14.06.2012 ráno 4°° skontrolujem našu včera, nachystanú súpravu a sadáme v Kalinkove s babkou do auta. Na navigácií nastavujem Francúzke mestečko Sillery. To je náš cieľ kde sa začne naša dobrodružná plavba po Francúzkych kanáloch. Diaľnice cez Rakúsko sú v perfektnom stave a ani sa nenazdáme už sme za mestom Viedeň. Počas jazdy sa s babkou striedame v jazdení a vo večerných hodinách nás zastavuje prvá prekážka. A je to vjazd na Francúzke diaľnice. Babke poradím odstaviť našu „súpravu“ nabok, aby neblokovala premávku a ja sa vydám na prieskum ako to vlastne funguje. Za okienkom sedí chlap ktorému ukazujem na cestnej mape, že chceme ísť smerom na Reims. Pri okienku zasvieti tabuľka na ktorú ukáže a pýta 50 centov. Hm, aká lacná diaľnica, pomyslím si. Vrátim sa do auta a vyrážame. Za chvíľku sme znova pri ďalšom okienku a inkasujú 4,50 Eur a dajú nejaký tiket. Po zaplatení spokojne odchádzame a po niekoľkých km znova rampy, ale tento krát bez obsluhy. Poviem babke aby sa zaradila pre vozidlá vyznačené pre súpravy. Babka zastavuje pred rampou v bezpečnej vzdialenosti, ja vystúpim, Idem k zariadeniu a skúmam čo urobiť aby nás rampa pustila ďalej. Pred rampou je zariadenie kam zasuniem tiket, ale rampa sa neotvára. Stláčam jeden gombík, ale rampe sa hore nechce. Postláčam ešte nejaké gombíky a zrazu sa ozve ženský hlas ktorej rozumiem len jediné slovo tiket! tiket vyberiem otočím a znova vsuniem, vyberiem ale znova nič! Nakoniec za pomoci niekoho sa rampa otvorí rýchlo skáčem do auta a odchádzame. Pár km pred mestečkom Sillery opúšťame diaľnicu, vlastne by sme ju len chceli opustiť ! Nedá sa, rampa nás nepustí !!!! Na zariadení ktoré vypadá ako hrací automat, svietia rôzne svetielka a preto musím znovu opustiť auto a ísť na prieskum. Na krabici, rozumej diaľničnému zariadeniu svieti 10 Eur 30 centov. Je mi jasné kým to nejako neuhradíme, rampa sa neotvorí. Do nejakého otvoru vložím tiket, potom kartu, ale stále tá krabica stále niečo melie po Francúzky. Nakoniec babka rozhodne vziať všetko do svojich rúk a pokúša sa o to, čo som už ja skúsil. Zrazu sa ozval z tej krabici chlapský hlas, po Francúzky a radil nám na diaľku. Pokúšal sa aj po Anglicky, ale sa mu nedarilo. Nakoniec som mu porozumel jediné, príde dispečing! No aspoň nejaký pokrok. Čakáme približne 20 minút, a auto z dispečingu naozaj prišlo. Ja mu ukazujem tiket, kartu, aj 10 Eur 30 centíkov. On sa usmeje a prikáže mi cúvnuť späť a zaradiť sa vedľa, k druhému diaľničnému výjazdu.
Pri druhom výjazde to bolo jednoduché. Strčil som do krabice 20 Euri, tam to zaštrngalo ako v hracom automate, popadal výdavok, a rampa sa otvorila.
Hm aké jednoduché... keď to už trošku ovládame...
Večer 21.49 opustíme diaľnicu a za necelú hodinku prichádzame do Sillery .Tam zisťujem že som zabudol doma lístok s adresou na (kemping garage finot) kde chceme nechať auto s prívesom. Je tma, prší a mi sa autom motáme stále dokola po mestečku. Nakoniec zaparkujeme pri parku DE LA VESLE na parkovisku, vylezieme do člna a po 19 hodinovej jazde autom, zaspávame. Ráno znova prší, preto si beriem dáždnik a idem sa poobzerať po okolí. Hneď po pár metroch zisťujem že sme zaparkovali asi 100 m od kanála Aisne á la Marne. Vydám sa pešo smerom k prístavu ktorý je neďaleko a skúmam okolie aby som našiel miesto na spustenie člna. Miesto na spustenie je 25 m, vedľa hlavnej cesty po ktorej sme do mestečka prišli. Cez deň všetko je iné ako v noci a za dažďa. Už som sa zorientoval a teraz idem do kempingu vybaviť parkovanie auta. Po príchode do kempingu zisťujem že ešte je skoro a otvárajú až o 8°° Tak sa vrátim k autu zobudím babku a zvestujem jej novinky. Uvaríme si kávu, niečo požujeme, naštartujeme a presunieme sa do prístavu. V prístave sa už potulujú nejaký ľudia, ktorý si so záujmom obzerajú našu súpravu a neveriac krútia hlavami. Pri móle je vyviazaná postaršia loď, na ktorej posedáva chlap. Pristúpim k nemu slušne pozdravím a sa ho spýtam, kde môžem natankovať benzín. Ukáže smerom na vojenský cintorín a vraví že za ním je supermarket a tam je aj čerpačka. Po príchode na čerpačku pristavíme auto , ale zisťujeme že je ešte zatvorená. Sedíme v aute a vedľa nás z druhej strany pristaví jeden Francúz svoj bavorák a tankuje. My až vtedy zistíme že táto čerpačka je automat a mi tu už zbytočne sedíme 20 minút. Hneď vystúpim z auta, otvorím na člne nádrž pichnem tam tankovaciu pištoľ, bankomat kartu do otvoru na stojane, a nič ! Pozri babka, to sa asi robí tak, že najprv strčiť kartu, potom pištoľ, a zasa nič..... Za nami sú už autá a netrpezlivo nás pozorujú. No nič sa nedá robiť, treba požiadať o radu ! Pristúpim k autu jednej peknej blondínke a poprosím ju aby nám pomohla. Podám jej kartu, ona to tam strčila a sa ma opýtala koľko chceme tankovať. Ja jej s úsmevom poviem, fír cín liter ! Niečo naťukala a stojan začal vrčať. Jééé aké to je jednoduché. Pekne sa jej poďakujem a začnem tankovať. Po chvíľke stojan prestane vrčať a je po radosti ! Natankoval som iba 5 litrov a stojan mi viac nedal ! Hm.. Ja jej poviem, fír cín liter a ona funf liter naťukala? No blondínka! Za nami už je šóra áut, tak odtiahnem auto trocha ďalej, aby som ich nezdržiaval. Ešte že som z domu priniesol v bandaskách 20+12 litrov. Na parkovisku prečerpám z bandasiek, benzín do nádrže člna, lenže počas plavby do Paríža a späť, tankovať už nechcem a tých 5 litrov zo stojana + z bandasiek sa mi vidí málo. Preto sa vraciam znova na čerpačku a tam zisťujem že od 8°° je čerpačka s obsluhou. Hneď dotankujem do bandasiek ďalších 20+12 litrov, ktoré znova na parkovisku prečerpám do člna. Teraz som už spokojný, mám v 69 litrov a to je na cestu dlhú cca 650 km dostačujúce. Hm vravím babke. Skoč ešte dotankovať túto 12 litrovú bandasku. Možno sa zíde ako rezerva. Ešte sa stavíme v supermarkete na menší nákup a vraciame sa do prístavu. Keďže sa znova rozpršalo trocha ešte počkáme a po skončení dažďa, začneme s chystaním člna na vodu. Pri spúštaní z prívesu babka asistuje a zrazu zistí že niečo vyteká z člna. Pozriem sa z blízka a s hrôzou zisťujem že nám vyteká z nádrže ťažko natankovaný benzín. Minulý rok som dal vyrobiť na mieru 90 litrovú hliníkovú nadrž, ktorú som namontoval do prednej časti člna. Samozrejme aj odvzdušňovak som namontoval, lenže mňa ani nenapadlo ten odvzdušňovák dať do bezpečnej výšky. Ako sme spúšťali čln z vozíka bol naklonený a cez ten odvzušňovák vytekal benzín. Babka sklamaná, už pomaly začala baliť veci na cestu domou. Neboj babka, ja to poriešim, ešte neviem ako, ale poriešim. Keď už bol čln na vode, tak som v člne odpojil hadičku vediacu na odvzdušňovák a vystrúhal som z dreva kolík, ktorý som napchal do hadice a eska- páskou dotiahol. Babka sa trocha vyzná, lebo mi položila otázku. A teraz odkiaľ pôjde vzduch do nádrže aby nesplasla ? Neboj babka o to sa postaráš Ty ! Sedíš napredku a tam je nalievaci otvor. Tu máš tento šrobovák a budeš občas odvzdušňovať !
Keď už bol čln nachystaný, tak sme ho zaplachtovali, vyviazali k mólu a vydali sa odložiť auto.
Po príchode do kempu sa nás majiteľ opýtal, máte rezerváciu ? Hm... nemáme, ale tu máte miesta dosť, nie? Nemáme, všetko je rezervované.
No, danke šón, mi si už poradíme aj bez rezervácií.
Babka trocha vyvedená z miery, sa ma spýta, teraz čo ? no nič. Ideme sa túlať po meste a ak zbadáš nejaký veľký dvor, tak mi povedz. Našli sme niečo ako technické služby, s krásnym veľkým dvorom, lenže nikoho nikde. Ešte sme sa stavili na nejakom majery, ale tam zas chýbal direktor a zamestnancovi telefón nebral. Babka už bola trocha nervózna a ja jej vravím, klídek babka zostaň v aute, ja sa hneď vrátim. Hm... opýtať sa niekoho, ale ako ? tuná stretnúť našinca či nedajbože Maďara je vylúčené. Všimol som že mestký úrad je v centre, tak pôjdem na skusy. Prídem na prvé poschodie ,opatrne zaklopem a čakám. Nikto mi neotvára, tak nesmelo otváram dvere a hneď zisťujem že to úrad nie je, lebo na stenách plno umenia. Klopal som na nedobré dvere. Rýchlo opustím budovu a vo vedľajšom vchode už ma vítajú pracovníci úradu. Začnem sa hneď sťažovať, že mi s babkou prídeme do krásneho mesta Sillery a nemáme kde auto nechať na pár dní .Pani ma s úsmevom vypočula a sa spýtala, či by som to nezopakoval po anglicky.
No, ja engliš nehovorím. Hneď som pochopil že našou spoločnou rečou bude jedine, ceruzka a papier. Pozriem sa jej na stôl a ukážem na pero a papier. Môžem si požičať pero ? Pani mi podá pero s papierom a začnem kresliť naše auto s prívesom. Ešte dokreslím na príves čln a ukazujem jej.
Toto je naše auto s vozíkom a s člnom.
Čln ideme dať na kanál a smer Paris... paňimáješ...
Auto , aj trajler, parking tu v Sillery.. Od 15.06 do 25.06 paňimáješ...
Ona pochopila podišla k oknu, otvorila a ukázala von. Tam môžete parkovať. To je náš dvor.
Ešte mám malý dotaz...Kriminalita....Mafia...Sillery ...Yes...? Auto nebude cap-carap ?
Ona ma pochopila, že mám strach o auto, znova podišla k oknu a ukázala na budovu.
Ja len čumím ale, nič nevidím...
Pozri tam hore, tam je video... na políciju. Neboj....
Pekne jej poďakujem, pozdravím a spokojný odchádzam.
Auto zaparkujeme a odchádzame k nášmu člnu. Počasie je polooblačné, pršať prestalo, tak sa babkou rozhodneme že pôjdeme ešte dnes vyskúšať plavebnú komoru ktorá je kúsok od nás. Naštartujem motor nasadáme a vyrážame. Na nete som sa dočítal ako treba otvárať plavebné komory, takže žiadny problém. Pred komorou cca 200 metrov, nad hladinou kanála visí nejaká hadica. Pomaly sa k nej priblížim a za ňu potiahnem. S babkou sa pozeráme na plavebnú komoru, ale tá si nás nevšíma. Hm... Asi som slabo potiahol, vravím babke. Otáčam čln a vraciame sa späť k tej hadici. Teraz ju potiahnem s dvoma rukami, takou silou že som ju skoro odtrhol. Komora zase nereaguje. Hm...Babka ostáva nám jediné... počkať na nejakú loď a pozorovať čo budú robiť s tou hadicou. Zakotvíme pri brehu, sadneme na naše kemp. Stoličky, spravíme kafčo a čakáme. Po krátkom čase sa objaví pekná jachta pod Nemeckou vlajkou. Babka, dobre sa pozeraj, čo budú robiť. Pani nemka, vyšla na prednú palubu uchopila hadicu a elegantným spôsobom hadicu odhodila bokom a svetlá pri komore sa rozsvietili na zeleno a oranžové blikajúce svetlo im oznamovalo že sa komora pripravuje.
Hm... pozri babka aké je všetko jednoduché keď sa tá komora vie ovládať...
Počkali sme kým opustia komoru a ihneď sme sa vydali k tej hadici.
Hádzal som s tou hadicou, jemne i surovo, doprava, aj doľava dokonca na všetky svetové strany ale komora sa nám neotvorila. No nič babka vraciame sa do prístavu zaľahneme a zajtrajší deň bude možno múdrejší !
_9.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
-001.JPG)
