DEDKOVÉ DOBRODRUŽSTVÁ NA DUNAJI

Vaše zprávy a cestopisy z plaveb a akcí kolem lodí a vody.

Moderátoři: MARIS, Pepa, vilma

dedko
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 869
Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
Reputace: 18
Bydliště: Hrušovská Zdrž

Příspěvekod dedko » pon pro 12, 2011 1:27 am

Ozzie píše:Dedko si ma sklamal klikol som sem, že si napísal pokračovanie a nič. Píš píš a ešte raz píš. Do Vianoc blízko a do Čierneho Mora čo si nám slúbil ďaleko :D



Ozzie, do Vianoc je ešte 12 dní. Ja som teraz v Belehrade a do čierneho mora je
1170 km.

To je 1170 km : 12 dní = 97,5 km za deň. Ak nebudem mať poruchu na motore
v pohode to zvládnem. Trocha mám obavy či nepôjdem v plavebnej komore
Džerdape I - II. ku dnu ! GPS ma varuje, že Džerdap I. má 30 m výškový rozdiel !


vovsky, tá moja abstinence je vážna nemoc. Dg. Y15. Kde som to chytil ? :drunk:

Doma ko 13 ročný sopliak som mal v krvi 3,0 – 4,0% alkoholu, potom prišla únava, spavosť, blednutie, vracanie, pokles tlaku, bezvedomie, necitlivosť, pošpinenie, spomalené dýchanie, rozšírené zrenice, blúznenie, nehmatatelný tep a nemocnica !

lebon:

Ináč ďakujem, to som nevedel že komorník v Gabčíkove nie je komorník ale kapitán.
lebon, tak potom tak ako ty nie si lebon , tak ani Gabčíkovský komorník nie je komorník
Komorník je predsa sluha, nie ? :?
Gabčikovsku komoru nemôže obsluhovať sluha, predsa má veľkú zodpovednosť za majetok a životy ľudí.
To že pri čítaní mojich správ ste mokrý, bude tým že od rakúska sa plavým v pekelných horúčavách.
Naposledy upravil(a) dedko dne pon pro 12, 2011 6:39 am, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
lebon
pravidelný návštěvník
pravidelný návštěvník
Příspěvky: 349
Registrován: pon pro 01, 2008 1:00 am
Reputace: 1
Bydliště: Ostrava

Příspěvekod lebon » pon pro 12, 2011 6:38 am

No Dedko,nevím,nevím.Když vidím na labi kapitána na komoře v trenkách nebo monterkách a člověka v uniformě kolem 50-60 let vždy upraveného,kterého jsme potkávali pouze v době oběda v jídelně a všichni ho uctivě zdravili a to co vidím u nás,tak si umím udělat obrázek.A co se týče tvého psaní,je to perfektně podané.že ani nevadí,že nechlastáš.
dedko
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 869
Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
Reputace: 18
Bydliště: Hrušovská Zdrž

Příspěvekod dedko » pát pro 16, 2011 9:40 pm

V Belehrade sa dlho nezdržím, z rieky Sáva sa vrátim na Dunaj a pred mnou je železný most, pod ktorým sedia rybári v rôznych pramiciach, čakajúc na svoje úlovky. Slnko pomaly zapadá tak musím hľadať miesto na prenocovanie. Som na km 1140 pri dedinke Ivanovo a do dedinky vteká rameno s možnosťou zakotvenia. Na GPS vidím že
8 km predo mnou sú aj tri ostrovy. Ja sa rozhodnem že spánok bude príjemnejší na samote, bez štekotu psov a ľudí. Jeden z ostrovov má dĺžku skoro tri km, tak zaň zakotvím a potom sa navečeriam. Po večeri prezerám GPS, z ktorého zisťujem že dnes mám splavených 130 km. Každým dňom sa vzďaľujem od domoviny, od rodiny a kamarátov.
Čím som ďalej, tým viac pociťujem potrebu im zatelefonovať. Mojou psychickou podporou je babka s ktorou si každý večer voláme a občas aj Denisom. Pocit istoty mi dáva Denis s partiou, ktorý sa taktiež plavia po Dunaji úsek z
Medveďova po Džerdap I.
Síce sú vzdialený cca 500 km za mnou, ale sú......
Ráno zavčasu sa zobudím na trepotanie plachty, a zisťujem že včerajší osviežujúci vietor v noci zosilnel. To mňa znepokojuje lebo pred sebou mám úsek Dunaja ktorý sa už rozlieva do šírky a miestami dosahuje aj 7 km. Viem zo skúseností z Hrušovskej priehrady, kde je šírka len 3 km, čo spraví vietor s Dunajskou vodou, na otvorenom priestranstve za vetra. Som pri mestečku Dubovac a vietor neustáva a ja zvažujem či pokračovať alebo zakotviť v zátoke pri mestečku. Ťažko sa rozhodnúť.
Vietor môže trvať aj viac dní, ale aj zosilnieť. Ja si spomenie na naše jarné testovacie
plavby po Dunaji doma s Denisom, ja som testoval aj v nečase za silného vetra.
Taktiež verím Švédskym konštruktérom, že ten čln čo stvorili niečo musí vydržať.
Po zvážení sa rozhodnem plaviť ďalej a opustím ostrov. Tých 12 km na otvorenom priestranstve, vtom vetre nebola príjemná plavba, ale to zvládam, až na to že pri tých vlnách mi všetko v člne popadalo z vešiakov a z regála na podlahu. Pred sebou po ľavo boku konečne mám Rumunské hranice. Teraz zvažujem či zostať na strane Srbska či sa preclím do Rumunska. Doma mi babka i známi tlačili karelaby do hlavy, ako je to v Rumunsku, okradnú ťa ......aj preto sa rozhodnem zostať pod srbskou vlajkou, a predsa aj reč je bližšia. Som pred mestom Kolubáč, tak sa zastavím, lebo si potrebujem dokúpiť benzín. Benzinka je hneď pri vode, prelejem z bandasiek všetko do hlavnej nádrže a idem na čerpačku. Tam sa opýtam na obchod s chlebom a vodou. Obchod je kúsok, lenže majú zatvorené. Mám natankované 56 l a to som potreboval. Naštartujem motor a pomaly sa nechám unášať prúdom Dunaja a za dosť veľkého hojdania prichádzam ku starej hradnej zrúcanine. Vytiahnem fotoaparát a začnem fotiť. V tom z okienka hradu na mňa kričia babenky a ukazujú aby som sa vrátil trocha nazad že aj mňa chcú mať v zábere. Ja im vyhoviem, lebo robiť modela v mojom veku je potešujúce. Jedna z nich si rýchlo sadá do okna a druhá ju fotí a ja ju tiež fotí z vody.
Pomaly ma Dunajsky prúd unáša a vtom zbadám v strede Dunaja trčiacu skalu, tak to si chcem tiež ofotiť a z blízka, tak sa vraciam proti prúdu kým nie som v jej blízkosti.
Strašne mi vadia na tej skale tie hrdzavé značky a maják, tak tú skalu obídem a natočím čln aby som aj ja mohol biť v zábere, nastavím samospúšť, položím foťák na búdku a čakám na cvaknutie. Záber sa nevydaril tak skúšam ďalej kým sa mi ten záber nepodaril. Som blízko brehu, na strane Rumunska a zrazu neviem odkiaľ sa vynoril policajný čln. Hneď zamierili ku mne a vravia niečo po anglicky. Ja zakývam hlavou a vravím
No - Engliš.
Oni to pochopili a začali používať reč ktorému aj hluchý porozumie.
Ukáže na srbskú vlajku a ukazuje smerom na Srbskú stranu.
Áno súhlasne prikývnem.
Policajný čln sa odplaví a ja sa poberiem do Kolubačskeho kaňonu. Počas plavby sa mi stále spúšťa alarm hlbokej vody. Mám ho už nastavený na hĺbku 30 m. Teraz ho nastavím na 50 metrovú hĺbku a pokračujem cez nádhernú krajinku. Trocha špatí krajinu Rumunská strana Dunaja. Vedľa vody je vybudovaná cesta ktorú stavali brutálnym spôsobom.
Keď im stála v ceste hora, tak z nej jednoducho kus odstrelili a buldozérom natlačili do Dunaja. Srbská strana je pravý opak. Cesta vedie cez množstvo tunelov. Za pomalého stmievania sa predo mnou na svahu srbskej strane niečo zaligoce. Zoberiem ďalekohľad a skúmam čo to môže biť. Neveriac mojím očiam, sa tam nachádza dlhá vysvietená
budova celá zo skla. Počas 40 km plavby, sem tam domček a zrazu toto. Otočím čln proti prúdu a skúmam budovu. Pripomína mi tá budova veľkú autobusovú stanicu. Neviem čo to je, tak musím uspokojiť moju zvedavosť a sa rozhodnem pristáť pri brehu. Horko ťažko vyleziem hore, prídem k budove kde sa vo vnútri svieti a vidím nejaké vykopávky. V tom príde nejaký chlap a spýtam sa ho, čo tam je ? Odvetí mi.
Múzeum „Lepenski Vir“
Ani som si neuvedomil a už je skoro tma, tak sa rýchlo vraciam k člnu a na GPS hľadám miesto na zakotvenie. Mám šťastie kúsok predo mnou je malá zátoka a za pomoci GPS sa k nej priplavím a zakotvím. Niečo si zajem a uložím sa na spánok. Na svitaní sa zobúdzam na kikiríkanie kohúta. Strmé útesy, hustý les a kohút ?
Za chvíľu zas počujem nad hlavou idúce auto. Čo sa mi sníva ?
Po rozvidnení skúmam okolie a zistím že nado mnou vysoko, je cestný most ktorý som včera po tme nevidel a zakotvil som pod ním. Po preskúmaní okolia hneď vyrazím, lebo dnes ma čaká nákup a plavebná komora Djerdap I. Nechávam sa unášať vodou a s veľkým záujmom sledujem okolitú krajinku. Kúsok pri brehu zbadám rybára v člne ako vyťahuje z vody sieť, priblížim sa k nemu a pozdravím. V ruke mu ukazujem fotoaparát a spýtam sa ho, „ mogu fotiť“ ?
On mi zahanbene ukazuje svoj potrhaný sveter. Vravím mu „snáď nepôjdeš teraz domou pre kravatu, to aj ja doma tak na rybách, nič si z toho nerob“. Spravím niekoľko záberov a rozlúčime sa. Už začínam pociťovať hlad a na mape vidím že prichádzam k dedinke Donji Milanovac. Je tam mólo, pristanem tam a idem si nakúpiť. Hneď ako vystúpim zacítim vôňu pečených klobás a ako stopovací pes sa ponáhľam k stánku s dobrôtkami. Pani má na grile dve klobásky, ja jej ukážem na prstoch 6 kusov + dve chrumkavé žemle. Pekne mi to zabalí a teraz spokojne kráčam do vedľajšej pekárničky po chlieb. Chlieb nevidím tak si pýtam desať rožkov a ešte ukážem na velikánske žemle, prosím dva kusy. Predavačka všetko dá do tašky, zaplatím a idem ku člnu. Pri člne sú chlapi a očumujú môj čln a keď ma zbadajú jeden sa spýta „odkiaľ si“ ? Ja mu ukážem na slovenskú vlajku a vravím, „ja slovačka“.
Ty ideš po Dunaji ?
„Áno ja idem po Dunaji do Sulini“.
Jeden z nich nerozumie a druhí mu vraví Čechoslovakia. Aha ? slovačka, potľapká ma po ramene a odchádzajú. Ja nasadnem, ukladám nákup a až teraz zistím prečo sa mi zdalo že v pekárničke som akosi veľa platil. Tie žemle som si pýtal dve a predavačka mi zabalila síce dve, ale bochníky. Takže teraz mám dva bochníky, krát sedem žemlí = 14 kusov. No vrátiť to predsa nepôjdem, však sú ešte teplé a chrumkavé. Nasadnem do člna a vychutnávam klobásové žemle kým sú teplé. Po jedle pozriem mapu a za dedinkou je zátoka ktorá vedie k ďalšej dedine Mosna. Je len pól ôsmej tak si pôjdem obzrieť zátoku. Vplavím sa dnu a z diaľky vidím most, ktorý je moc nízko a neviem či sa zmestím. Pod mostom sa zmestím tak sa pomaly preplavím a na brehu vidím na niekoľkých miestach niečo dymiť, tak sa idem pozrieť. Pri brehu sú postavené pece v ktorých sa asi vyrába drevené uhlie. Po štyroch km prídem k dedinke Mosna tam sa otočím a vraciam sa späť na Dunaj. Pokračujem ďalej a v diaľke asi tristo metrov na Rumunskej strane, oproti sa rutí veľká pramica s turistami. Zrazu sa mi stratia, nie sú nikde. Nevidím ich. To predsa nie je možné, zátoka žiadna, strmé útesy a zrazu ich niet. Prichádzam bližšie a vidím ich čln ale bez ľudí. Zamierim k člnu a vtom zbadám malé drevené mólo z ktorého vedú schody medzi kríky. Po schodoch sa vracajú ľudia k člnu, nasadnú a mieria ku mne. Rumun pri kormidle pozdraví a ukazuje mi, choď pozrieť.
Spýtam sa ho „polícia je kde“ ? Ukazuje dole, sú ďaleko...
No ja som zvedavý čo tam je a prejdem na rumunskú stranu pod srbskou vlajkou.
V prípade ak ma čapnú, poviem im, motor nedobre. Rýchlo sa vyviažem k mólu a vybehnem po schodoch hore a vidím drevené sedenie , informačnú tabulu s fotografiami uniformovaných vojakov a vchod do jaskyne. Vbehnem do jaskyne je tam tma a strašná zima. Spavým fotky a zoberiem si jednu skalku do zbierky. Táto je už siedma. Ešte tri a budem mať z plavby Dunajom zo všetkých štátov ktoré preplavím. Nechcem sa dlho zdržiavať a rýchlo sa vraciam späť. K môjmu člnu sa približuje ďalšia pramica po prúde, ale vidím že už neubrzdí a prudko narazí do prednej časti môjho člna a odlomí mi predné solárne svetlo, ktoré člupne do vody a mám po svetle. Rumun si z toho nič nerobí a vraví mi „choď dvesto metrov hore je tam ďalšia jaskyňa“. No to už nebudem pokúšať osud, radšej sa rýchlo vrátim na srbskú stranu a pokračujem v plavbe. Pred km 970 sa spustí alarm hlbokej vody kde úžasom pozerám na obrazovku ktorá ukazuje 57,4 m. o dva km poniže hĺbka rovných 62 m. Na tomto úseku je Dunaj úzky a voda sa obrovskou rýchlosťou prediera medzi vysokými horami. Som pred pravoslávnym kostolom a hĺbka Dunaja v týchto miestach dosahuje 77,2 m.
Otočím čln proti prúdu pri kostole a fotím ale ten kostol sa mi nezdá, je iný ako ho prezentoval Denis vo svojej reportáži. Je 12,30 a k plavebnej komore Djerdap I. mám už len 24 km. Pred sebou mám nemeckú nákladnú loď tak sa ju snažím dobehnúť, tak to teraz valím naplno. Pred komorou ju dobehnem priplavím sa k nej a ukazujem kapitánovi lode. „Ty zavolaj vežu, že ja chcem prejsť komorou“. Kapitán ma hneď pochopil a vidím ako berie vysielačku a volá vežu. Vyjde na mostík a ukazuje aby som išiel za neho a počkal kým sa v komore priviaže. Z bezpečnej vzdialenosti pozorujem ako s tou obrovskou zostavou manévruje v komore a konečne mi ukazuje aby som sa vplavil do komory a uviazal sa ku bitve vedľa neho. Urastený chlapík z osádky po srbsky sa ma spýta, „odkud ideš“ ? „Odkud, no Kelheim, Wien, Bratislava, Budapešť a som tu“. Vtom sa na mňa veľkým krikom vyrúti. „A Beograd ne“ ? „Jasné aj Beograd“. Konečne sa vráta za nami zatvoria a voda začne klesať. Po klesnutí sa predné vráta otvoria a kapitán lode mi ukazuje aby som sa presunul na druhu stranu, lebo sa potrebuje odviazať a spraviť manéver pri ktorom ma môže pripučiť. Okamžite sa odviažem a presuniem ako mi nakázal. Začne s manévrom a ja netrpezlivo čakám, nech už vyjde z komory, som za ním šesť metrov a jeho motory dosť rozbabrú vodu. Nejako sa mu nedarí a za veľkého škripotu narazí do steny komory na miesto kde som pred chvíľou bo vyviazaný.
Bože keby som tam ostal, zo mňa bi teraz bolo krmivo pre ryby a môj hliníkový čln by putoval zlisovaný do zberne farebných kovov !
Konečne si vydýchnem keď vidím ako sa vzďaľuje a opúšťa komoru. Ja sa neponáhľam a pozerám ako vychádza von. Už je za vrátami a spomaľuje. Bože čo to stvára, prečo nejde, čo je opitý ? nejako ide nakrivo a narazí znova do steny.
Dedko račej zostaň v bezpečí, pomyslím si. Keď už loď narovná vidím ako tesne vedľa neho sa pomaly plavý oproti mne druhá loď. Kurník to je čo ? prečo nečakáš kým opustíme komoru ? Pomaly sa doplavil ku mne a oproti sa vyviazal. Z kecafónu zrazu počujem, slovačka idi ! Ja mám ísť ? nejdem, kým pred mnou je ten opilec !
Nech odíde on, až potom ja ! pomyslím si. Z vedľajšej lode mi Tiež ukazujú choď.
Ja im ukazujem pred seba na loď a vravím, kam mám ísť ? však predo mnou je veľká loď ! Zhora na mňa tiež kričí chlap a ukazuje aby som okamžite išiel. No dobre pôjdem. Pomaly ako mačka ku koristi, sa celí spotený priblížim k vyviazanej lodi a vtedy pochopím prečo bol ten cirkus predo mnou. Loď sa znova vyviazala lebo nasledovala druhá komora. 30 m výškový rozdiel sa preplavuje na dva krát. Rýchlo sa uviažem tesne za vrátami a v napätí čakám. Vráta sa za mnou zatvoria a voda začne klesať. Zrazu počujem strašné pukanie ktoré sa v komore ozýva. Otočím sa a s nedôverou pozerám na obrovské vráta. Dúfam že keď ten veľký tlak vody toľké roky vydržali, tak to teraz vydržia tiež !
Nad hlavou, mi ako na potvoru ešte aj premáva mostný žeriav s niekoľko tonovým bremenom. Už sme konečne dolu a ja rýchlo opúšťam komoru. Celé hrôzostrašné preplavenie trvalo cez dve hodiny. Už je tma a ja pri dedinke Mala Vrbica chcem zakotviť za ostrovom, ale je plytká voda ktorá je zarastená s rastlinami a za ostrov sa nedostanem. Musím ostať na kraji plavebnej dráhy ktorá je tiež zarastená. Rozbehnem sa k brehu nadvihnem motor a podarí sa mi pristáť pod statnou vŕbou ktorej konáre trčia nad vodu. Vyhodím kotvu, ktorej moc neverím a pre istotu sa ešte aj vyviažem k jednému konáru. Je čas volať babke aby nerobila doma paniku. Ráno zavčasu ma budí okoloidúca nákladná loď ktorá ide dole prúdom. Ja sa odplachtujem a pozerám v akom jahodovom sade som včera pristál. Pozriem mapu a k plavebnej komore Djerdap II. mám 62 km. Bolo bi dobre tam dôjsť s loďou ktorá preplávala okolo pomyslím si. Rýchlo sa odviažem vytiahnem kotvu, vymotám sa z rastliniek a idem dobehnúť loď. Pred sebou v diaľke vidím riadiacu vežu, ale žiadnu loď. Som pred komorou a nie je kde pristáť, telefón nikde. Vrátim sa asi dvesto m späť k betónovému brehu, vyskočím z člna a vtom zacítim strašnú bolesť !
Vyzujem papuču ( Made in čína ) a zistím že z nohy mi tečie krv. Po ošetrení dokrívam ku komore a chlap sa ma pýta, čo tu ? chcem prejsť komorou vravím mu.
Musíš čakať, táto loď ktorá je v komore sa preplaví a potom aj mi ideme cez komoru. Vrátim sa ku člnu nasadnem a krúžim pred komorou. Zrazu počujem piskot, otočím sa a chlapi sediaci v pramici ma volajú k sebe. Prídem k nim a vravia tuná čakaj vedľa, loď už ide a za chvíľu pôjdeme aj mi. Loď vyšla a mi ideme do komory, ja sa viažem na jednu stranu oni na druhú. V tom sa z veže ozve obsluha cez yysielačku jednému z chlapov ktorý sedia v pramici oproti mňa a začnú spolu rozprávať. Ja spozorniem na slovo slovačka a hneď mi je jasné že reč je o mne. Chlapík sa otočí ku mne a spýta sa loď tvoja jaka ? štyri metre vravím. Nie meter a ukazuje k vodnej hladine, pochopil som že sa pýta na výšku člna, ja mu vravím 55 cm. Obsluhe sa asi nezdala veľkosť môjho člna, tak to overoval.
( Bodaj bi nie keď pred chvíľkou mal v komore tlačnú zostavu ktorá mu zaplnila celú tristodesať metrovú komoru )
Teraz už zatvoril za nami vráta vypustil vodu, otvoril predné vráta a konečne mám za sebou poslednú plavebnú komoru na Dunaji !
Po troch km som pri meste Prahovo kde sa musím vycliť zo Srbska. Pri brehu je stará loď, na ktorú sa vyštverám po spustenej pneumatike ako opica. Z budovy vyjde urastená srbská colníčka, pritiahne k dverám starý plastový stôl a stoličku, poutiera ich a s úsmevom ma posadí. Rýchlo vybaví formality, dá výstupnú pečiatku a popraje mi šťastnú plavbu. Po 14 km plavby prichádzam k Bulharským hraniciam, a po piatich dňoch plavby cez Srbsko, na km 845 opustím nádhernú krajinu.

Doplnil som benzín v Kolubači
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Kolubačský "Devín"
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Babenky v okne
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Aj pod zrúcaninou vedie tunel
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Túto skalu v strede Dunaja, možno nechali na pamiatku( Kataraktov )

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Dunaj sa prediera týmto údolím
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Muzeum - Lepenski Vir
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Pod týmto mostom som prespal
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Všade prítomný rybári
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

1 žemla + 1 žemla = 14 žemlí
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

V tomto sa robí drevené uhlie
[IMG=http://img202.imageshack.us/img202/4797/deltatyri17.th.jpg][/IMG]

Uploaded with ImageShack.us

Drevené mólo pred jaskyňou
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Z tejto jaskyni som si zobral skalku na pamiatku
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Z malého Rumunčeka určite vyrastie Dunajský vlk
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Denis čo sa zmenilo na tomto kostole ?
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Pomaly sa plavíme do komory Djerdap I.
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Takto som bol schovaný aby ma nerozpučila
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Konečne sa vráta otvorili
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Pred poslednou komorou Djerdap II.
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Cez papuču made in čína sa toto prepichlo
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

14.júla o 11.48 som pred colnicou Bezdan
19.júla o 11.48 som pred colnicou Prahovo
Keby som to naplánoval, tak to nedokážem...
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us
Uživatelský avatar
Viky_CZ
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 2107
Registrován: ned led 02, 2011 1:00 am
Reputace: 29
Bydliště: Tynec n/L
Kontaktovat uživatele:

Příspěvekod Viky_CZ » pát pro 16, 2011 11:46 pm

Uzasna etapa!

Po Rumunsky strane jsem jel pred par lety autem, kdyz tu silnici staveli, byl to zazitek. Ten Devin jsem zahlidl taky a byli jsme ubytovany v Orsovy. Je to tam krasnej kraj. Mimochodem, na Rumunsky strane je komunita Cechu, vis-li. Nekolik jsem jich tam v kraji potkal.
Uživatelský avatar
Ozzie
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 1711
Registrován: stř pro 23, 2009 1:00 am
Reputace: 13
Bydliště: pri Malom Dunaji

Příspěvekod Ozzie » sob pro 17, 2011 7:56 am

Pekné Dedko, ďakujem. To čudo čo sa Ti zapichlo do papuče je "plod" vodnej rastliny šujom. Opisujem túto rastlinu v reportáži na Tisza Tó. Táto rastlina je charakteristická na Tisu. Na tisza - Tó v Maďarsku vytvára velké plochy. Ináč keď sa rozbije jadierko vo vnútri je jedlé. Mal si sa Pomstiť! Dávnejšie ľudia pri Tise to zbierali a predávali na trhu. Chuťia ako orechy.
Uživatelský avatar
Denis
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 7112
Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
Reputace: 98
Bydliště: Bratislava

Příspěvekod Denis » sob pro 17, 2011 9:07 am

Aj mne sa zdal ten kláštor tento rok trocha iný, ale neskúmal som čím to bolo. Myslím že ta malba na priečelý buď pribudla, alebo bola inovovaná, celá stavba bola zdá sa mi zreparovaná a aj tá strecha na lavej strane sa mi zdá iná. Nechce sa mi štartovať druhý počítač kde mám fotky.
Uživatelský avatar
pripluv
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 197
Registrován: sob črc 03, 2010 2:00 am
Reputace: 0
Kontaktovat uživatele:

Příspěvekod pripluv » sob pro 17, 2011 4:52 pm

dedko píše:…čo sa zmenilo na tomto kostole ?


Od roku 2007 tam minimálně přibyl barák nalevo a cesta nalevo:

Obrázek

Rok 2007
dedko
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 869
Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
Reputace: 18
Bydliště: Hrušovská Zdrž

Příspěvekod dedko » sob pro 17, 2011 6:25 pm

pripluv píše:
dedko píše:…čo sa zmenilo na tomto kostole ?


Od roku 2007 tam minimálně přibyl barák nalevo a cesta nalevo:

Obrázek

Rok 2007


pripluv,
Dík za foto, v 2007 kostol bol iný, 2008 z fotky od Denisa už ho začali prestavovať a 2011 keď som to fotil ja už bol prestavaný.
Uživatelský avatar
Denis
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 7112
Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
Reputace: 98
Bydliště: Bratislava

Příspěvekod Denis » sob pro 17, 2011 6:58 pm

Peniaze sú sviňa, nielenže kazia charakter, ale aj historické stavby a krajinu.
dedko
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 869
Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
Reputace: 18
Bydliště: Hrušovská Zdrž

Příspěvekod dedko » sob pro 17, 2011 7:34 pm

Denis píše:Peniaze sú sviňa, nielenže kazia charakter, ale aj historické stavby a krajinu.



Nechcem biť sviňa aj ja, :D tak chcem súhlas od KAPITÁNOV lodí
či môžem v zavesiť vaše rukopisy a aj nejaké fotky ktoré ste zanechali tuná.

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

ODYSEUS – LOIRA - 2 x GUMÁK a 1 x KAJUTOVKA – SOLARA

Ďakujem
Uživatelský avatar
Denis
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 7112
Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
Reputace: 98
Bydliště: Bratislava

Příspěvekod Denis » sob pro 17, 2011 7:38 pm

Daj to tam v pohode, patrí to k histórii.
dedko
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 869
Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
Reputace: 18
Bydliště: Hrušovská Zdrž

Příspěvekod dedko » pon pro 19, 2011 9:50 pm

Po vstupe na bulharske územie mením vlajky. Na radu prichádza vlajka zapožičaná od Denisa. Prichádzam k Rumunskému mestu Galafat a podľa mapy poniže je Bulharské mesto Vidin kde sa nachádza colnica. Po vybavení formalít ktoré na moje prekvapenie trvá len pár minút, colník ma dôrazne upozorní, že musím spať na Bulharskej strane a nie na Rumunskej. Prečo ? však ste v EU ? Áno v EU sme, ale nie v šengene. Dobre , dobre, toto mi hučali do hlavy aj Srbi že spať len Serbia.
Ja sa spýtam colníka, je tu niekde bankomat a obchod ? ochotne mi ukazuje na bankomat ktorý je dvesto metrov cez cestu. A obchod je kde ? Colník mi nerozumie, tak mu vravím,
billa, tesco, nechápavo na mňa pozerá. Tak mu ukazujem rukou, jesť ham ,ham, minul sa mi chlieb. To už pochopil. Aha, chljab ,magazín. Začne mi vysvetlovať kde to je, čomu aj tak moc nerozumiem. No nič magazín, nájdem aj sám. Prídem k bankomatu, strčím kartu a za chvíľku mi bankomat kartu „vypľuje“ a po anglicky napíše, naša banka nekomunikuje s vašou bankou ! No nazdar, treba hľadať ďalší bankomat. Spýtam sa okolo idúcej slečny , kde bankomat? Ona mi ochotne ukazuje že je tu za mnou. Viem že tu je, ale tento nechce so mnou komunikovať, bankomat kaput, nedobre!
Slečna ma ochotne zavedie o kúsok ďalej k ďalšiemu bankomatu, a tam si už vyberiem bulharské korunky.
Zbehnem do najbližšieho magazínu a doplním chýbajúce zásoby. Pred sebou mám ešte stovky km v pustej krajine, kde nestretnem dlhé km nikoho. Žiadnu loď, len sem tam v diaľke na brehu vidím pastiera kôz či oviec. Slnko strašne pripeká, km ubúdajú pomaly. Nejako mi je smutno, a prichádza na mňa „cestovná“ depresia. Sám v ďalekej krajine, bez manželky, rodiny a priateľov. Pohrávam sa s myšlienkou zavolať domov, nech pre mňa prídu. Neviem, či som sa rozhodol správne vydať sa na túto cestu iba sám. Prehodnocujem svoj život, čo som kedy spravil zle, alebo či moje rozhodnutia boli dobré. Zrazu ma z mojich myšlienok preberie, za mnou rýchlo sa valiace čierne mračno. Okamžite sa pozerám na mapu, aby som našiel niečo bezpečné na zakotvenie. Predo mnou je najbližší ostrov osem km na rumunskej strane a kúsok poniže pomenší na bulharskej. Musím valiť na plný plyn aby som to stihol. Som pri dedinke
Dolni Vadin, pred sebou už vidím ostrov na rumunskej strane a ja sa na poslednú chvíľu rozhodnem prejsť na menší ostrov na bulharskej strane. Zrazu sa spustí veľký vietor ktorý poriadne rozbabre Dunajskú vodu a ja mám problém sa dostať k ostrovčeku. Už konečne som za ostrovčekom, skontrolujem kotvu či je uviazaná a vyhodím ju. Silný vietor ma s takou silou tlačí k brehu, že ma kotva neudrží. Zrazu čln zastane, rýchlo ho zaplachtujem a vtom to začalo. Silný vietor ohýba urastené vŕby a ja mám obavy aby sa niektorá nezlomila a nespadla na môj čln. Ja zalezený v búdke úžasom pozerám a počúvam čo tá príroda dokáže. Tá strašná sila vetra, množstvo padajúcej vody z oblohy, ktorá sa premenila na padajúce krúpy a k tomu ešte aj nespočetné blesky. Je to strašný pocit, hlavne keď som schúlený v hliníkovej búdke
a počúvam ten intenzívny buchot od veľkých krúp, ako keby na čln niekto z výšky hádzal s lopatou štrk. Búrka utíchla a za chvíľku je obloha jasná, vykukne slniečko a všetko mi pripadá ako nejaký sen. Odplachtujem čln a vtedy zistím že ma nedržala kotva ale rybárska sieť do ktorého sa môj motor zamotal. Informujem Denisa cez SMS, zavolám ešte babke a moja depresia je minulosť. Na svitaní za krásneho počasia pokračujem v plavbe a keď slnko vyjde na oblohu hľadám slnečné okuliare ktoré nie sú zavesené na svojom mieste. Nájdem ich v člne na podlahe, lenže jedno sklo je rozbité, takže už neposlúžia. Po dlhých km plavby, konečne pri meste Svištov stretávam nákladnú loď a to nie hocijakú ! Na lodi vzadu sa vo vetre trepoce, slovenská vlajka. Doma také lode vydávam často, veľkú pozornosť im nevenujem, ale z tejto mám radosť ako by patrila mne, trocha mi aj patrí, však je predsa Slovenská a na boku nesie meno Sitno.
Ako sa plavím po krajine ďalej je vidieť že Bulharsko je najchudobnejšia krajina v EU, vidieť to v mestách i na okolitej krajine. Prichádzam na km 525 a v diaľke zbadám niečo zvláštne pred sebou. Zoberiem ďalekohľad a pred sebou vidím v strede plavebnej dráhy strmý vysoký breh. Pozriem sa na GPS a zisťujem že Dunaj sa predsa nezatáča ale pokračuje rovno. Po príchode bližšie vidím ako príroda zmenila okolie. Dunaj je v týchto miestach široký možno aj jeden km a voda naznášala toľko piesku, že prehradila koryto o šírke cca 700 m a dĺžke aj dva km.
Plavebná dráha bola odklonená k pravému brehu, kde mala šírku len 50 m. Pri nanosenom piesku zakotvím čln a a vystúpim. Je to zvláštny pocit stáť v strede Dunaja na obrovskom pieskovom ostrove, ktorý z dvoch strán strašnou rýchlosťou obteká voda. Proti prúdu pláva loď ktorú navigujú dvaja z posádky takým spôsobom, že na prednej časti lode jeden meria s drevenou palicou hĺbku vody a druhý s vysielačkou oznamuje kapitánovi nameraný stav.
V prístave Ruse je Yachtklub v ktorom sa rozhodnem zakotviť, doplniť zásoby a prenocovať.
Nedá sa tunajší Yachtklub porovnať s nemeckými či rakúskymi ale som rád že budem v bezpečí. Po príchode ma hneď privíta chlap na ktorom vidím že som zaujal jeho pozornosť.
Niečo mi hovorí a ja mu rozumiem len slovu Bratislava. Odbehne na svoju plachetničku a nesie mi ukázať svoju občianku, v ktorom je napísané miesto narodenia Bratislava. Ja mu vravím, takže ty si Slovak. On mi porozpráva celý svoj príbeh, ako mu otec robil kapitána na lodi a raz zobral so sebou aj tehotnú manželku, ktorá ho predčasne porodila v Bratislave.
Za chvíľu príde usmievavý fúzatý chlap podá ruku a predstavy sa ako majiteľ maríny. Dohodneme platbu za kotvenie, ukáže sprchy dá mi mapku mesta i nejakú knižku a odíde.
Ja sa vrátim do člna otvorím knižku a vidím celú históriu tejto maríny. Každý návštevník
má možnosť niečo napísať, odkiaľ kam ide. Sú tu rukopisy z celého sveta. Listujem a vtom vidím, Boat: LOIRA 4 m, 2 x Gumák + 1 x Kajutovka, SOLARA atď....
Bože však sú to lode a osádky mne známe. Musím pochváliť majiteľa, dobre to vymyslel.
Bulharský Bratislavčan sa mi ponúkne že ma ráno odvezie do mesta na nákupy, čomu sa poteším lebo čerpacia stanica je trocha ďaleko.
Ešte večer sa za tmy vydám do mesta ktoré ma fascinuje s historickými budovami ktoré sú na chudobné Bulharsko neskutočne krásne vysvietené. Prechádzam sa po meste a vidím otvorenú trafiku aj s občerstvením, tak sa pristavím vojdem dnu a tam si popíja s kamarátmi pivko, môj známi Bratislavčan. Hneď ma zoznamuje s kamarátmi a objedná mi pivo. Hmm, znova musím vysvetľovať že som abstinent. Ukazujem lieky a vravím, ja piť nemogu.
Trocha podgurážený chlapisko zbadá že si ho podozrivo obzerám, hlavne jeho bok odkiaľ mu trčí pištoľ ako delo, vraví mi, neboj, ja nie mafia. Ja bojujem proti mafia, a ukazuje mi preukaz policajta. Ráno po doplnení zásob o 11.03 opustím Ruse a svoju plavbu ukončím na km 390 znova za pekným ostrovom. Na druhý deň ráno je vonku oproti predošlým ránam strašná zima. Vyložím teplomer von a ten ukazuje 17.8 stupňa vonku a v podlahe člna 30,4 stupňa. Trocha sa oblečiem a vyrazím. Čím som bližšie k nultému km v Suline, tým ma to viac ťahá dopredu. Po vyclení z Bulharska na druhej strane Dunaja sa preclím do Rumunska a tuná končí moja 469 km plavba cez Bulharsko.

Jedinú plachetničku ktorá sa plavila na plachtách, som stretol v Bulharsku ktorá išla proti prúdu

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Takto žačalo každé ráno
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Nános piesku na km 525 km
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

V Bulharskom prístave Ruse

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Večerné osvetlenie: Bulharské - Ruse
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us
Pripomenulo mi to pionierský tábor - Praha Pankrác !
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Nákupy s Bulharským - Bratislavčanom
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Aj takú loď sa dá stretnúť v plavebnej dráhe Dunaja
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Natankujem do hlavnej nádrže a teraz sa už v pohode doplavým do Sulini
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us
Uživatelský avatar
pripluv
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 197
Registrován: sob črc 03, 2010 2:00 am
Reputace: 0
Kontaktovat uživatele:

Příspěvekod pripluv » úte pro 20, 2011 7:47 am

[quote="dedko"]Aj takú loď sa dá stretnúť v plavebnej dráhe Dunaja…/quote]

Tak tuto jsem fotil, předpokládám, že to je kousek za Ruse.
Jenže ráno nějakej mantlák z posádky měl neodolatelnou touhu fotit mě ve spacáku a úplně mi podrbal nastavení foťáku. Takže jsem to přepálil skoro na stoprocentní bílou, bo jsem si toho nevšimnul.

Jinak, čím víc se blížíš k moři, tím víc se mnou cloumá nostalgie. Himl.
Jdu naplánovat aspoň ten horní tok. Zatím :)
dedko
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 869
Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
Reputace: 18
Bydliště: Hrušovská Zdrž

Příspěvekod dedko » úte pro 20, 2011 8:53 am

pripluv, dobre si pamätáš, je to za mestom Ruse na tomto km.

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us
Uživatelský avatar
pripluv
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 197
Registrován: sob črc 03, 2010 2:00 am
Reputace: 0
Kontaktovat uživatele:

Příspěvekod pripluv » úte pro 20, 2011 11:10 am

Dedko, poslal jsem ti SZ…
Uživatelský avatar
Denis
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 7112
Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
Reputace: 98
Bydliště: Bratislava

Příspěvekod Denis » stř pro 21, 2011 3:01 pm

Pamätám sa ako voňal vzduch pri Ruse, ale na tu opachu vo vode si nevspomínam. Tie piesky tam boli aj keď sme išli my dolu, ale bol asi podstatne vyšší stav vody a možno tie piesky neboli tak vysoké. V každom prípade to vyzerá impozantne.
dedko
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 869
Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
Reputace: 18
Bydliště: Hrušovská Zdrž

Příspěvekod dedko » sob pro 24, 2011 4:11 pm

Rumunsko

Po opustení colnice v Calarasi, sa plavím 64 km po pustej krajine, bez miest i dedín. Slnko pečie neuveriteľne silno. Búdku na člne mám rozpálenú tak, že by som mohol na nej kľudne spraviť volské oká. Po dlhých km sa v diaľke oproti konečne niečo plaví . Keď sa priblíži neveriac sa pozerám koho stretávam. Je to Denis, nie Denis z tohto fóra, ale Bulharská loď pomenovaná jeho menom. Pozdravím sa s kapitánom a každý pokračuje ďalej k svojmu cieľu. Som pri meste Cernavoda, trocha si odpočiniem, pripravím jedlo, osviežim sa v Dunaji a pokračujem. Začína pofukovať nepríjemný vietor ktorý mi sťažuje plavbu. Pri meste Harsova sa Dunaj zužuje a hĺbka miestami dosahuje aj 30 metrov. Už je pomaly tma tak za mestom zakotvím v ramene. Prezriem GPS ktorá mi ukáže že som dnes naplavil 156 km. Je čas volať babke, zapínam mobil a zistím že nemám signál. Pokúšam sa o to znova, ale to nejde. Nič to, však som jej doma vravel, že sa môže stať že môžem byť niekde bez signálu, tak zavolám hneď ako náhle signál bude. Ráno vyplávam z ramena, zapnem mobil a pozerám a vidím na displeji.
9 x vás kontaktoval odosielateľ tejto SMS.
Bože, babka ako ju poznám určite už uvažuje zorganizovať záchranu akciu !
Rýchlo ju zavolám a dozvedám sa že celú noc nespala, mala strach......
„Babka klídek, však som tu, všetko je v poriadku, nevolal som lebo nebol signál“ !
Pomaly prechádzam cez mesto Braila, zásoby potravín i benzínu mám dostatok, tak pokračujem ďalej. Po príchode do Galati spomalím a idem z plavebnej dráhy trocha von, lebo je veľká premávka a z každej strany okolo mňa sa vyrúti nejaké plavidlo. Pozerám na breh a hľadám medzi loďami Dunajský kilometrovník 150, ktorý ukončí meranie v km a ďalej sa Dunaj meria už v míľach. Odtiaľto na nultý km do Sulini mám len 80 míľ. Pred sebou vidím po prvý raz na Dunaji zakotvené námorné lode, ktoré ma fascinujú svojími obrovskými rozmermi a vzbudzujú veľký rešpekt ! Opustím Galati a pred sebou na 73 míle vidím na ľavej strane brehy Moldavska i Ukrajiny. Pomaly sa priplavím k veľkému žeriavu ktorý nakladá pristavenú loď a vplavím sa proti prúdu do riečky Pruth. Prídem po železničný most, ktorý spája Rumunsko s Moldavskom. Z mosta si ma obzerajú pohraničiari a tak to pomaly otočím a spúšťam sa späť. Teraz už som mimo ich dohľadu, vystúpim na breh Moldavska čmajznem malú skalku do zbierky a rýchlo sa vraciam na Dunaj. Hneď za Moldavskom sú vysoké ukrajinské strážne veže, ktoré mi pripomínajú moju bývalú socialistickú vlasť! Na ukrajinskej strane v krásnom údolí deti pasú stádo oviec a kôz. Zaspomínam si na moje detské časy. Kúsok poniže ma stopnú Rumunský policajti ktorý skontrolujú moje doklady a dajú mi tel. číslo so slovami keby bol problém, mám volať to číslo, povedať míľu na ktorom sa nachádzam a hneď pošlú najbližšiu hliadku. Tých hliadok je na tomto úseku veľa. Sú poschovávaný tak, že ich ani nie je vidieť. Za ukrajinským prístavným mestom Reni mi robia niekoľko míľ doprovod ukrajinský pohraničiari. Zrazu zamieria k brehu a miznú v hustom poraste. Pred rumunskou dedinkou Isaccea je malý ostrovček kde sa rozhodnem prespať. Za ostrovčekom vyhodím kotvu a pre istotu sa aj uviažem k z vody vyčnievajúcemu stromu. Už je tma a ja počujem ako sa ku mne približuje niekto na pramici. Vidím že si ma nedôverčivo obzerajú dvaja chlapíci, niečo potichu medzi sebou hovoria a zmiznú v tme. Nemám z toho dobrý pocit. Uložím sa na spánok, ale nejako sa mi zaspať nedarí. Uši mám nastražené a počúvam či sa náhodou tí dvaja znova nepriblížia. Pre istotu si nachystám nožík a sekeru na svoju obranu. Ráno sa preberiem na hlasitý šplechot rýb, pozriem sa von cez bočné okienko a vidím že včerajší chlapíci sú kúsok pri mne a vyťahujú svoje rybárske siete, ktoré včera uviazali k vyčnievajúcemu stromu, kam som sa aj ja uviazal. Včera sa oni báli o svoje siete, tak išli pozrieť kto sa im motá okolo sietí. Ja som sa zasa bál že to môžu byť aj Dunajský piráti... Do Tulcei mam už len kúsok, tak sa zavčasu vydám na cestu. Po východe slnka mi strašne slzia oči a pociťujem už niekoľko dní pichanie, ako keby som zváral bez ochranných okuliarov. Slnečné okuliare sa mi rozbili, náhradne som nemal a ja som podcenil pražiace slnko odrážajúce sa z vodnej hladiny. Na míle 46 zájdem za veľký ostrov trocha sa upraviť pristrihnúť bradu, ostrihať nechty, aby som neprišiel do Tulcei ako bezdomovec. Za ostrovom vypnem motor, poobzerám sa po okolí a vyzlečiem sa na Adama. Keď skončím ,dám si čisté veci na seba, naštartujem a ani sa poriadne nerozbehnem a už za mnou počujem húkanie policajného člna. Otočím čln proti prúdu, zhodím fendre zo striešky aby som policajtom neošúchal ich už aj tak ošúchaný policajný čln. Huncúti jedny, boli zašitý niekde v kríkoch a odtiaľ ma sledovali. Na míle 43 sa Dunaj rozvetvuje a ja skúmam ukrajinský breh. Potrebujem desiatu skalku do zbierky, aby som mal z každého štátu z rieky Dunaj cez ktoré som sa preplavil. Neviem sa rozhodnúť či to risknúť. Spomeniem si na 70-té roky ako súdruhovia strážili naše hranice. 29 míľ som nevidel žiadneho rybára na ukrajinskej strane Dunaja a to niečo znamená. Tuším že niekde v kríkoch sú pozašívaný pohraničiari. Aj keď ich nevidím, cítim ich pohľad. Je mi ľúto za tou skalkou, ale neriskujem vystúpiť na ukrajinský breh. Otočím čln doprava a za chvíľku mám pred sebou, v slnečných lúčoch sa ligotajúce mesto Tulcea. Mojím cieľom v meste je nájsť 100 ročnú historickú loď Republica. Konečne ju medzi loďami vidím. Otočím čln proti prúdu a pomaly sa k nej priblížim. Na vode je veľká premávka a okolo plávajúce lode robia veľké vlny, ktoré mi sťažujú možnosť sa vyviazať. Za pomoci chlapa ktorý dobehol sa mi podarí zakotviť, vyskočím na striešku môjho člna, preskočím zábradlie na lodi Republica a chlap sa na mňa pozerá ako plačem. Ja mu vysvetľujem. Ja neplačem, ukazujem na slnko, že to mi robí problémy. Potreboval by som doktora. Chlapík vytiahne mobil niekam volá a ukazuje aby som ho nasledoval. Zaviedol ma do blízkej uličky kde bola optika. Pani v optike mi nakvapkala niečo do očí a vyšetrila mi zrak. Po vyšetrení mi anglicky hovorí, no problém a zaviedla ma k slnečným okuliarom. Toto treba ukazuje mi. Dobre kúpim ich, ale nemám rumunské lei. Ukazujem jej že mám len eurá, alebo bankomatovú kartu. No problém bankomat je hneď vonku.
Z bankomatu vyberiem 600 lei, vrátim sa do obchodu a dávam jej medzinárodnú kartu poistenca, ona sa usmeje, pokrúti s hlavou a pýta peniaze. No dobre biť sa s ňou nebudem, veď mi pomohla. Zaplatím účet, kúpim okuliare, poďakujem a odchádzam. Vonku si nasadím okuliare a vidím že svet je hneď pre mňa krajší. Mesto je pekne upravené, hoteli a banky na každom kroku. Je vidieť že mesto žije turistikou. Po ulici je počuť reč z celého sveta. Nakúpim chlieb, vrátim sa na loď, zajem si a rozlúčim sa s komandantom z lode Republica.
Za míľou 34 sa Dunaj znova rozdeľuje. V pravo je Svetogregorské rameno a mierne doľava Sulinský kanál.. Ja sa vplavím do Sulinského kanála a za dosť veľkej premávky na vode míňam dedinky, Partizani – Maliuc – Barbarada – Chrisan – a veľa novopostavených penziónov. Ako sa plavím na pravej strane plavebnej dráhy priletí ku mne chlapík na veľkej pramici a hovorí niečo po anglicky.“ No engliš“ ! Vravím mu. On mi ukazuje na čln a zasa niečo hovorí po anglicky a rukou ukáže na druhú stranu kanála. Niečo sa mi nezdalo, už po vplavení do Sulinského kanála nikto nedodržuje predpisy a každý lieta ako sa mu zachce.
Ja som ho pochopil tak, že pomalé lode sa majú plaviť po ľavej strane, tak sa dám na ľavú stranu. Pochopil som ho asi zle, lebo sa oproti mne rútili člny v plnej rýchlosti a to sa mi nepáčilo, som z toho zmätený a tak sa rýchlo vrátim na svoju stranu, kde sa držím blízko bójek alebo radšej za bójkami.
Konečne vidím v diaľke pred sebou za stromami, prvý poschodový dom v Suline.
Zrazu zbadám že zo zákruty spoza stromov sa oproti vyrúti obrovská námorná loď.
Tak to nie je poschodový dom, ale velikánske plávajúce monštrum.
Priplavím sa k brehu čo najbližšie, uberiem rýchlosť a s napätím očakávam čo to spraví s mojím štvormetrovým člnom. Na moje prekvapenie vlny skoro žiadne čo mňa aj prekvapilo.
Už som na začiatku mestečku Sulina pri novopostavenom penzióne na míle 2, teraz na vytúžený nultý km Dunaja mám len 2 míle.
Konečne 25.07.2011 po 2.460 kilometrovej plavbe po Dunaji o 19,04 vidím na brehu Dunaja, kilometrovník či „ míľovník“ s číslom 0 !
Zoberiem fotoaparát a fotím tú obyčajnú tabulu s číslom 0. Je obyčajná a predsa iná.
Akási magická. Chcem sa priplaviť ku brehu, lenže voda je veľmi plytká. Neďaleko je betónové mólo, zamierim k nemu a vtom pribehne chlapík v rozgajdaných teplákoch a po rumunsky mi niečo vraví. Čo som z toho porozumel boli len dve slová, pozemok je privát a polícia.
Počuj, pozemok privát môže byť ale tá nulka nie. Ja sa chcem pri nej len odfotiť, kvôli tomu políciu volať nemusíš ! Po desiatich minútach dohadovania, konečne za krabičku cigariet súhlasí. Dobehnem pod nulku, natešene roztiahnem slovenskú vlajku a on ma odfotí.
Po tej ceremónií, nasadnem do člna, zavolám babke že som sa poriadku doplavil k cieľu. Zavolám aj Denisovi, ktorý mi poradí zátoku kde by som mohol zakotviť a prespať.

Chcem sa ešte pozrieť na Čierne more, ku ktorému vedie kanál cca 5 km dlhý. Plavím sa v umelom kanály, míňam starý maják a pozerám pred seba do diaľky. Už sa stmieva tak radšej čln otočím a vraciam sa späť. Znova som pri nulke, spomalím a stále premýšľam. Neviem čo ďalej.Cieľ som dosiahol a pre mňa majú prísť až o tri týždne. Čo tu budem v cudzom kraji robiť ? Nikoho nepoznám, reč neovládam. Z mestečka Sulina som tiež sklamaný. Na toto som nebol pripravený. Spomeniem si že hore prúdom na začiatku Sulini som videl penzión míľa 2, tak sa rozhodnem vrátiť tam. Po príchode na míľu 2 sa vplavím kúsok na kanál, kde je malé mólo ku ktorému sa vyviažem. Príde chlapík, pozdravím ho a on sa ma niečo spýta po rumunsky. Ja pokrútim hlavou na znak že mu nerozumiem. On sa spýta „gavariť pa rusky“ ? S potešením mu odpoviem, „da, da málinko“. Ponúknem mu slovenské pivo a sme kamaráti.
Po rozhovore sa dozvedám že robí pre penzión správcu. Poradí mi ako sa dostanem po kanáloch na Deltu, odporučí mi kam sa mám pozrieť a nakreslí mapku. Ráno mi objedná taxík ktorým sa odveziem na nákup potravín i benzínu, a po príchode sa vydám na potulky po Delte.
Trocha mám obavy, predsa Delta je rozlohou veľká a neviem čo ma tam čaká. Po par desiatok km po kanáloch, sa obavy vytratia. Pomaly začínam spoznávať Deltu. Prichádzam na jazero Rosulet odtiaľ na jazero Rosu. Nájdem ďalší splavný kanál ktorý vedie na jazero Puiu. V plavím sa do kanálu a vidím na ostrovoch asi 25 domčekov. Ostrovy oboplávam, obzerám stavby ktoré mi pripomínajú pionierský tábor. Je tu všetko čo k táboru patrí. Jediným obyvateľom tábora je strážnik, ktorý mi ukazuje že, KEMPING (ako ho domáci volajú ) je už finit, koniec. Všade sú rozvesené tabule s nápisom Privát. Prídem na jazero Puiu prebrázdim okolie na GPS vidím jazero Lumina na ktorom sa nachádza viac ostrovčekov. Na jazero sa nedostanem ani na viac pokusov. Hodiny sa motám v rákosiu, ale ani na štvrtý krát sa mi nepodarí prejsť. Ako sa plavím obzriem sa dozadu a vidím že na motore nemám svoju vlajku. 2500km sa trepotala za mojím chrbtom a zrazu jej niet. Som z toho smutný, cítim sa ako keby som stratil kus seba.
Otočím čln a nastavím GPS na prešlú trasu, a pomaly sa s nádejou vraciam, tou istou trasou. Jazero je obrovské, neviem kedy som vlajku stratil, tak to po pár km hľadanie vzdávam. Vrátim sa na jazero Rosulet, zakotvím v strede jazera pri ostrovčeku, spravím si jedlo a pozorujem okolo plaviace sa vtáctvo. Spomeniem si že mám ešte slovenskú vlajku, s ktorou som sa fotil na nulke. Hneď ju vyhrabem, ale zistím že na môj čln je veľká. To nič pomyslím si. Babka mi zbalila nejaké šitie, trocha si vlajku prispôsobím. Treba ju zmenšiť, tak si zoberiem nožnice a začnem vlajku strihať. Pri strihaní myslím na p. Slotu a jemu podobných ako by vystrájali ! Slnko pomaly zapadá, ja si ľahnem do člna a vychutnávam moju prvú noc v Delte, ďaleko od ľudí. Na oblohe sa jagajú tisíce hviezd, ktoré sa mi vidia iné...
Ráno si namierim do dedinky Sfantu Gheorghe. ( Svätý Gregor ) Vraciam sa k Suline lebo tadiaľ vedie hlavný kanál do Svätého Gregora. Vo večerných hodinách som pred dedinou svätý Gregor plavím sa do prístavu a strašne som prekvapený z prostredia, ktoré sa tu nachádza. Nový prístav je pred dokončením, väčšia časť je už dokončená a funkčná. Na móle je chlapík, prídem za ním a sa spýtam kde môžem zakotviť. On mi ukazuje voľné miesta. Vyberiem si miesto blízko k budove, ktorá stojí na brehu s nápisom Delta Marína. Je to penzión s reštauráciou a peknou terasou. Je to dobré miesto aspoň budem vidieť na čln keď budem posedávať na terase. Ráno ma budia rybári ktorý na svitaní vyrážajú na rybolov. Odplachtujem čln vyleziem na mólo, zapnem v člne alarm a idem sa poprechádzať do zobúdzajúcej sa dediny. Dedina je chudobná, skromnými príbytkami. Po celej dedine sa túlajú psi, kone, kravy a iné drobné zvieratá. Toto všetko mi pripomína rok 1965, takto to nejako vypadalo aj v našej dedine.
Po raňajšej prechádzke sa vraciam späť do prístavu, kde už je čulý ruch. Pristavím sa pri postavajúcom hlúčiku ľudí na móle, kde jeden z rybárov predáva domácim i turistom svoje úlovky. Ako postávam zrazu sa ma rybár spýta niečo po rumunsky.
Pokývem s hlavou a dpoviem mu, ja turista nerozumiem. Vtedy mi ukáže s rukou že chce cigaretu. Ponúknem ho s cigaretou a spýtam sa. Hovoríš po rusky ? On ma poteší, lebo mi odpovie da gavarím. Zavolám ho na pivko do reštaurácie. Ja si objednám raňajky jemu pivo a on mi podá ruku a povie, ja Kalin a ty ? Ja Ľudovít, Lajoš či Dedko, ako ti vyhovuje. Čašník prinesie pivko a pre mňa raňajky. On si obzerá moje raňajky a hovorí, bratu, tebe málo priniesli kúšať a veľa platíš. Ak chceš, môžeš kúšať u mňa, ja ti dám mnogo a platiť budeš len toľko čo tuná. Ihneď súhlasím a dohodneme sa že budem k nemu chodiť ráno a večer. Dobre ja prídem po teba sem o 18,00 a ukážem kde bývame.
Po raňajkách sa rozhodnem konečne ísť na more. Vyplavím sa z prístavu na sväto Gregorske rameno ktoré domáci volajú Dunaj. Pomaly sa plavím k moru a s úžasom pozerám na more, a na vlastné oči vidím kde končí európska veľrieka Dunaj. Opatrne a s rešpektom sa vplavím na more. Moje obavy boli zbytočné, more je pokojné a na týchto miestach veľmi plytké.
Takto som si predstavoval príchod k moru. Na brehoch pieskové pláže, množstvo vodných vtákov a veselo si vyskakujúce rybičky. Teraz už viem čo budem robiť, kým babka príde pre mňa. Leňošiť, čvachtať sa vo vode a užívať si dovolenku. Každý deň sa vraciam na more, rozprávam sa s rybármi i turistami. Jeden deň sa vyvaľujem na pieskovej pláží a asi sto metrov od môjho člna zakotvia traja Rumuni na rybárskom člne a podozrivo si ma obzerajú.
Nikoho na blízku niet, a ja mám z nich zlý pocit. Pomaly vstanem a idem k môjmu člnu a vtom si chlapi natiahnu na hlavu kukli, zdvihnú kotvu naštartujú motor a idú smerom ku mne. Neviem čo zamýšľajú a srdce mi ide z hrude vyskočiť. Jediná moja šanca sa ubrániť je elektrika 220v. Lenže to pozapínať už nemám čas. Keď sú kúsok pri mne otočia čln smerom na Dunaj a v strede Dunaja vypnú motor a pomaly sa nechajú unášať smerom na more. Neveriac pozerám čo stvárajú. V rukách majú háky s ktorými do člna šikovne vyťahujú veľké ryby. Večer idem Kalinovi na večeru a porozprávam mu čo som zažil a ukazujem mu fotky ktoré som spravil. On sa usmeje a hovorí. To sú pytliaci ktorý bohu žiaľ, chytajú ryby s elektrinou. Na večeru mi Kalinová manželka Oľga pripravila večeru. Sadnem ku stolu Oľga mi položí na stôl tanier so zemiakmi a ja čakám že niečo k tomu ešte prinesie. Za chvíľu Kalin hovorí, bratu kúšaj, päť dní si mal rybu teraz máš zemiaky. No čo už, keď zemiaky tak zemiaky. Možno je tunajší zvyk každý piaty deň jesť zemiaky. Pustím sa do jedenia a vtedy zistím ako si zo mňa vystrelil. Pod zemiakmi boli schované pečené filety z morského jesetera.
To sa vám podarilo, dobre ste ma nachytali. Pustím sa do rýb ktoré boli neskutočne dobre pripravené. Kalin mi hovorí. Bratu kľudne kúšaj, kosti v rybe nie sú. Zrazu pod zubami mi niečo zaškrípe vytiahnem z úst niečo malé a ukazujem Kalinovi, a to je čo ? Zoberie do rúk a Oľge niečo hovorí. Potom mi vysvetlí že to niečo malé je čip. Rumuni očipovali sto morských jeseterov a pustili ich na more a satelitom ich sledujú kade ryby migrujú. Ja vravím Kalinovi že ten čip si zoberiem na pamiatku domov a ľudia čo sledujú migrujúce ryby sa budú čudovať, ako jedna z nich si uháňa po ceste smerom na Slovensko. More ma už prestáva baviť a ráno po raňajkách oznámim Kalinovi že, teraz pár dní nebudem u ních kúšať, lebo sa chcem ešte pozrieť na deltu. Dá mi telefóne číslo na svoj mobil a vraví že keby som potreboval pomoc mám mu zavolať. Ráno si nakúpim potraviny, pretankujem z bandasiek
22 l benzínu do hlavnej nádrže kúpim na plávajúcej čerpačke benzín do vyprázdnených
bandasiek a vydám sa do Delty. Plavím sa hore prúdom po Sväto Gregorskom ramene a stále cítim v člne benzín. Skontrolujem všetky uzávery na bandaskách, dotiahnem ich a pokračujem. Slnko pripeká a ja pociťujem smäd, tak z pod sedadla vyberiem minerálku, idem sa napiť a celá fľaša je cítiť za benzínom. Sakra a to čo znamená ? Zdvihnem podlahu a s hrôzou zisťujem že v celej podlahe je množstvo benzínu ! No to som mal obrovské šťastie. Ja si spokojne pofajčievam a pod mnou je hromada vytečeného benzínu ! Rýchlo benzín odčerpám, vyumývam čln pokračujem. Ponavštevujem dedinku Karaorman, po kanáloch sa znova vrátim na Sulinsky kanál a kúsok poniže pri Crisane sa vplavím na kanál ktorý ma zavedie k dedine Míla 23. Pozriem si dedinku, navštívim miestny cintorín, ktorý sa radí medzi najstaršie na Delte. Niekoľko dní sa ešte pomotám na okolí, fotím nespočetné množstvo vtákov. Strašne chcem vyfotografovať prekrásne pelikány, ale sú veľmi plaché, a keď sa k ním priblížim na dvesto metrov už odlietajú. Zrazu pred sebou vidím pelikána ktorý je dosť blízko a neodletel. Pomaly sa k nemu približujem a už som od neho asi 50 m a stále neodlieta. Keď som v tesnej blízkosti vtedy splašene trepe s krídlami a ja vtedy zbadám že neodletel, lebo velikánsky zobák má zamotaný v rybárskej pasci. Priplavím sa k nemu a chcem mu pomôcť na slobodu. Je to nádherný vták, ktorého po prvý krát vidím v skutočnosti. Na zobáku má namotanú sieť ktorú neviem odmotať lebo pelikán moc trepoce s krídlami. Zoberiem vreckový nožík a vtom sa odniekadiaľ prirúti čln a niečo pokrikujú na mňa. Ja im ukazujem že vták je zamotaný a ja ho chcem len vyslobodiť, a nie zarezať ! Aj keď to tak vypadalo. Oni nemôžu priplávať bližšie aby mi pomohli, lebo tuná je plytká voda a ich čln sa zaboril už do bahna. Vytiahnem z vody sieť a vtedy mu zbadám v zobáku trčiacu rybu, ktorú chcela zo siete ukradnúť a to sa mu stalo osudnou. Konečne sa mi ho podarí vyslobodiť. Som rád že som ho zachránil, lebo môže naďalej pyšne poletúvať nad Dunajskou Deltou. Ja sa pomaly vraciam do dediny Svätý Gregor, lebo babka by mala pre mňa prísť 10. augusta. Po príchode do dediny ma vítajú tunajší rybári ako by som k ním patril. Trocha si aj zvykli na moju prítomnosť keď sme sa každý deň stretávali. Prídem do prístavu a čo nevidím?
Môj známi nemec z Hainburgu Andreas na čudnom plavidle kotví v prístave. Za veľkej radosti sa privítame a porozprávame.
Vravím mu že som pozeral po Dunaji cez celé Maďarsko i Srbsko, že Ťa stretnem. Už som myslel že sa ti plavidlo rozpadlo v Gabčíkovskej komore, lebo v piatok keď som doma menil olej, bol veľký vietor a ja som na teba myslel.
Andreas povedz mi, ako si prežil komoru v Gabčíkove ?
On sa chytil za hlavu a vraví, katastrofa !
Vidíš v Bratislave u Doda sme ti vraveli že poď s nami v sobotu, bolo by to lepšie, lebo mi sme mali bezvetrie.
Večer prídem ku Kalinovi a Oľga mi hneď berie fotoaparát a pozerá sa na fotky ktoré som pofotil. Zazvoní mi mobil a babka oznamuje že v práci nedostala dovolenku a nemôže pre mňa prísť, až niekedy v septembri. No to ma zaskočilo lebo moja bankomat karta je už dosť vypelichaná a do septembra určite peniaze nevystačia. Je tu možnosť že babka vloží korunky na môj účet, alebo zavolám Pištovi alebo Denisovi, či by nemohli pre mňa skočiť. Za dva dni mi babka radostne oznamuje že vedúci jej predsa dovolenku dal a pre mňa prídu 10.08. 2011 Už sa na ňu veľmi teším, však som ju už dlho nevidel, a mi aj chýba. Oznámim Kalinovi že babka príde pre mňa a potrebujem v Tulče zabezpečiť parkovanie auta na dva tri dni. Nie je problém ja som v Tulcei robil, poznám to tam dobre, zavolám kamarátovi a on všetko vybaví. Potrebujem niekde zohnať kvety pre babku, nech to zvítanie má nejaký šmrnc, a vravím Kalinovi že ja tu v dedine som nevidel
žiadne kvetinárstvo, a potrebujem nejaké kvety. Bratu neboj, ja kvety vybavím tu v dedine, tam kde odkladám siete, zajtra ti ukážem. Na druhý deň mi Kalin vraví, bratu, dáš mi 50 EUR a ja ráno sadnem na loď Delta expres, všetko vybavím, rezervujem pre tvoju ženštinu a pre jednu dušu ( jedna duša to je môj synovec ) lístky a o 14.00 sme nazad. 10.8 ráno Kalin nasadne na loď a ide pre moju ženštinu. Ja som netrpezlivý a idem sa pozrieť cez plot na kvetiny ktoré mi Kalin vybavil. Vo dvore zbadám starčeka pozdravím a vravím mu že som prišiel kúpiť kvety. Starký mi nerozumie zavolá svoju manželku s ktorou sa tiež neviem dohovoriť. Ja jej vravím, Kalin mi vravel že mi predáte kvety. Ona ma nepochopí tak jej vysvetľujem, príde moja žena a potrebujem kvety. Nerozumie mi. Tak ukážem na kvety a vravím jej, moja ženština turista, Slovakia, príde tu a ja potrebujem kvety. Konečne pochopila a začala trhať kvety, keď mala plnú ruku s úsmevom mi kvety podala. Ja jej podávam peniaze ktoré rázne odmietla. Sú to ľudia chudobný, každý groš by sa im zišiel, ale peniaze neprijali. Už bude pomaly čas príchodu Delta expresu, tak sa vyberiem k nástupišti pre lode a netrpezlivo čakám. Konečne loď prichádza, pomaly sa otočí a opatrne pripláva k nástupišti. Pozerám sa ako vystupujú turisti a vtom mi babka cez okno zakričí a zamáva. Po vystúpení babke odovzdám kvety a ona sa rozplače. Ja sa slzám tiež ťažko ubránim a v naručí babky si trocha tiež poplačem. Synovec si ma hneď odfotí, lebo ma takého ešte nikdy nevidel. Celý čas som sa neoholil a bradu mám ako robinzon. Po privítaní uložíme veci do člna, nasadneme doň a ideme sa pozrieť na more. Trocha sa okúpeme a vrátime sa do prístavu a ideme ku Kalinovi na večeru. Po ceste sa stavíme u starkých, dať im aspoň kávičku a slovenské pivo, za kvetiny čo mi natrhali. Po príchode ku Kalinovcom moja babka pozerá, v akej chudobe žijú. Chalupa zdedená po rodičoch, bez kúpeľne bez vody. Ráno si dáme raňajky rozlúčime s Kalinom , Oľgou, v prístave aj s Andreasom a vydáme sa po
Säveto Gregorskom ramene proti prúdu do Tulče. Cestou sa pozrieme trocha na Deltu, ale počasie už nepraje fúka silný vietor a na jazere sú veľké vlny. Pred večerom zakotvíme neďaleko pri dedinke Uzlina na jednom ostrove, Synovec si postaví stan, založíme ohník zohrejeme jedlo a zaľahneme. Na druhý deň o 15.15 sme v Tulče. Pozriem sa ešte na GPS ktorá mi ukazuje moje naplavené km ktoré sú 3 061 km. Ešte uložím v GPS celú trasu na SD kartu a neďaleko hotela Delta, vytiahneme čln, zaplatíme za služby a nasadáme do auta. V aute sa pozerám že babka na okne má stereo navigáciu. Musím babku pochváliť že sa na cestu dôkladne pripravila.
Má naplánovanú celú cestu do detailov, ktorú plánovala doma i v práci, za pomoci kolegu ktorý pochádza Rumunska. Všetky cesty cez ktoré sme išli cez Rumunsko boli na moje prekvapenie v dobrom stave a dobre udržiavané. V Maďarsku sa ešte stavíme na kávičku u rodiny a o 17,05 sme na moste v Medveďove, z ktorého sa pozriem na krásny Dunaj......
Uživatelský avatar
Charlie
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 1745
Registrován: pon čer 18, 2007 2:00 am
Reputace: 6
Bydliště: Hořovice
Kontaktovat uživatele:

Příspěvekod Charlie » sob pro 24, 2011 4:42 pm

Parádní reportáž dedko, díky :good:
Uživatelský avatar
bokal
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 528
Registrován: ned dub 13, 2008 2:00 am
Reputace: 1
Bydliště: Třinec

Příspěvekod bokal » sob pro 24, 2011 8:21 pm

Dedko díky za hezky napsanou reportáž :)
prozraď starému sklerotikovi - píšeš si cestou deník, nebo máš tak dobrou paměť a doma si vzpomeneš na vše co jsi napsal?
_____________________________________________________
Kdyby tak čas chtěl plynout tak jako plachetnice.
Pomalu........
Uživatelský avatar
lodnik
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 45
Registrován: čtv říj 27, 2011 2:00 am
Reputace: 0

Příspěvekod lodnik » sob pro 24, 2011 8:57 pm

Úžasné!!! :good:
Uživatelský avatar
Ozzie
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 1711
Registrován: stř pro 23, 2009 1:00 am
Reputace: 13
Bydliště: pri Malom Dunaji

Příspěvekod Ozzie » ned pro 25, 2011 6:37 am

Vďaka Dedko je to super, keď budeš mať čas napíš knihu! :good: normálne si ma rozpálil, začal som rozmýšlať ako a kedy...
Uživatelský avatar
maxik1958
zkušený harcovník
zkušený harcovník
Příspěvky: 2484
Registrován: stř pro 16, 2009 1:00 am
Reputace: 28
Bydliště: PRAHA 8
Kontaktovat uživatele:

Příspěvekod maxik1958 » ned pro 25, 2011 12:49 pm

Je to jak romám Julese Vernea, Lodivod Dunajský :good:
Uživatelský avatar
pupi
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 189
Registrován: čtv zář 08, 2011 2:00 am
Reputace: 9
Bydliště: Bratislava

Příspěvekod pupi » ned pro 25, 2011 8:46 pm

Dík za dobre čítanie Dedko,bolo to inšpirujúce a poučné. :thankyou:
Uživatelský avatar
pupi
návštěvník fóra
návštěvník fóra
Příspěvky: 189
Registrován: čtv zář 08, 2011 2:00 am
Reputace: 9
Bydliště: Bratislava

Příspěvekod pupi » ned pro 25, 2011 8:54 pm

PS: Nejaké fotečky pod 0 km by nebolí?
dedko
aktívní jachtař
aktívní jachtař
Příspěvky: 869
Registrován: pát pro 03, 2010 1:00 am
Reputace: 18
Bydliště: Hrušovská Zdrž

Příspěvekod dedko » ned pro 25, 2011 11:23 pm

bokal píše:Dedko díky za hezky napsanou reportáž :)
prozraď starému sklerotikovi - píšeš si cestou deník, nebo máš tak dobrou paměť a doma si vzpomeneš na vše co jsi napsal?
_____________________________________________________
Kdyby tak čas chtěl plynout tak jako plachetnice.
Pomalu........

bokal, neboj aj ja som sklerotik. Po odchode z Tulče babka vybrala z fotoaparátu poslednú SD kartu a dala mne, aby som ju odložil. Ja som ju odložil tak že do dnes ju nemôžeme nájsť !!!!!
Na kartu kašlem, ale na nej mám veľa fotiek a to ma sere. Mal som 6 kariet celý čas som ich strážil a teraz mi jedna chýbá.
Nepísal som žiadny deník.
Nie som génius, nemám super pamäť. Ale na niektoré príhody sa zabudnúť nedá.
Všetko som fotil na digitálny fotoaparát ktorý zaznamenáva všetko, ak ho nastavíš.
Čas, dátum nasnímania atď....
Doma som uložil fotky do albumu Picasa 3, ten program mi umožní zoradiť fotografie podľa dátumu nasnímania atď...
Potom už len pozerám fotografie a tie mi pomôžu sa rozpamätať.

Pozrieš sa na vlastnosti fotografie a tam máš x informácií o fotografií.
Ďalšia pomôcku mi robí Carmin – GPS 521s.
Mám digitálnu mapu Dunaja od km 2 220 až na Deltu Dunaja.
GPS 521s má množstvo funkcií. Ja som celú trasu uložil na SD kartu.
Teraz doma vložím SD kartu do GPS a môžem znova prejsť celú trasu. Presne mi ukáže km, dátum, hodinu i minútu.
Ďalšou pomôckou sú výpisy z účtu, kde a kedy z bankomatu som vybral, aké peniaze, koľko som vybral a čas i dátum výberu.
Telefóny výpis mi zasa pomohol kedy komu som volal kto mi volal a koľko trval hovor i suma hovoru.
Taktiež mám účtenky z obchodov, čerpacích staníc atď.... Všade máš dátum i čas.
Aj kniho - mapa mi veľa pomohla sú tam plavebné komory, rozmery, dĺžka atď...
Takto máš všetko jednoduché keď si nepamätáš klikneš na vlastnosti fotky a tá ti všetko prezradí.

Takto si pomáham a kontrolujem celú trasu. Je to pre mňa jednoduchšie.
GPS mi ukaže že pri Moldavských hraniciach som 24.07. o 17.21
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us


Rumunská policia ma kontrolovala 24.07.2011 o 17.47
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us
Svoju plavbu ukončím na míle 57 pri dedinke Isaccea za ostrovom 24.07.2011 o 20.46
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Na druhý deň 25.7.2011 o 5.34 opustím ostrov a pokračujem v plavbe.

Obrázek

Uploaded with ImageShack.us
Po vyplavení skontrolujem GPS o 5.40 kedy vychádza slnko
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Ďalšia polícia ma kontroluje 25.07.2011 o 8.06
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

25.07.2011 o 8.53 som pred Tulče
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Za Tulče sa mi spustí alarm hlbokej vody o 10.55
Obrázek

Uploaded with ImageShack.us

Ozzie: knihu už napíše dnes hoci kto. Aby si to mohol predávať musíš byť známa osobnosť, ale ani to ti ešte nezaručí že tá kniha sa bude predávať. Na knihe zarobí skoro každý, ale málokedy ten kto to napíše. A vydať knihu stojí nemalé peniažky a nemusia sa vrátiť...

Chlapi teší ma že som vám mohol trocha popísať o plavbe po Dunaji a trocha vám spestriť všedné i Sviatočné dni. Keď sa už na takej plavbe z rôznych dôvodov nemôžete zúčastniť.
Ale ak máte najmenšiu možnosť neváhajte.

pupi -fotky budú.
dedko

Zpět na

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 3 hosti