnému Fastnet race 1979. Okuliare nenosím, ale vtedy by sa mi zišli. Vypustil vodojem, podal atletický výkon pri preliezaní cez susednú loď a zaľahol spať.
Uživatelský avatar
Pema
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 126
Registrován: čtv zář 15, 2011 2:00 am
Reputace: 5

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod Pema » čtv led 26, 2017 11:34 am

Skvělá reportáž, těším se na pokračování!
lynx
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 3123
Registrován: pon říj 01, 2007 2:00 am
Reputace: 308
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod lynx » čtv led 26, 2017 11:38 am

Výborný popis!
Takže Sherkin Island jste obeplouvali z jihu?
Jak foukalo?
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » čtv led 26, 2017 4:56 pm

Z juhu Lynx. Načo si komplikovať život hneď na začiatku? :) Čo sa týka vetra, niečo medzi 3-4. Fotil som si aj lodný denník, lenže na môj BlackBerry skončil support, zblbol a nekomunikoval s compom. V snahe ho spojazdniť sú foto sú čudu. K nasratiu. Inak dobry telefón.
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » pát led 27, 2017 8:35 am

Presne tento typ nahlodávacích otázok sme dostávali od Fina. Si ma hecol a dávam teda na správnu mieru. Z Baltimore (north) pier sme vyrážali na mierny plyn s kormidlom na stred a voľné ruky pomáhali podľa potreby odtláčať loď od móla. Ak by som dal kormidlo doľava, logicky proti vetru, natláčalo by mi zadok na mólo a presne to sa Finovi nepáčilo. Navyše pre kotvenie na Cape clear Islande vybral záveternú stranu, čo súdim podľa jedinej dochovanej fotografie, kde sa mi zdá že je v pozadí vidieť aj náznak zvlneného frontu. No a synoptika z toho dňa mi to iba potvrdzuje.
Cape clear.png

baltimore 18.gif

Čiže vietor počas dňa mohol byť JZ, 3 Bft. Môže byť?
lynx
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 3123
Registrován: pon říj 01, 2007 2:00 am
Reputace: 308
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod lynx » pát led 27, 2017 9:35 am

Řekl bych, že může.
Mapa je z půlnoci, fronta je odhadem víc než 250 mil daleko, isobary jsou velmi řídké.
Snímek je z večera. Během dne fronta (i tlaková níže) jistě postoupila blíž. Takže vítr, který udáváš, mi přijde odpovídající.
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » sob led 28, 2017 12:45 pm

Ešte som nejako nespracoval hodinový časový posun a vstávam skoro ráno niečo okolo šiestej. V hlave mi hučí včerajší Guiness. Ách bože, to zas bude deň. Dnes rotujeme a večer mi pri pive Fin škodoradostne oznámil, že ideme až do Kinsale a ja budem navigátor. Rozhodujem sa ísť teda trochu na vzduch znovu pozrieť obsah pamätnej tabule a ísť sa pozrieť hore na kopec. Z výhľadu sa nakoniec nič nekoná, lebo jediný kto si v Írsku užíva skoré rána sú kravy a ja. No a tie boli zrovna tam, kam som sa chystal. Akože nevadili mi. Len tá najbližšia, na šťastie chrbtom otočená, s vajčiskami ako vianočná výzdoba v Bruseli, tak tá kravou určite nebola. Nenápadne sa teda vraciam späť na loď a po dobrej káve rozhodujem, že začínam s prípravou. Rozkladám v salóne všetky mapy, orientujem sa. Vyberám odbornú literatúru, Almanach a idem na to.

Ešte sa musím časovo vrátiť späť na Slovensko do doby roku mínus jedna, kedy sme komunikovali s Finom o mojej účasti na kurze. Nemal som absolvovanú prvú pomoc akceptovanú RYA a letieť len kôli tomu do Írska bol nezmysel. U nás v okolí tuším ani nijaký nebol. Ono, mojou ambíciou na tomto kurze nebolo tak prioritne naháňať oprávnenia, proste sa len zdokonaliť a zažiť niečo nové. Dohoda s Finom znela, veď uvidíme. Dohodnutým mýlnikom bol certifikát od spoločnosti Bow waves o absolvovaní praktického kurzu. No a v tomto duchu sa niesla aj moja predodletová príprava. Proste som ju odflákol. Nie úmyselne, proste času je stále málo.

Beriem do ruky pilota a pozerám Kinsale Harbour. Sú tam dve maríny a obe na rieke River Bandon. No super, ako prvé ma napadla moja zlá skúsenosť v Skradine na Krke, kde som raz úplne opomenul prúd rieky a synergicky so smerom vetra v noci oprel loď o mólo bokom. Bow truster tu radšej spomínať ani nebudem. Na to, ako ma obaril pot, keď som pozičkami postupne nasvietil celú dĺžku najbližšej lode vo vzdialenosti asi jeden meter, pamätám dodnes. Pánboh, šťastie a myslím že aj tichý pohľad posádky vtedy stáli pri mne. Nijak inak som si tento nezdar nevedel vysvetliť. Ale naspäť do Írska. Pozdávala sa mi YC Kinsale, už len kôli tomu že je blízko centra. Visitors area bola z vonkajšej strany na móle G. Ako druhé beriem odpichovadlo, zisťujem míle a následne predpokladaný čas plavby. Určite zas pôjdeme celý deň na motor. Čo sa týka hĺbky, nemalo by to byť nič tragické. Akurát nepáčili sa mi moc plytčiny po ľavoboku v slučke ústia rieky. Zostávam v kľude, veď aj tak sme niekedy v polovici medzi skočným a hluchým prílivom. Vylučovacou metódou túto časť prípravy teda uzatváram tak, že sa budeme na rieke držať plavebnej dráhy. Malo by to byť v pohode. No a počas celého dňa nikde na našej trase v bezpečnej vzdialenosti oných dvoch “káblov“ nie sú žiadne plytčiny. So samotným počítaním prílivov nemám žiadnu praktickú skúsenosť a rozhodujem sa počkať na Willa a Shereen. Včerajšok nepočítam. Na Willovu otázku pri počítaní prílivu čo to vlastne robím, som sa s myšlienkou straty tématickej nite zmohol iba na „I don´t know.“ Na to mi iba súhlasne, s humorom jemu vlastným, kývol hlavou a pracoval ďalej. Nevadí ujala sa ma Shereen. Keď som si pozeral prílivové výpočty doma, parila sa mi z toho tak trochu hlava, navyše nikdy som nemal pred odchodom toľko času, aby som túto tému ako samouk uzavrel, že ju ovládam. Človek si v bežnom živote zvykne naložiť na hlavu toľko, že nič nestíha a je potom vo všetkom povrchný. Ale veď to asi pozná každý. A navyše práve preto som išiel na kurz do Írska, nie? Bože, hlava mi po včerajšej návšteve pápeža ešte stále tak praští, že v kuse musím dopĺňať tekutiny. Ešte kým som v salóne sám, stíham vysypať na mapu waypointy ako lentilky a vypisujem si ich na poznámkový blok. Fin vstáva, pozerá na mňa tak trochu jedným okom a s divným úsmevom čosi zadrkoce. Teraz neviem, či sa bavil na tom ako pôsobivo riťolezecky pracujem bez Williama a Shereen alebo si spomenul na moje včerajšie dosť otrepané youtube video strateného Taliana na Malte. Pustil som mu ho večer pri pive v snahe vykresliť svoj stav vo vzťahu k angličtine. On sa na ňom tak trochu s dávkou empatie bavil ešte celý deň. O chvíľu už počujem vstávať Williama a ani neviem kedy, všetci boli hore.

Následne po dobrých raňajkách a rannej hygiene spolu doriešime prílivy. Will a Shereen sa mi zdajú tak trochu sklamaní z mojej individuálnej rannej práce. V zásade sme tu každý sám za seba a ja som nadobudol pocit, že to ponímajú v duchu mojej dnešnej palubnej hodnosti a nechávajú to ležať ľadom. Pokým vkladám prácne moje lentilky do navigácie, Will spolu s Finom zostavujú text pre radio check s Mizen Coast Guard Radio na Ch 04. Will bol z toho trochu rozhodený a mal na to takú plastovú mazateľnú tabuľku na krku. Posledná rozcvička typu „Ouvex, ouvex“, nasadzuje okuliare ... dal to predpisovo na prvý šup. Shereen medzitým spolu s Terrym a poťažmo aj so mnou, urobili „engine check“. Chystáme sa teda vyplávať. Štartujem motor a pozerám či funguje chladenie. Pamätám sa ako mi Fin pri tom naznačil, že to nie je práca navigátora a o to by sa mali postarať iní. Že to je vizitka jeho zlých schopností. Dík, pekný začiatok.
lynx
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 3123
Registrován: pon říj 01, 2007 2:00 am
Reputace: 308
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod lynx » ned led 29, 2017 9:37 am

Ještě kousek na východ a „doplujete“ tam, kam já jsem připlul předloni z JZ Anglie – Crosshaven v zátoce, ve které je Cobh a Cork. :-)
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » ned led 29, 2017 6:25 pm

Zo zálivu vychádzal za kormidlom Fin. Náš konečne normálny passage plán počítal dostať sa späť z Cape Clear Island trasou tak, ako sme sem prišli. Skaliská Illauneana a Bulling reef minúť zo severnej strany, pomedzi plytčiny Carrigmore, Gascane Rk (ako individualista som si ich okom Chorváta akosi nevšímal) a Illaunbrock smerom von na otvorené more. Odtiaľ smer Toe Head, Galley head, Seven heads a Kinsale. Finovu funkciu kormidelníka som vnímal skôr ako snahu o bezpečné vyplávanie zo zálivu. Nazoomoval som novým plánom upravené waypointy v navigácii a spokojne čakal čo bude ďalej. Z lentiliek sme urobili waypointy, nebolo ich toľko treba. Po vyplávaní zo zálivu sme na Finov príkaz vytiahli hlavnú plachtu, detaily si už presne nepamätám. Naberá kurz zhruba dva tri nula a ideme smer Fastnet Rock. Udivene sa ho pýtam, kam akože ideme a že moje waypointy si absolútne nevšíma. Pamätám sa ako si s úsmevom a dvihnutým obočím zapínal bundu a hovorí „ It´s only a pasage plan. Your voyage can be changed.“ Hovado, pomyslím si. Zato byť navigátor okolo Fastnetu ... normálne neviem ako to dať do svojej praxe. Čierny kužeľ som samozrejme nedal vytiahnuť a za celý tento týždeň si na neho za obdobných situácií tiež nikto nespomenul. Bola tu na fóre diskusia ohľadom hlavnej plachty, motoru a kužeľu. Neviem už presne prečo ju dal, tuším to bolo pre zvýšenie rýchlosti lode. No a takto sme sa priblížili až po Fastnet. Dnes nám už konečne snáď fúkla trojka (nemám foto, neviem posúdiť). Ešte raz ďakujem Lynx za tvoj meteopodnet. Áno tlaková níž sa hýbala juhovýchodne a predsa len to bol zvlnený front. Ten nás dohnal až nasledujúci deň rsp. ráno v Kinsale.

Bol to zážitok míňať takto maják na Fastnet rocks. Pôsobil na mňa mohutne, žiaden obrázok ho nevystihne taký, akým v skutočnosti je. Dlhé, tiahle vlny sa o neho rozbíjali z východnej strany a dodávali mu na jeho majestáte. Otáčame sa okolo neho zo severnej strany a ideme späť na Cape Clear Island. Willovi prichádza náhle nevoľno od žalúdka a hádže „tyčku“ cez palubu. Ani mne nebolo nejako do smiechu. Nikdy doteraz som si nemusel dávať Kinedryl. Teraz mi padol vhod. Ráno totiž žiadne „dobré raňajky“ neboli (zabudol som dať do úvodzovky). Nikomu nechutilo. Fin opúšťa kormidlo, skáče do salónu a robí praženicu. Hneď nám bolo o trochu lepšie. Od majáku sa vracal pôvodne tam, kde opustil náš passage plán. Pokiaľ robil praženicu sme sa rozhodli ho zmeniť, keďže sa to môže :) a išli južnou stranou ostrova.

Celý deň sme sa držali kurzu v smere zhruba VSV. Robili námery, dostávali otázky, sem tam úlohy a pod. Spomínam si, ako sa ma Fin v danom čase pýta na momentálny smer prílivu. Prosebne pozriem na Shereen a tá následne skĺzne očami na vrtuľku windmetra. Zmätený sa presúvam dolu do salónu a idem hľadať „diamanty“ a stĺpčeky na mape. Ako sa tak za stolom zabávam, úplne náhodou prechádza okolo mňa Fin a kladie mi otázku, že či mu viem povedať akou SOG poslednú hodinu asi ideme. Ešte zmätenejší ako doteraz mu odpovedám „You are killing me.“ Vysvetluje mi, že keď si pozriem záznamy z lodného denníka každú hodinu, viem si vypočítať presnú rýchlosť voči dnu. A ako povedal, tak aj bolo. Zodpovedalo to rýchlosti a smeru prílivových prúdov.

Maják na Old head of Kinsale míňame v podvečerných hodinách a do YC Kinsale prichádzame asi tak v čase nautického súmraku. Pamätám si začínajúce šero pri majáku. Fin ma na rieke posiela za kormidlo a dáva inštrukcie ako priraziť bokom. Nepamätám sa na presnú rýchlosť toku rieky, ale zdá sa mi že to bolo v čase prílivu a jej rýchlosť bola asi tak do jedného uzla. Trval na tom, aby maša rýchlosť bola v maríne podľa možností od 0,5 do 1 uzla voči dnu. Vtedy je loď na dopredný pohon dokonale ovládateľná a neprichádzame do maríny ako ruský cirkus. Pomalinky sa približujeme proti prúdu a vyväzujeme loď do balíka na móle G, kde bolo plno. Boli sme asi tretia v poradí. Je mi po dnešku tak špatne, že nechcem už nič robiť. Som unavený, vyflusnutý, bolí ma hlava a nerozumiem už po anglicky ani slovo. Nemám chuť ani volať domov a idem spať.
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » ned led 29, 2017 8:02 pm

Drobná oprava: ako to tak po sebe čítam, vlny narážali na maják zo západu. :D
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » stř úno 01, 2017 6:30 am

Doobeda máme rozchod po meste. Také útulné, čisté mestečko s komornou atmosférou. Miestami sa mi zdalo na môj vkus až príliš pestrofarebné. Prechádzam si centrum mesta v snahe nájsť Terryho, ktorý ma tam už hľadal. Myslel si, že som odišiel ešte pred ním. Keďže sa mi nedarí, nakupujem suveníry a niektoré potraviny pre seba. Hlavne vodu, lebo včera mi táto komodita akosi chýbala. Stravu zabezpečovala Bow Waves a bola v cene kurzu. O pitný režim sme sa už starali každý sám. Pred obedom po návrate z mesta nám prišlo celkom fajn posedieť na lodi v kokpite pri čiernom čaji s mliekom. Normálne mi tento druh nápoja akosi učaroval a celkom si ho občas vychutnávam aj teraz u nás doma. V priebehu doobedia sa nám postupne vyjasňuje a príjemne nás prehrieva slnko. Dnes som mal totiž ráno možnosť konečne sa zoznámiť s pravým írskym vlhkým počasím (s výnimkou jazdy autom z Corku do Baltimore). Pamätám sa ako mi ráno po ceste za mojim komickým zážitkom na toaletu prskalo mrholenie do očí. Bol som ešte tak trochu lingvisticko-vedomostne zmätený zo včerajšieho dňa a dal si skvelú sprchu na toalete pre telesne postihnutých. Niekto sa na mňa tuším aj udivene pozeral, keďže hneď vedľa boli normálne sprchy a toalety. Ako tak posedávame v kokpite, spolu s Terrym sme pri čaji začali prirodzene rozoberať počasie u nás doma. Will a Shereen prikladajú svoje drevo do ohňa a celá debata sa akosi zvrtne na prezentáciu nášho kraja. Popisujem im náš jachtársky región zvaný Jadran so všetkým, čo k tomu patrí. Cez to všetko im učaroval. Tá jednoduchosť jachtania, proste dovolenka. Presne takto si predstavujú pobyt na lodi. Neriešia prílivy, užívajú si vietor, slnko, teplo. Vidím tu kus úsmevnej irónie, veď ja som sem prišiel jachtársky zdrsnieť. Rozhodujú sa teda, že juh Európy na lodi rozhodne navštívia. Však oni stretnú pravého Chorváta a uvidia čoho je schopen. Nebudem im to kaziť, tak farbulujem ako sa len dá.

Začína postupne prifukovať a my v poobedných hodinách odväzujeme loď s tým, že ideme trénovať vyväzovanie na bóju a prirážanie k mólu. Počas manévrov sa postupne dvíha silný, nárazový vietor. Ak som to správne pochopil „terazky, keď som majorom“, povyše ostrovov sa vytvára podružná tlaková níž. Zvlnený front sa pravdepodobne rozpadol a prichádza studená fronta s poryvmi vetra. Pamätám sa ako mi windmeter, keď som bol za kormidlom ukazoval 27 uzlov. Bója na ktorej sme trénovali, bola niekde medzi Castlepark marinou a mostom New Bridge. Za kormidlom rotujeme postupne všetci a manévre prebiehali v duchu „again, again, again and again“ Počas manévrov prichádza jedna loď a hľadá útočisko na bóji. Tak sme jej našu cvičnú prepustili a presunuli sa trénovať na mólo Castlepark mariny. Vlastne sme pendlovali medzi týmto mólom a akýmsi plávajúcim oceľovým mestským mólom na druhom brehu rieky. Rýchlosť toku rieky bola teraz zhruba dva uzle, čo nám celkom sťažovalo naše manévre. Neviem či to niekto chcel, ale musím mu za tieto podmienky úprimne poďakovať, pretože ako sa hovorí – tréning robí majstra. Na susednej lodi ich to prestáva baviť a rozhodujú sa na naše potešenie predsa len ísť do maríny a my trénujeme na bóji ďalej. Neuveriteľné ako je dôležitý faktor rýchlosti lode voči dnu. Údaj na logu bol v tomto momente pre nás úplne irelevantný a dôležitý bol vzťah plynovej páky a SOG na navigácii. Loď proste krájala vlnky pri rýchlosti 0,5 až 1 uzol v takto silnom nárazovom vetre, presne ako sme chceli. Paráda. „Kissing with the boat“, ako poznamenal Will.

Po skončení naších manévrov s rukami tak trochu vyťahanými od lán sa vydávame v duchu dnešného passage plánu do Glandore. Navigátorom je dnes Will a Shereen si ešte pred manévrami vyskúšala radio check na VHF. Dnešné spojenie je už o niečo horšie a Shereen dostáva kontrolnú otázku, kde sa nachádzame. Odpoveď nakoniec znela, že je to ok. Opúšťame rieku a vydávame sa smer Seven Heads.

kinsale.png

kinsale1.jpg

bracka20160720.gif
lynx
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 3123
Registrován: pon říj 01, 2007 2:00 am
Reputace: 308
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod lynx » stř úno 01, 2017 10:00 am

Ta fotka Kinsale je parádní.
Ale taky mě zaujala synoptická mapa. V oblasti jižního (nebo JZ) Irska tam vidím v rychlém sledu tlakový propad, studenou frontu a ještě studenější frontu. Ani se nedivím, že vám „trochu“ pofukovalo. I těm poryvům věřím.
V tom cvičit přistávání – :good:
:-)
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » stř úno 01, 2017 10:10 am

No veď to. Nie som meteorologický mág, ale zaujala ma teraz po boji aj snímka z nasledujúceho dňa. Tlaková níž sa tam kompletne rozbila.
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » pát úno 03, 2017 11:26 pm

Will. Ak si o ňom niekto už urobil predstavu, možno ho sklamem. A možno nie. Nízky, plnoštíhly postarší pán s dlhými bielymi vlasmi, kozou briadkou, vo flanelovej košeli, s bielou bavlnenou vestou a bielymi teniskami značky Lonsdale. Takto si ho pamätám. Napriek jeho filozofickým úvahám, vďaka neustálemu čiernemu humoru mal akúsi iskru v oku a vytváral pozitívnu energiu na lodi počas celého týždňa. Shereen jeho ťažký filozofický prístup k životu vystihla v jednej vete. „You was born as old man.“ A v tomto duchu sa niesla aj naša dnešná príprava. Proste dokonalá.

Končíme manévre v Kinsale a postupne opúšťame ústie rieky River Bandon. Ja som kormidelník a vydávame sa juhozápadnym kurzom niečo medzi 185 až 190°. Nepamätám si presne detaily, ale vietor postupne opadol na prijateľné hodnoty a Fin opäť vyťahuje hlavnú plachtu. Následne sa s ortézou na nohe premiestňuje dolu do salónu a necháva nás tvoriť. Dnes počas plavby z Kinsale vďaka vyvrtnutému členku v podstate strávil v salóne s mobilom v ruke najviac času. Asi sa nejako sociálne angažoval a našu pozíciu paralelne sledoval v Navionicse. Ako si tak posedávam za kormidlom, čoraz viac ma irituje flatrovanie hlavnej plachty. Plachta je absolútne neúčinná! Keby ju dal niekto u mňa na lodi za takýchto okolností von, asi by som si vyleštil frčky na výložkách. Veď tá plachta zbytočne trpí, vravím si. Ako sa tak hádam poslednú hodinu sám so sebou, pri Old Head Kinsale Pointe meníme kurz viac západne a postupne vylučovacou metódou dospievam k názoru, že by sme mali vytiahnuť plné prádlo a vypnúť motor. Veď nám fúka ideálny vietor na stúpačku. Na takýto vietor sa proste nedá neplachtiť. Kurňa už tretí deň sa šmrdláme na motor. Začínam pomaly a nenápadne prehovárať Shereen a Willa. Veď máme jedinečnú možnosť si konečne zaplachtiť. Obaja sa na mňa akosi nechápavo pozerajú, akoby po tomto druhu zážitku absolútne netúžili. Nechápem. Terry so mnou zvedavo súhlasí a Will nakoniec oznamuje Finovi, že v kokpite padol akýsi návrh a že čo si o tom myslí. Pokus akosi končí nezdarom a moje chorvátske ego dostáva ľavý hák a ja padám na zem. Porazene si sadám a začínam postupne kvasiť. No nafúknutý som bol dosť, už ma len uviazať na osmičkové lano a ťahať za sebou ako radarový odrážač. Môj nekompromisný trest ich preto neminie a prepúšťam kormidlo Terrymu. No a ako si tak stojím spuchnutý pri stolíku, badám na Willovi prvý krát náznak emócií. „Lovely. I´m happy.“ Zahlásil stojac na bakiste s pohľadom zameraným na „headlands“ a s miernym úsmevom šťastia na tvári. Nebol to škodoradostný úsmev, ten spoznám. Pokúšam sa teda s ním mentálne zosynchronizovať. Akože gýčový sentiment, to je presne to čo nemusím. Pozerám a ono je to „lovely.“ Možno sa to nedá popísať, niečo ako ten poondiaty Fastnet. Mierne počasie, začína sa stmievať, široko ďaleko nikde nikto, iba my, v pozadí vlny narážajú o útesy, ani zima, ani teplo, ticho. Proste pohoda.

Do Glandore Bay (jasné že viem aký je rozdiel medzi zálivom a zátokou. Narážam na môj popis Cape Clear Hrbour. Mea culpa) prichádzame v neskorých večerných hodinách. V Glandore Harbour bezpečne míňame svetlá znakov plavebnej dráhy a vyväzujeme sa na rybársku loď na Unionhall Bridge. Práve balia po návrate do prístavu siete a rybinu cítiť úplne všade. Pokým dokončujeme úkony s loďou a formality, rybári postupne zhasínajú a opúšťajú svoju loď. Teraz je odliv a my sa tak trochu po prechode slizkej paluby rybárskej lode štveráme po rebríku hľadať do mestečka pípu. Lenže všade je mŕtvo. Dnes z toho už asi nič nebude, akurát dobrá zdravotná prechádzka. Strácame nádej. V tom zostávame stáť pri akýchsi zamknutých dverách miestneho pubu. Fin vyťahuje telefón a za pár sekúnd sa dvere odomykajú. Začínam počuť Írsku hudbu. Vstupujeme dnu a zostávam mierne v šoku keď vidím čo sa vnútri deje. Nachádza sa tam celý Unionhall s pivom v ruke. Ty môj koňo. Vyzerám trochu komicky vo funkčnom prádle s natiahnutými kraťasmi navrchu. Bol som lenivý sa prezliecť a teraz som za exota. Jedna z vecí, ktorá ma v Írsku dostala, je spoločenský charakter miestnych pubov. Večer v nich popíjajú tuším všetci dedinčania.. Myslím, že majú taký zákon a nesmú vnútri fajčiť. Nuž, o to viac mi chutilo pivo. Puby, ktoré som mal možnosť navštíviť mali všade nástenku s informáciami, čo sa v okolí deje. A s číslami na taxík. Proste „church“.

Po troch guinessoch, rozoberania dnešného dňa a chvály Willových navigátorských schopností sa vydávame nazad na loď. Ešte si pamätám, ako im v duchu imigračného komplexu po ceste opisujem našu rodnú hrudu a scénku s maringotkou vo filme Na krásnom modrom Dunaji. A že Dunaj nikdy nebol modrý, ale odjakživa zelený.
lynx
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 3123
Registrován: pon říj 01, 2007 2:00 am
Reputace: 308
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod lynx » pát úno 03, 2017 11:40 pm

aTrej píše:„You was born as old man.“

K tomu dodám jen jedno - :-D
Jo, a ještě bych před slovo old dal neurčitý člen. :-)
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » stř úno 08, 2017 10:12 am

Dnešný deň máme taký kľudnejší a zostávame až do neskorého poobedia vyviazaný na rybárskej lodi. Večer pri pive sme s Finom urobili radio check a ten mi sľúbil, že ma už nebude trápiť v éteri. Ale, že je to na mne. A aj bolo. Doobeda si dávam prechádzku do Unionhall kúpiť čosi na energiu spolu s Terrym. Obchádzame si zvedavo malé mestečko. Terry, okrem toho že teda rozprával veľmi rýchlo so svojim nezameniteľným Írskym prízvukom, vždy po každej vete vydychoval z pľúc akýsi zbytkový kyslík. Napríklad slovíčko „at least“ vyslovoval foneticky takto „adliš hhhhh“. Chalanisko, toľko toho by som ti aj povedal. Ale takto? Ako dve opice v ZOO, ktoré delí tlsté sklo a klepú si rukami na hlavu. Inak musím povedať, že záťažový kurz angličtiny na mňa v konečnom dôsledku pôsobil pozitívne. Počas týždňa som mal pocit, že stále menej a menej rozumiem, ale v konečnom dôsledku sa anglina len a len zlepšovala. Tak to hodnotím s odstupom času. Ale naspäť k vode.

Loď máme od centra dedinky necelý kilometer a počas chôdze po ceste späť badám, že pomaly začína popŕchať. Pokým prichádzame na loď, už prší. V tento deň máme v pláne ísť do Castletownshend. Ako ten upršaný čas dnes beží, my hybernujme a sme v očakávaní lepšieho počasia. Zabávame sa s mapami, prílivovými výpočtami, sem tam nejaká historka alebo Willov vtípek a hlavne, dnes budeme na kotve. Do debaty sa nám vkradla technika a možnosti kotvenia. Nakoniec, asi okolo siedmej padlo rozhodnutie. Vyrážame. Bol už najvyšší čas. Dávam na seba oblečenie do dažďa, ktoré som pozbieral počas svojej námorníckej kariéry. Gumáky, offshore bunda a nohavice značky Marine Pool, neoprénové rukavice a dnes už nebohá čiapka Chrusto. Ako dezert nasadzujem svoje z brusu nové maliarske okuliare značky 3M (obkukal som na Volvo Ocean Race) a ako výsadkár na pozadí hudby od Vangelis vstupujem do kokpitu. Medzi kormidelnými kolami stojí Will. S rukami položenými na každom z nich čosi trepal. Vo flanelovej košeli, teniskách a bielej veste s mokrými ramenami. Teraz neviem či Fin zachraňoval situáciu, ale on si na seba dal aspoň bundu Chrusto BR2. V čase odviazania od rybárskej lode nám vietor skoro vôbec nefúkal. Pamätám si kľudnú vodu a klobúky od padajúcich dažďových kvapiek. A ešte zvedavého a hladného tuleňa.

Z Unionhall sme vyrazili štandardne na motor a Low Island míňali zo severnej strany zhruba okolo ôsmej hodiny. Postupne prestáva pršať a do Castletownsheld prichádzame asi o trištvrte hodinu neskôr. Vchádzame do zátoky a ja som opäť za kormidlom. Keďže sme dnes na kotve, Fin odchádza vysvetlovať dopredu ku studničke zbytku našej posádky techniku kotvenia. Ako tak nacvičujeme kotevné manévre, na šestnástke zachytávam „may day call“. Ibaže, spojenie bolo dosť nekvalitné. Oznamujem Finovi vzniknutú situáciu a presúvame sa do salónu k vysielačke. Kormidlo prevzal Will. Zapisujem čas do denníka, Fin vyberá pre istotu z kastlíka ručku a zvedavo čakáme s naštartovaným motorom. O chvíľu sa ozýva Coast guard a nám je jasné, že sú im okolnosti volania známe ako aj nám. Nekvalitné may day sa ešte raz opakuje, avšak tento krát už je identifikovateľné miesto odkiaľ prichádza. Následne už počúvame iba komunikáciu záchranných zložiek, ktoré netušia dôvod ale posielajú na miesto činu loď a rozmýšľajú nad tým, či pošlú aj helikoptéru. Nakoniec, asi po dvadsiatich minútach od prvého volania, záchranná loď oznamuje úspešnú akciu, odťahuje poškodenú loď a operátor v Mizen „may day call“ ruší. Ak som to správne pochopil, príčinou bola porucha motora. Dávame na vodu gumák a chystáme sa do kostola.

Iba tak pomimo zo zvedavosti, pri spätnom pohľade na synoptiku a archív satelitných snímkov sa mi vynára otázka, či v tento deň išlo o studenú oklúziu? Je pri takomto fronte možné aby nefúkalo, ak to teda bol on? Alebo bezvetrie súviselo so závetrím v Glandore?
bracka20160721.gif

sat24.jpg
lynx
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 3123
Registrován: pon říj 01, 2007 2:00 am
Reputace: 308
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod lynx » stř úno 08, 2017 11:03 am

Ahoj, zase já. :-)
Na synoptické mapě vidím v oblasti JZ Irska výškovou teplou frontu. Ta, sama o sobě, by silný vítr asi nezpůsobila. Ale vzhledem ke způsobu vzniku by měla být součástí Tebou zmiňované okluze.
Pokud by se frontální systém pohyboval pomalu a teplotní rozdíl mezi chladnějším studeným vzduchem a tím teplejším studeným vpředu byl malý, asi je možné, že bude foukat jen slabý vítr. Hustota izobar v mapě tomu nasvědčuje.
Tolik poznámka „meteorologa“ – amatéra. :-)
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » stř úno 08, 2017 11:30 am

Dík. Viem, je to ťažko takto spätne hodnotiť. Iba ma to zaujalo, či je vždy na okluznú frontu naviazaný aj vietor. Skladám to po pamäti. V súvislosti s tým vysokým teplým frontom som dospel k názoru, že ide o studenú. Sú to iba dohady.
Uživatelský avatar
aTrej
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 164
Registrován: čtv říj 13, 2011 2:00 am
Reputace: 21

Re: Návšteva Írska, alebo ako jazdiť vľavo.

Příspěvekod aTrej » úte čer 13, 2017 1:15 pm

Pri čítaní susednej témy o kotvení som si spomenul s odstupom času na môj posledný deň z výletu, ktorý som síce mal napísaný ale nemal uprataný. Tak nech to má teda hlavu aj pätu. ... a vonku je horko a dnes bola dlhá obedová prestávka :D


Pri večernom návrate z Pubu zisťujeme, že sme obesili na murovanom móle miestneho yachtclubu náš gumák. Uff, celkom fuška zvesiť ho spolu aj s motorom zo steny a dať nazad na vodu. V ten večer som sa podujal na úlohu prevozníka, takže postupne po tme prekľučkovávam tam a späť pomedzi bójky s loďkami a prepravujem postupne všetkých na palubu našej lode. Pamätám sa, ako ma „pod vplyvom točeného“ pri rýchlom presune breh-loď bavila manipulácia gumáku so závesným motorom pri drifte. Na lodi dávame ešte v ten večer posledné komunikačné dozvuky a poberáme sa do kajút spať.

miestny yachtclub:
2657468_orig.jpg


Je piatok, posledný deň kurzu a my budeme končiť v mieste, kde sme kurz začali. Na Baltimore Pier. Dnešné zadanie počítalo s krátkou obednou prestávkou v zátoke Horseshoe Harbour na Sherkin Islande a tomu sme prispôsobovali náš odchod z Castle Haven. Vstup do zátoky na Sherkin Islande je dobré naviazať na prílivovú periódu, keďže je tam menšia hĺbka. Skôr ako sme vyrazili, požiadal som Fina, aby mi opätovne vysvetlil techniku kotvenia. Predsa len, včerajšok bol tak trochu ovplyvnený problémami inej lode. Priznám sa, ako víkendovému jachtárovi mi dlhodobejší pobyt na kotve vždy tak trošku naháňa strach. Ak upustím od druhu kotvy, jej váhy, druhu podložia alebo od vplyvu poveternostných podmienok, to čo ma vždy pri kotvení najviac trápilo je správne zaseknutie kotvy do podložia. Chýbal mi akýsi pomyselný trik a spôsob ako postupovať pri jej položení v bežných podmienkach. Podotýkam, nie v extrémnych a ani nie v núdzovej situácii. Možno som poleno, ale doteraz som si odskúšal viacero spôsobov, no nikdy som si nebol istý, či sa mi kotva správne drapla. V jednoduchosti je krása. Fin trval na technike postupného vypúšťania štyroch štvrtín reťaze vo vzťahu k hĺbke, kedy loď znosom po vetre sama kotvu narovnáva do požadovanej polohy a vypustenú reťaz si na dno ukladá podľa potreby sama (prosím nebrať doslovne). Previs reťaze smerom ku vodnej hladine mi vždy indikoval potrebu vypustenia ďalšej štvrtiny tak, aby bola reťaz na dne kontinuálne natiahnutá. Keď som mal možnosť občas sledovať svojich rajónnych kolegov pri zhadzovaní kotvy, často krát sa snažia rýchlo zhodiť potrebnú dĺžku reťaze na jednu kopu a zadrapnúť kotvu na spätný chod ako sa len dá. A to si myslím, že je základnou chybou vedúcou neúspechu. Je mi úplne jasné, že aj postupným pokladaním reťaze na spätný chod dosiahnem toho istého efektu ako Fin. Ibaže to chce mať v ruke tu správnu rutinu, ktorá mi doteraz akosi vždy chýbala. Na svojich ďalších plavbách som si tento spôsob odskúšal a myslím, že fungoval dokonale. (Praktická rada – dĺžka reťaze od kotevného vrátku po vodiacu lištu je cca 1m a sledovaním alebo ukazovaním na konkrétne oko reťaze sa dá jednoducho odpočítať dĺžka).

Fin mi dovysvetľoval svoje kotevné gryfy a my sa rozhodujeme posunúť dnešný plán ďalej. Zátoka v Castletownshend bola pri našom odchode takmer prázdna a s výnimkou niekoľkých malých miestnych lodí na bójkach sme v nej zostali úplne sami. Ako sa pred vyplávaním zo zátoky na lodi organizovane motáme, našli sme si spolu s Willom, s mliekočajom v ruke, chvíľku na rozhovor. Atmosféru posedenia v kokpite dotváral pohľad na historickú budovu a kamenné mólo yachtclubu, na ktorom sme večer obesili našu dinghu. Bavili sme sa o mojom návrate domov. Pamätám sa, ako mi položil zopár dôležitých otázok. Niečo v zmysle: „When you will be leaving Dublin airport? General Time or Local Time?“ S nádychom ostrovnej aristokracie a s čajom v ruke moja pohotová odpoveď nenenchala na seba dlho čakať. „In Local Time, offcourse.“ Will opäť iba súhlasne kývol hlavou a distingvovane pokračoval v našej ďalšej konverzácii. V tejto súvislosti si spomínam už len na udivený pohľad po „rakúsky“ hovoriaceho prísediaceho spolucestovateľa v lietadle, keď som nečakane vybuchol smiechom. Počas letu do Bratislavy som sa na Willovom ftípku proste nevedel prestať smiať. Asi som mu naháňal strach, takže touto cestou sa mu úprimne ospravedlňujem za zhruba dvojhodinové utrpenie a kropaje potu na čele. (Len pre istotu, aby neušla podstata Willovho vtípku: Írsko = General Time = Local Time).

Pri našom odchode zo zátoky držím ovládanie kotevného vrátku a osvojujem si novoobjavenú štvrtinovú techniku vyťahovania kotvy. Verte alebo nie, následne vyťahujeme plné plachty a vypíname motor. No nie, mne sa asi sníva, takže predsa len. Síce posledný deň, ale predsa. Takto postupne dosahujem svoju „sailnirvánu“ a Fin badá na mojej tvári úsmev. Idem za kormidlo, Terry a Shereen na oťaže geny a Will drží oťaž hlavnej plachty. Zátokou sa postupne začína ozývať hlasné slovo kormidelníka “Are you ready to Tack?“ a následné jednohlasné „Yes! Yes! Yes!“ A znovu „Are you ready to Tack? Yes! Yes! Yes!“ Naša Inisleigh si postupne fičí úzkou zátokou z Castletownshend krížom krážom akoby niekto vypustil z jaskyne draka. Štyri uzlíky tam hádam aj boli. Vykrádam Willa hláškou „Lovely, I am happy.“ Takto sa postupne presajlujeme na plných plachtách až pred vstup do Horseshoe Harbour na Sherkin Islande, kde na motor pomaly a bezpečne míňame plytčiny po pravoboku. Keď sme vyrážali z Castletownshend bolo pod mrakom a postupne nám pred Sherkin Islandom začalo vykúkať aj slnko. Vietor fúkal zo západného sektoru a udržoval si myslím silu približujúcu oným 3Bft. V Horseshoe Harbour spúšťame do vody kotvu a Fin pri šporáku chystá náš posledný obed. Musím ho za jeho celotýždňový výkon pochváliť. V kuchyni s varechou to vedel a myslím, že ho to aj celkom bavilo. V severnej časti zátoky v tom čase ešte kotvila akási rodinka na vlastnej lodi a užívala si príjemného slnka. Aspoň tie dve blonďaté tínedžerky tak vyzerali. Dávame si posledný obed a nevedomky začíname rozoberať náš uplynulý spoločný týždeň. Je koniec. Šmitec. Postupne si začínam uvedomovať, že ešte dnes budem hľadať v požičanom aute Renault Clio volant na ľavej strane a že dnešnú noc v BruBar hosteli v Corku už toho asi moc nenaspím. Jednak preto, že do rána sa celým hostelom ozývala hlasná živá hudba a jednak preto, že o 4:30 musím vyraziť smerom na letisko v Dubline aby som stihol vrátiť auto a urobiť check-in. Našťastie som sa v tom čase ešte riadil „Local Timom“ a nechýbala mi hodina časového posunu.

Sherkin Island.jpg


Po dobrom obede vyťahujeme kotvu a dávame plné prádlo. Medzičasom v zátoke zakotvila ešte jedna malá plachetnica. Bola to myslím nejaká menšia dlhokýlovka. Podľa nechápavých pohľadov z oboch lodí súdim, že nie celkom porozumeli Finovmu zmyslu objasniť mi význam našej celotýždňovej „sešlosti“ na tak malom a pre nich asi nie bezpečnom a príjemnom mieste. Aspoň tak som tento Finov záverečný „event“ uzavrel. Ak by sme náhodou chceli plachtiť, tak si určite s prstom v nose kedykoľvek zaplachtíme. Ako tak postupne v zátoke robíme šialenú osmičkovú módnu prehliadku, z našej lode sa opäť začalo ozývať hlasné „Are you ready to Gibe? Yes! Yes! Yes! Are you ready to Gibe? Yes! Yes! Yes!“
Po skončení nášho útočenia na zakotvené plachetnice opúšťame Horseshoe Harbour a míňame zelenú bóju pri Loo Rock smerom do Baltimore Harbour. Okolo bóje bola v tom čase celkom slušná premávka, keďže ide o hlavný vstup do zálivu. Aby nám nebolo málo, Fin dáva príkaz a z našej lode sa začína opäť ozývať: „Are you ready to Gibe? Yes! Yes! Yes! ... Are you ready to Tack? Yes! Yes! Yes! Are you ready ... atď“ Ako si tak pokrikujeme, prichádza k nám od Baltimore akýsi gumák spolu s fotografom, urobí zopár fotiek, mávne Finovi na pozdrav a vracia sa späť. Fajn, nakoniec budeme ešte aj v nejakom miestnom bedeckeri. Zhruba okolo štvrtej hodiny poobede urobil Will ako kormidelník na Baltimore Pier North záverečnú otočku a naša Inisleigh sa necháva bezpečne vyväzovať na móle. Posledné posedenie v salóne a my hodnotíme, teraz už oficiálne, náš uplynulý týždeň. Bolo fajn. Tento pokus rozhodne omylom nebol. S Finom sa dohadujem na podpise mojich knižkomíľ okolo Fastnetu a že certifikát o absolvovaní praktického kurzu mi následne posielajú e-mailom. Ja mu na opátku sľúbim, že svoje vedomostné medzery odstránim. Podávame si ruky, beriem batožinu a poberám sa preč. Pamätám sa, ako ma na schodoch Fin symbolicky pozdravil idiómom „Be safe!“. Na parkovisku si potom ešte podávame s Willovcami ruky a vymieňame na seba kontakty. Terry, ten zmizol ani neviem kedy. Urobím ešte zopár, síce zbytočných, ale o to viac symbolických fotiek a nasadám, tento krát z pravej strany, do mojej prenajatej Renaultky a celkom sa teším na svoj prílet do Bratislavy, kde ma už čakajú bežné starosti a tvrdá realita. :)

track našej plavby:
track b.png

Zpět na

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host