KATAMARAN ESSENCE 10 WOOD

[Anonym]

Mám informace, že v tuto dobu se u Atén nachází se svou lodí i Tatíneček.
Pokud by byl zájem o kontakt, můžu dodat soukromou cestou.
Jinak samozřejmě gratulace

[Denis]

Dnes som volal s Greenhornom a presunuli sa z Peloponézu z Porosu smerom na severovýchod do Laurionu a sú skrz besnejúce more v maríne s luxusnou cenou. Keď odíde tretí člen posádky, tak poplávu do Vólosu, kde by mal katamaran zimovať. Trochu som Greenhornovy vyčítal, že už by mohol aj niečo napísať, ale mal dve dobré výhovorky kotva CQR drží velmi slabo a vyfúkava ich s kotvišťa a stým spojené manévre a presuny ho oberajú o sily a chuť písať. Napriek tomu niečo napísal, vraj dosť dlhé, ale z wifi pripojenia v kaviarni mu to neprešlo. Takže buď to rozdelí na menšie časti, alebo to dá až keď bude doma. Dnes tam mali nádherných 32 stupňov teplúčko a presne tolko aj fúkalo, v uzloch. Takže teraz chodia dosť na motor, dve v šachte zabudované Yamahy 10 HP ťahajú bez problémov, ani v troj metrových vlnách do vnútra lode nič nezatieklo. Nádrže na 140 litrov benzínu sa ukázali ako dostatočné. Pred štartovaním vyvetrajú ventilátorom.

[greenhorn]

Ďakujem Denisovi, že moje sms-ky a potom aj telefonáty pretavil do správy z cesty. Teraz sme po vyclení v Grécku, museli sme absolvovať procedúru polícia, lekár, port a cudzinecká polícia, ale všetko išlo úplne hladko, jednalo sa skôr o dodržanie potrebnej administratívy. - nikto nás neprezeral, stačilo len vyplniť papiere. Ako port of entry sme zvolili nakoniec Mitilini na Lesbose, všetko je tu takmer na jednom mieste a bez problému, ani státie v mestskej maríne nie je drahé (8E). To, že sme sa nevyclili v Turecku, nás trochu mrzí - ušetrili sme síce nejaké peniaze za transit log a čas a nervy pri vybavovaní, ale to nebolo v pláne. Po informáciách o tureckých úradníkoch sme nechceli behať celý deň po Istambule, tak sme chceli spraviť formality v Bandirma. Nenašli sme miesto na vyviazanie k mólu a začínal taký silný vietor, že zakotviť, spustiť na vodu gumák a doveslovať k brehu a ísť vybavovať, zatiaľ čo by loď stála na kotve, bolo nemožné, aj kvôli premávke v maríne. Tak sme v slušnej „buřině“ (neviem, či som to napísal správne, je to výraz českej časti našej posádky) odfrčali ďalej s tým, že to skúsime v Canakkale. Medzitým sme boli nútení zájsť do malej maríny, lebo sa vietor neutíšil a blížila búrka, ktorú spomínal Denis. Marína pekne v závetrí a okolo dedinka, kde žije 40 rodín (ale cez leto príde 5000 turistov, ako nám povedal zhovorčivý Turek zrozumiteľnou nemčinou, lebo pracoval niekoľko desiatok rokov vo Frankfurte, ja som oprašoval nemčinu ako som vedel, aby sme sa rozumeli), sme samozrejme vystúpili na breh, vyviazali loď, zašli nakúpiť - asi sme nejaký ten predpis porušili, ale aspoň nás na mori nerozlámalo - to bola tá noc s víchricou niekde okolo 50uzlov. Dedko, ktorý išiel spať neskôr, nám oznámil, že večer sa asi celá dedina išla náhodou poprechádzať na mólo a obzrieť si turistov zďaleka. O dva dni v Canakkale sme zašli do maríny, skúsil som vyjednať s chlapíkom v recepcii maríny spôsob, ako sa vycliť (našťastie tam bol Turek, ktorý s jachtou čakal už tri dni na lepšie počasie a pomohol s prekladom angličtina-turečtina) volal na políciu a tí mu povedali, že ak chceme ísť mimo marínu, musíme to vybaviť na druhý deň, ak ale ostaneme za plotom, môžeme odísť bez vybavovania do Grécka. Túto ponuku sme zvážili a rozhodli sme sa nestratiť celý deň vybavovaním. Mrzí ma, že som sa nepotúlal po tureckej pevnine - Trójskeho koňa vedľa maríny som však videl , aj maketu vykopávok pod sklom a fragmenty som si pozrel, lebo som, neznalý veci, z maríny vyšiel von, cestou na recepciu. Poznámka - policajti sú všade rovnakí - tí v Canakkale sa cez telefón uisťovali, či moji spoločníci neodišli autobusom, lebo že ich videli - musel som veľmi presvedčivo povedať, že ich môžu ihneď skontrolovať na lodi, kde čakajú na mňa a na výsledok... iní policajti, v rumunskej Constanzi nám prezerali pasy lupami, ohmatávali, prevracali a nakoniec som z nich dostal, že oni mali hlášku, že sme na lodi len dvaja..(Dedko sa im nezdal najviac). No nič, to som sa len trochu rozpísal o oficialitách.
Ak by som mal niečím začať report, tak to bude konštatovanie: odteraz na cestu len s Dedkom! Perfektný kuchár, pracovitý člen posádky, na Dunaji neoceniteľný kapitán, na mori výborný pomocník (zatiaľ, neskôr iste kapitán). Pre Ixxa: Dedko chytil jednu rybu - malú šťuku vo Sf..Gheorge v maríne - a hneď ju daroval jeho rumunským kamarátom. Takže rybu od Dedka sme nejedli, dokonca nám, teda Dedkovi, čajky odzobali chvosty z drahých umelohmotných rybích návnad.
Cesta po Dunaji bola jedna balada - horúco, kľudná voda, jazda ako po koľajniciach... aj keď sme denne robili 10-14 hodín na motor, väčšinu odjazdil autopilot... dvojnásobne obdivujem Dedka, ktorý to absolvoval sám, tiež 10 a viac hodín denne, na malom a teda o moc menej pohodlnom člne, s motorom na ruku.... Schytali sme aj búrku, aj silný vietor, aj dobrodružné kotvenie, keď zrazu kotva povolila a v minúte sme boli opretí o breh, našťastie ílovitý a zabudnutý spustený rebrík poslúžil ako nárazník (a zostal trochu zohnutý) ale Dunaj ako celok - pohoda.
Ixxo, ešte k tým rybám - v Galati, kde sme stavali sťažeň pomocou zakotveného plávajúceho žeriavu (len 80E), nám robotníci od žeriavu nielen pomohli so sťažňom, ale aj nás pozvali na obed, malé pečené rybky s mamaligou – fantázia, potom aj väčšie ryby v naozaj neobmedzenom množstve - Dedko sa smeje, že už do konca plavby rybu chytiť nemusí, lebo sme sa ich prejedli.
More k nám bolo veľmi láskavé (tak sme si to vyprosili)- začali sme na pomerne pokojnej vode, potom prišli také príjemné vlnky, s plachtami sme narábali asi naopak ako praví jachtári - my sme nerefovali, keď sa nám zdal silný vietor, ale vyťahovali sme zrefované, keď sa nám zdal vietor slabý. Dedkov kamarát zo Sf.Gheorge, rybár Kalin, nás pri vyprevádzaní na more varoval: Eto net oceán, éto čjornoje more, čjornoje, ponimáeš? Very dendžeris! Ako sme si prvý deň pomaly zvykali na pohyb pod plachtami, postupne sme schytávali aj silnejší vietor, aj protivietor, aj vlny proti a potom zo všetkých strán (hoci sme boli od brehu tak dvadsať kilometrov), nakoniec sme zhodili plachty a motorovali. Išli sme deň, noc, loď sa aj v ostrých vlnách chovala stabilne, hoci nárazy vĺn na dno kokpitu či do bokov plavákov boleli aj posádku (teda že cítila s loďou).
Skúsim trochu vlastných poznatkov z chovania pod plachtami: bočný vietor - výborné, len obava z vĺn z boku, ktoré nadvihujú náveterný plavák, ešte stále zostáva. Zadobočný vietor a jazda po vlnách - úplná paráda. Zadný vietor - mizéria. Skúšali sme aj vyložiť plachty na "motýla", ale akosi to nefunguje, možno tomu bránia vanty, ktoré nepustia ráhno viac do boku (ako to ide na jednotrupke). Stúpanie proti vetru - veľmi biedne, loď stratí rýchlosť po vyostreni na uhle, ktorý si jednotrupka ešte naplno vychutnáva. Jazda proti vysokým a krátkym vlnám je myslím bolestivá aj na jednotrupke, tu (aspoň mňa) bolí dvakrát. S vysokými a dlhšími vlnami treba bojovať s každou zvlášť, hľadať správny uhol ako nedostať ranu a zároveň bokom nespadnúť príliš hlboko - ale to je asi celkom normálne na každej lodi a pre vás všetkých nič nové. Na motoroch sa s tým dá bojovať celkom dobre, aj v silnom protivetre tých dvakrát desať jamahových koníkov s veľkými vrtuľami stačí a loď sa ovláda dobre. Na plachty už taká pohotová nie je. K motorom - sú síce závesne, ale sú v plavákoch v šachtách, takže sa chovajú ako vstavané - žiadne zalievanie, žiadne vylietanie z vody (z vlny) a pretože sme vymysleli okolo motorov utesnenie akousi nerezovou čižmou (hodne komplikované), nevozíme v lodi (presnejšie okolo motorov v čižme) snáď ani dvadsať litrov morskej vody - do šachty k motoru sa nám zatiaľ cez „čižmy“ prelialo asi pol litra vody v tej najväčšej búrke. Len poznámka na okraj, aby bolo všetkým starým jachtárom jasné: viem, že to, čo sme zatiaľ s loďou vyskúšali, je prechádzka ružovou záhradou oproti tomu, čo by nás prípadne mohlo stretnúť a čo už mnohí z vás zažili. Míra, ktorý striedal Mireka, si nevie pri plavbe na katamráne vynachváliť (teda okrem priestoru v kokpite a v sieti) to, že poháriky s kávou sa nevylievajú ani vo veľkých vlnách a kliešte-kombinačky, zabudnuté na bimini pri solárnom paneli tam ležia aj po divokej jazde... a krabička s mydlom leží na plaváku od Šamorína...
Dnes sme vychádzali v plných 6Bf z prístavu (Mithimna na Lesbose) na motory bez plachiet, proti vlnám a vetru, ak sa na nás niekto pozeral, musel mať istotu, že sa alebo prevrátime alebo rozlomíme - na veľkých vlnách sa loď nakláňala naozaj povážlivo. Keď sme sa dostali na zadobočný, tak len na kosatku, pri vetre 24-26uzlov sme po vlnách veľmi pohodovo išli okolo 8, miestami aj 10uzlov. Ak niekto povie, že sme mohli vytiahnuť aj hlavnú, možno aj na prvý ref, bude mať asi pravdu - my sme to zatiaľ neskúsili. Možno inokedy a možno nikdy. Ešte k tej debate o kate - pre mňa je to turistický kat športového strihu - a pevne verím, že jazdu po jednom plaváku si táto loď nikdy nevyskúša. Ak by ste chceli môj názor, myslím, že by to zvládla len veľmi ťažko. Už teraz sa párkrát stalo, že náklon lode na vlne a k tomu vietor zatlačili záveterný plavák hodne do vody a druhý bol dosť "odvodnený". Loď vzdychá, počuť ako sa v spojoch namáha - a to sme ešte hodne ďaleko od jazdy po jednom plaváku. Čo je prekvapivo dobré zistenie je, že napriek štíhlym predkom majú plaváky dostatočný výtlak a nezanárajú sa ani pri zadnom vetre, keď ich plachty tlačia dolu.
Teraz nás čaká egejské more, predpovede počasia sa dosť líšia, niekedy sú úplne naopak oproti skutočnosti, uvidíme čo všetko ešte vyskúšame, ak to zvládneme, budem vedieť povedať viac. Pre mňa je to kat do dobrého počasia, na ktorom bude mať dosť miesta široká rodina alebo kamaráti a asi sklamem všetkých priaznivcov odvážnych divokých jázd - ja to skúšať nebudem .
Trochu som sa rozpísal, ospravedlňujem sa, asi to je tým, že sme mesiac nemali normálne pripojenie na internet a abstinencia (od siete) urobila svoje.
am

[greenhorn]

To predchádzajúce bol mail napísaný pred pár týždňami – všetko ostatné Denis poctivo prepísal z telefonátov či sms-iek takže popis cesty môžem vynechať.
Pridám nové postrehy: Znovu sme o niečo skúsenejší, vietor zo správnej strany a v správnych vlnách nás už vie len potešiť, na plné plachty sme si už vychutnali zdravú 5-ku zboku, refovali sme až keď sa vlny povážlivo a nenápadne zväčšili (viem, žiadne hrdinstvo ani výnimočný výkon, ak by niekto mal potrebu komentovať). Podľa refovacích tabuliek sa zatiaľ neriadime, sme opatrnejší ako tabuľky kážu. Ak stretáme jednotrupku, umývajúcu vo vetre okná na kuchyni, sú to dva pocity – ten adrenalínový z jednotrupky, keď sa v nej účastnící zájazdu držia zubami nechtami aby z nej (a z nich) nevypadli(o), ale užívajú si silu vetra v maximálnom náklone a pocit z katamaránu, ktorý (ak nemusí skákať cez vlny) ide ako po asfaltke s miernymi náklonmi či húpaním. Pri silnejšom vetre, ak nie som za kormidlom, držím stráž pri náveternom stoperi oťaže hlavnej plachty, v naivnom presvedčení, že by som ho stihol otvoriť pri poryve, ktorý by nás hrozil prevrátiť a katastrofe zabrániť. Ten pocit, že sa to môže prevrátiť získa človek za chvíľu – 10mm vant je napnutý jak struna a ak vlna nadvihne náveterný plavák a jeden pozerá dolu do tej jamy, chvíľu mu trvá, kým uverí, že sa ešte nič nedeje. Ak na stoperi nesedím ja, dobrovoľne úlohu preberie Dedko – chceme sa predsa vrátiť domov a rozprávať zážitky. Doteraz sme teda nevyskúšali (a čo sa mňa týka, ani to skúšať nebudem) koľko sa dá z tohto katu vymačkať. Zistili sme, že kat vie premeniť bočný vietor na približne polovicu jeho rýchlosti – a tak nejak to platí aj pri včas zrefovaných plachtách. Ak fúkalo na plné plachty z boku (60-110 stupňov) pri pomerne hladkom mori 20, išli sme okolo 10. Možno by nejaký odvážlivec (lepší jachtár, profík či blázon, dosaď podľa chuti) počkal na tej istej či trochu viac kučeravej vode do 28 a možno by to jelo 15 a možno aj viac – neskúsil som a ani neskúsim – pri 24 vetre sme na zrefovanú hlavnú znovu išli 10... A ako hovorí kamarát z Dunaja, ešte dva uzlíky a mohli sme ísť v sklze - preboha, nezačnite polemiku, to je žart. A ak má človek šťastie, ako že sme ho už zopárkrát mali, a chytí úplne hladké more a práve sa rozbiehajúci vietor, tak kým sa voda zježí, kat ide úplne bez akéhokoľvek pohybu na plné plachty okolo 8 uzlíkov, voda za kormami sa úplne varí, ako keby motory fachali na plné obrátky a nepočuť nič, len vodu, rozrážanú plavákmi a bublajúcu za kormou... a to mi úplne stačí. Viem, že všetci fajnšmekri by skúsili, čo to dá – ja to celkom iste na tejto lodi nevyskúšam. Mne zatiaľ stačí, že sme sa preplácali plnou šestkou (na hodne zrefované plachty), že sme išli aj pri 34 uzloch protivetra (len na motory) a že sme nič (zatiaľ) nepokazili. Nemusíte (ale môžete) ma za to kritizovať, zatiaľ je toto moje (a Dedkovo, aby som ho nevynechal) stanovisko pevné. A verte mi, že až budem voziť vnukov a vnučky, bude ešte pevnejšie.
A teraz trochu námorníckej latiny, len tak, „na chuť“ - dnes nás ráno „opustil“ Míra, odletel po troch týždňoch domov, ostali sme sami dvaja s Dedkom, aby sme loď prepravili do Volosu, kde som našiel suchú marínu v (podľa mňa) prijateľnej cene a vzdialenosti od domu. Predpoveď počasia vyšla, úplné bezvetrie, teplota okolo 30-tky, voda okolo 25 celziov, dve-tri hodinky na jeden motor, len na pol plynu, aby sme nestáli na mieste (ide to 3-4), za jazdy sa čvachtáme na lane za loďou, potom sa objaví vetrík, taký nenápadný zadobočák a keď už má 10 knotíkov, prejdeme z motoru na plné plachty a na hladkom mori si to frčíme, obidvaja vyvalení na sedákoch, klebetíme, za kormidlom fachčí nemý sluha - autopilot, občasná korekcia, vetrík zosilnie občas na 18-20 ale stále správnym smerom, stačí zo dva razy prehodiť plachty aby sme nepreorali grécky breh a za nejakých dokopy osem hodín spravíme takmer 80km, za plného slnka vojdeme do zálivu, čašník nám ochotne pomôže s dlho nepoužívaným mooringom a my na oplátku zjeme u neho perfektnú večeru za púhych päťdesiat euro aj s pitím, cigaretami, tringeltom a bezpečným státím.... a to ani nehovorím, že som priamo z katu vystúpil suchou nohou na terasu onej reštaurácie, lebo tak tesne sme nacúvali... Aký lepší deň by si človek mohol želať? A ak ešte spomeniem dvojité presso na záver, po ktorom som do piatej ráno počítal ovečky.... môžem chcieť viac? Asi nie, to by som už nespal ani tie tri hodinky...
Ospravedlňujem sa za dlhé príspevky, neviem kedy budem zase na takom pripojení, ktoré umožní odoslať aj dlhší text. Navyše vraj píšem strašne rýchlo, ako konštatoval Dedko (čo bohužiaľ nie je pravda).
am

[greenhorn]

Mám informace, že v tuto dobu se u Atén nachází se svou lodí i Tatíneček.
Pokud by byl zájem o kontakt, můžu dodat soukromou cestou.
Jinak samozřejmě gratulace

ďakujeme za tip na Tatínečka, ale ideme hore druhou stranou – a ak budeš chcieť viac info o lodi, dáme niekedy reč, iste mám tých poznatkov viac, než som dokázal dať do tých dlhých príspevkov.
am

[dedko]

ahoj jachtári.

Keď už konečne máme to pripojenie tak trocha aj ja prrispejem.
Som rád že som členom posádky BIG MAHÉ. Pravdu povediac som sa velmi tešil na tú plavbu, ale som si ani neuvedomil že to bude až tak strašne dlhá. máme za sebou hodne cez 4OOO km. Na mori som na placetnici po prvý raz ako už Denis spomínal, ale pravdu povediac zo mňa už asi jachtár nebude aj keď sa mi to páčí, hlavne ak pofukuje trocha menej, ale pravdu poviem mňe sa viac páčí plachtiť na motoroch.
Do ciela máme už len cca 200 km

Dedko

[Ozzie]

Vďaka za príspevky, držím Vám palce. Ahój Dedko

[Libor]

Pěkné počteníčko, pěkná plavba

|Dobře to děláte.

Vrátil jsem se z Řecka před týdnem...vystoupit suchou nohou rovnou v taverně je moc příjemný zážitek....


Píšeš málo, vůbec to není dlouhé

[ixxo]

Tak páni konečne obsiahlejší report, vďaka. už sa teším na rozprávanie o zážitkoch in natura. Kedy sa vraciate?

[Milos]

Všetkým vám srdečne gratulujem.

Odkedy som vás pred odplávaním navštívil, som poctivo držal palce, nech sa vašej panenskej plavbe darí a nič dôležité nepokazí.
Staviteľ Mirek odviedol kvalitnú prácu!

Greenhorn, môžeš si už zmeniť prezývku, začiatočníkom si už iba bol.

Aké to je, splniť si jeden takýto životný sen, na (aj) vlastnými silami postavenej a z nemalej miery vymyslenej lodi a hneď na prvej plavbe z fleku úspešne preplávať tisíce míľ ?
Zaiste si teraz veľmi šťastný človek. A Dedko, ty samozrejme tiež.

[avalon]

citujem,,,,,Aké to je, splniť si jeden takýto životný sen, na (aj) vlastnými silami postavenej a z nemalej miery vymyslenej lodi a hneď na prvej plavbe z fleku úspešne preplávať tisíce míľ ?
Zaiste si teraz veľmi šťastný človek. A Dedko, ty samozrejme tiež. Smile,,,,,,

PRESNE TOTO SOM CHCEL NAPISAT ALE NENASIEL SOM NA TO SLOVA !!! takze sa len mozem pripojit ku gratulantom!!!!nech sa ti plava dobre a este velmi dlho !!!

[Denis]

Miloš, máš pravdu že Greenhorn už nie je Greenhornom a mal by k menu niečo pridať, čo tak OLD Greenhorn , alebo BIG Greenhorn? .

[greenhorn]

Opätovné poďakovanie všetkým, ktorí dajako sledovali našu cestu, prípadne pomáhali na diaľku a najmä Dedkovi, bez ktorého by som tú cestu ani nemohol absolvovať. Luxus dvoch voľných mesiacov si nemôže dovoliť každý, našťastie Dedko áno.
Takže sme docestovali. Prišli sme už aj domov, cesta zabrala necelých 16 hodín svižnej jazdy s prívesným vozíkom, lebo sme odvážali väčšinu už nepotrebných vecí z lode. Prevažne v daždi, ale nesťažujem sa, lebo na vode nám pršalo len dva razy, tak čo by som chcel.
Loď stojí na vlastných stojkách v súkromnej maríne Gregoryho vo Volose, vzdialenosť z Bratislavy 1370km.
Vytiahnutie na breh malo typické grécke parametre. Po predbežnom telefonickom dohovore s Gregorym spred týždňa som mu podľa dohovoru deň pred plánovaným príjazdom potvrdil, že prichádzame, ale moc to s ním nehlo - nakoniec veď prečo aj, keď bol víkend. Pôvodne mal vyťahovať loď na breh v pondelok-utorok, potom to presunul na stredu. Marína je rodinný podnik údajne fungujúci na tom istom mieste už 130rokov - informácia od holandského manželského páru, ktorý tam majú svoju 15m loď uloženú už druhý rok. Z utorka bola nakoniec streda, ale keď som sa v stredu Gregoryho pýtal na presný čas, odpoveď ma celkom pobavila - "I told you maybe Wednesday" upresnil Gregory a povedal, že ak nebude fúkať vietor, tak vo štvrtok okolo obeda kat vytiahne. Pritom ich denná norma bola tak zhruba jedna loď na breh, jednu loď presunúť a jednu loď spustiť na vodu, sakumprásk tri hodiny práce. To čo urobili od pondelka do štvrtka by v holandskej maríne urobili za deň - to sú slová holanďana, nie moje, ale asi by som súhlasil. Roztomilé pracovné tempo. Ale OK. Keď sme pozerali s Dedkom na vyťahovanie lode, ako v správnom rodinnom podniku s dlhou tradíciou prišiel starý pán o paličke, Gregoryho dedo, ktorý sa nám snažil vysvetliť, že ten trailer, na ktorom sa lode ťahajú z vody, je jeho dielo - na niektorých častiach to aj bolo poznať, teda ten vek. V maríne okrem vnuka Gregoryho pracuje samozrejme jeho otec a nejakí bratia či bratranci, ak sa o niečom dohadovali vyzeralo to na bratovražedný boj.
Ako správni južania sa vôbec netrápia chýbajúcou maticou na hlave jedného čapu na traileri, ktorá hrozí oddelením sa od ostatných - veď to tak drží už roky, tak musí vydržať aj toto. Gregory najprv nechcel o žiadnej konzultácii, ako ťahať našu loď z vody, ani počuť. Robíme to takto a takto, nič tam podkladať nebudeme, to by mohlo padnúť, ja viem ako to urobiť, nič sa neboj.... ani ma nepustil k slovu. Neskôr, asi na základe informácie od Holanďanov, sa ma pýtal, či sme katamarán naozaj postavili sami a keď som ho uistil že áno, bol ochotný so mnou aj prebrať, ako si vytiahnutie predstavujem, čo kde podložiť, kde nadstaviť a čo sa nesmie pokaziť.
Nech ale vyššie napísané vyznieva akokoľvek, katamarán bol na brehu snáď za päť minút, napriek tomu, že trailer bol vyslovene stavaný na jednotrupé lode. Raz darmo, tradícia a skúsenosti sú na nezaplatenie, a to nežartujem. Príjemne česko-slovenské bolo obchodné jednanie - Gregory mi dal potvrdenie o zaplatení maríny s dovetkom - to je len papier medzi nami. Asi sa pripravuje na ťažšie krízové časy.
Kat sme uložili na vlastné stojky, ktoré sme priviezli zo Slovenska, hoci by ho iste dokázali postaviť na tie ich drevené tyče ako ostatné lode, ale takto som kľudnejší. Vyumývali sme sladkou vodou všetko čo sa dalo, pozamykali a nechali ho tam.
Podľa Dedkovho predbežného odhadu sme spravili asi 4800km, z toho Dunaj približne 1900. Až to Dedko doma spracuje, iste dá presnejšie číslo.
A až Dedko zosumarizje aj iné veci, dáme na papier aj informácie priamo "z kuchyne".
am

[Pefry2012]

klobouk dolu panove!

[kaptn]

[quote="greenhorn"]
Takže sme docestovali. Prišli sme už aj domov, ...
Blahopřeji jak k lodi,tak ke šťastnému návratu.
Zajímala by mě cena jeřábování a uložení na suchu,.....Díky

[greenhorn]

Počas plavby v Grécku som minul zopár desiatok euro na telefonovanie po marínach (bohužiaľ internet bol väčšinou veľmi slabý aby som dotazy mohol položiť lacnejšie) navyše Gréci radšej telefonujú ako odpovedajú písomne - angličtina je skôr používaná ako hovorené slovo. Pýtal som sa, za koľko je suché státie a koľko je vytiahnutie a spúšťanie. Väčšina malých pláckov ťahá lode z vody trailerom, veľké boatyardy majú samozrejme žeriavy s takmer neobmedzenou nosnosťou (z pohľadu turistickej jachty ktorá váži tak do 20t). V malých marínach sa samozrejme lode uskladňujú menej sofistikovane a podložie tiež nie je také upravené ako napr. v Olympic Marina Lavrio (jedna z najdrahších, nocovali sme tam raz - 100E/noc - a na možnosť uskladnenia lode som sa radšej ani neopýtal). Malá marína väčšinou znamená prach a nečistoty, ale čo už. Ponuky z menších marín, bez ohľadu či ťahanie trailerom alebo žeriavom, bolo za moju loď +/- 2500E za zimu, teda cca 8 mesiacov. Cena je za katamaran, ale či ho kalkulovali ako dvojnásobok, alebo 1,5 či 1,7 násobok, to mi žiaden nechcel povedať - toto je cena za vašu loď a basta. Jeden tuším hovoril o 1,8 násobku - ale stačí ti to na vypočítanie orientačnej ceny jednotrupky. Niekde bola ponuka na ťahanie a spúšťanie á 300, k tomu denné státie krát počet dní, niekde ponúkli aj umytie tlakovou vodou, inde len vodu, niekde chceli v prípade prípravy lode pred sezónou poplatok za osobodeň a elektrinu, niekde nie - ale viacmenej to bolo okolo rovnakej sumy. Preto som sa rozhodoval aj podľa lokality,kde sme práve boli - aby nám cesta na kotvisko nezabrala ďalší mesiac a aj podľa dostupnosti - aby sme napr. nemuseli použiť ferry. Na jednom fleku mi na otázku, ako je zabezpečené stráženie lode počas zimného státia pán odpovedal, že loď mám u nich odloženú, ale nie stráženú a že nikde v Grécku mi ju ani strážiť nebudú. A že ak nebude mať miesto vo svojom dvore, tak ju postaví tesne za plot jeho maríny - už som mu nazad ani nevolal. Tu, kde stojíme teraz, na otázku či sa niečo z lode nestratí, sa majiteľ takmer urazil, že nikomu sa nikdy nič nestratilo. Majú to ohradené, bránu síce stále otvorenú, ale keď som tam vošiel prvýkrát, hľadajúc majiteľa, hneď sa ma pýtali, čo tam chcem. Na uskladnených lodiach viseli kotvy, reťaze, lená, prívesné motory, gumáky - vyzeralo to, že nikto moje obavy nemá. Uvidíme na jar, hovorí skúsený čechoslovák.

[kaptn]

,.....Díky

[ixxo]

Vítajte doma páni námorníci, gratulujem ku krásnej plavbe a zvládnutiu všetkých problémov. Dúfam že budem mať možnosť si to prebrať s Vami aj osobne. Dedko sa mi snáď ozve, sľuboval nejakú grilovačku. Ja som skromne zazimoval lod
v Holandsku . Dedko, dúfam že mi ju pomožeš na jar pripaviť na plavbu )

[greenhorn]

Ahoj Lexo,
samozrejme že to preberieme, Dedko celkom iste niečo nachystá - okrem jedla aj fotky. Čo to vieme porozprávať, pravdou je, že sme všetko zvládli takmer bez problémov, aj keď nám, amatérom, nebolo niekedy všetko jedno. Výlet to bol pekný, dosť dlhý, spravili sme aj dosť kilometrov a našťastie Poseidon bol ku nám veľmi mierny.
Neviem, či do toho Holandska nepôjde Dedko aj skôr ako na jar
am

[akrman]

Doufám, že teď už kotva drží..............
Míra.

[greenhorn]

Ahoj Míro,
som veľmi rád že si sa ozval. Ešte jedno poďakovanie za spoločnosť, bol si dobrý člen týmu (a hodne užitočný medzi nami amatérmi). Tá kotva, čo je na lodi drží , lebo sme ich obidve zobrali k Dedkovi na vylepšenie a novú kotvu zháňam, pasiem po Bruce.
Viem, že si to myslel žartom, ale mal si pravdu a pracujem na vylepšení.
Pekný deň
am

[dedko]

Ahoj

Taktiež ďakujem všetkým za gratulácie a hlavne ďakujem celej posádke BIG MAHÉ,
že to tých, skoro dva mesiace so mnou vydržali a bez reptania skonzumovali čo som im ako (lodný kuchár) naservíroval. Myslím si, že by ste sa sťažovať nemali ( ale môžete ) lebo sa minimálne raz za deň podávala varená strava, (podľa zásob na lodi ) každý deň bolo dostatok zeleniny, ovocia a sladkostí. Jedinú sťažnosť prijmem na cibuľový čaj,
(ktorý je skutočne odporný) a varil som ho pre jedného chorého člena našej posádky. Čaj bol síce odporný, ale aj skutočne pomohol. Trocha ma mrzí že som na Dunaji začal variť vo veľkom štýle, ako doma na plyne a na piaty týždeň našej plavby zostal už len liter liehu. Keďže sme mali pred sebou veľké prístavné mestá, ako rumunská Konstanca, či Bulharský Burgas, sme boli rozhodnutý lieh dokúpiť. Lenže lieh do nášho variča, nielen že nemali, ale ani o ňom nepočuli, a nikdy ani nevideli. Dúfali sme že po príchode do Grécka potrebný lieh mať budú, a mi si zásoby doplníme. Lenže na všetkých ostrovoch ktoré sme navštívili, taktiež sme lieh nezohnali. Dokonca ani v super drahej Olympic Marina Lavrio. Predavač nám ponúkal kufríkový propán butánový varič za 100 ečok... Nakoniec v Gréckej dedinke Nová Psará sme kúpili propán varič za tuším 17 Eur aj s dvoma pól kilovými náplňmi, síce nebol kufríkový, ale službu ktorú som očakával, splnil.

Trocha ma sklamal výber potravín na Gréckych ostrovoch, hlavne zeleniny a mäsových výrobkov. Po príchode na pevninu sa výber potravín konečne zlepšil.

Najodpornejšie jedlo aké som v mojom živote jedol v Grécku, bola na návšteve u jednej Američanky žijúcej v Grécku. (pozvala nás na večeru) Jedlo bolo na výzor zaujímavé, ale chuť sa opísať nedá... V hroznovom liste bola zabalená ryža s dákym mletým mäsom a čo ja viem ešte čo tam zabalené bolo... Ale aby som ju neurazil kozací syr a pečené chlebíky ktoré k jedlu tiež podávala bolo, jedlé, dokonca výborné, až na tie mačky ktoré po stole poskakovali..... Ináč s ňou strávený večer bol zaujímavý a príjemný...

Po príchode do dedinky Aivaliotika kde sme uložili Big Mahé (naproti Volosu) sme spoznali príjemný Holandský manželský pár ktorý čakali tiež na vytiahnutie 15 m plachetnice. Pani „ Holanďanka“ nás taktiež pozvala na večeru, ale to už bolo o inom. Pripravila nám senzačnú večeru ktorú podávala v podpalubí lode, ktorá bola skutočne obrovská, so všetkým čo na dlhodobý pobyt patrí.
(Na lodi sa plavili tohto roku šesť mesiacov)


Nakoľko s Grenhornom vieme čo sa patrí, sme sa dohodli že ich na druhý deň na večeru pozveme aj mi.
Dohodli sme sa pripraviť dobrú našu gulášovú, z pravej hovädziny. Mäso som kúpil, gulášová sa vydarila, ale pani „Holanďanka“ povedala že jej manžel polievky nerád. Nakoniec si vypýtal aj dupľu. (Buď bol hladný alebo mu naozaj chutila)

No a teraz trocha o plavbe. Po Dunaji plavba prebehla v pohode, Až na už spomínané kotvenie, a kvôli nízkemu stavu Dunaja sme na km 346 ( na odporučenie Rumunskej polície) odbočili na kanál Bala kde stav vody bol pre náš kat dostačujúci. Počas plavby cez Čierne more mňa dva krát postihla morská nemoc. Z Rumunského mesta Konstanca sme sa vyplavili v poobedných hodinách smer, Bulharský Burgas, kde sa mala meniť časť posádky, a aby sme prišli načas, tak sme sa všetci zhodli, že sa budeme plaviť (na motoroch) aj v noci. Rozdelili sme služby a ja som zobral nočnú plavbu. O štvrtej Ráno ma vystriedali a išiel som si ľahnúť. Po zobudení už Grenhorn s Mirekom veselo plachtili na plné plachty, a ako som vyšiel na palubu zrazu som pocítil že môjmu žalúdku sa plachtenie nepáči. Na odporúčanie som si zobral kynedril a po hodinke úž bolo po nevoľnosti. Po ďalšej nočnej sa to znova opakovalo, lenže to som už musel použiť (blívajícího Baharisovho cmajlíka) tak som pristúpil k zadnej časti lode a bez hanbi, ako Vilma radila som (nakrmil delfínov.) Znova kynedril a po hodinke pohoda. Loď sa na plachty chová ináč ako na motoroch, a počas plachtenia som sa zdržiaval na palube a už som delfínov krmiť nemusel. Z Čierneho mora sme sa vplavili do Bosporského prieplavu, ktorý nám ponúkol nezabudnuteľný zážitok (aspoň mne) Takú premávku lodičiek, lodí, námorných tankerov som ešte nevidel. Plaviť sa medzi nimi bolo trocha aj umenie. Po preplavení sme zakotvili v Istambule v jednej zátoke, kúsok pri známom futbalovom štadióne Fenerbache. Skoro ráno nás zobudilo zvolávanie na modlitbu ktorá sa ozývala nad celím Istanbulom. V každom moslimskom meste či dedine sa päť krát ozývalo zvolávanie na modlitbu. Turci sú hrdý na svoju krajinu, čomu svedčí aj množstvo obrovských zástav na každom kopci. Plavbu po Marmarskom mori nám spríjemňovalo veľké stádo delfínov, množstvo tankerov i plávajúca turecká ponorka. Po opustení tureckých vôd prišlo konečne Grécko (EU) Naša prvá zástavka bola na ostrove Lesbos v mestečku Mithymna. Nádherné turistické mestečko. Nasledovala prechádzka mestom, návšteva romantickej cukrárne. Tá cukráreň bola tak romantická, vysunutý balkónik nad priepasťou s výhľadom na mesto, i zátoku.Návšteva hradu (stará zrúcanina) odkiaľ som si zobral ďalšiu skalku z mojich plavieb, do mojej zbierky. Večer sme sa stavili na dobrú večeru a jeden ďalší nádherný deň za nami. Ešte sme navštívili zopár ostrovov kým sme dorazili k pevnine, kúsok od Atén, kde sme zakotvili v zátoke a nad nami na kopci stála zrúcanina historického chrámu Poseidon.
V trojici sme sa ešte doplavili do mesta Porto Rafti, kde sme zakotvili a na druhý deň sme sa rozlúčili s jedným členom našej posádky (s Mírom ) a v gumáku som ho vyviezol na breh. Nám ešte vo dvojici zostalo cca 170 míľ do nášho cieľa.

V meste Khalkis sa nachádza most dlhý len 39 m, ktorý spája ostrov Evia s pevninou. Most sa otvára kvôli lodiam zvyčajne v nočných hodinách, kedy je na ňom minimálna premávka. Ak sa chcete na tomto mieste preplaviť, treba sa vopred ohlásiť na príslušných úradoch a požiadať o preplavbu.
Zaujímavé je otváranie mosta, ktoré sa vsúva pod cestu do obidvoch strán. Za preplavbu týmto miestom sa platí. More na tomto úseku tečie skoro ako Dunaj. Stála služba sleduje prietok vody a most otvára, keď je prietok najslabší, aby aj plachetničky so slabším motorom mohli bezpečne preplávať. Pred otvorením mosta vás včas, rádiom vyzvú, aby ste išli na čakacie miesto, potom vám znova rádiom (alebo aj telefonicky) oznámia že sa na svetelný signál môžete preplaviť.
Keď sme preplavili cez úžinu, kúsok za ňou sme zakotvili priamo v meste pri móle, a cca za dve hodiny more tieklo skutočne ako Dunaj.
Našu plavbu sme pred mestom Volos ukončili ako ozajstný jachtári. Vietor fúkal ako sme si predstavovali, more ešte nebolo rozbabrané, tak sme sa zhodli že je to na plné plachty. Križovali sme more asi hodinku, a poviem vám že sa mi to celkom zapáčilo, a to bude dôvod na more sa znova vrátiť.



Ešte sa posťažujem čo mi najviac na lodi vadilo. Po postavení sťažňa v Rumunskom meste Galati, viselo zo sťažňa hromada farebných špagátov a po namontovaní celého oplachtenia to vypadalo na môj vkus strašne. Ako sa mám teraz vtom vyznať ? Celá loď samí špagát. Zo začiatku mi to aj robilo trocha problém. Keď Grennhorn zavelil že treba refovať, ja som sa pozeral na tie červenobielozelené, zelenobieločervené, modrobieločojaviemaké ? Nakoniec to dopadlo dobre a keď sme našu plavbu ukončiil, už som sa v tom aj trocha zorientoval.

Som rád že som sa mohol plaviť na lodi s názvom BIG MAHÉ
aj keď podľa niekoho..... ( to jméno je taková bezduchá číňanština...)



Na lodi BIG MAHÉ sme počas plavby skonzumovali až 73 litrov mlieka a preto si tá loď, možno zaslúži názov
MILK MAHÉ







Ixxo

Teraz som veľmi zaneprázdnený (a musím sekať doma dobrotu) taktiež sa mi nazbieralo veľa povinností atď... Ale tá grilovačka platí a dám každému včas vedieť.

Dedko

[avalon]

ten chalan ,,dedko ,, je normalne plny zazitkov )) asi sa mu nakoniec pacilo, motorarovi zacmudenemu pekne. precital som to na nadych

[ixxo]

Pekne napísané dedko, patrí Ti pochvala za štýl ale hlavne za to, že posádka nezomrela od hladu . Už sa teším na grilovačku a pokračovanie rozprávania.

[greenhorn]

Všetkým,
ktorí toto budú čítať, ale aj tým, ktorí to neprečítajú :