Příspěvekod greenhorn » čtv kvě 23, 2013 2:11 am
Ahoj, priatelia.
Pred týždňom som sa vrátil z Grécka, z Volosu. Marína v ktorej sme katamarán zazimovali - typicky grécka, človek má dojem že tie lode musia spadnúť - fungovala, všetko bolo OK, lodí bolo viac ako v októbri, keď sme s Dedkom odchádzali. Tentoraz so mnou Dedko neišiel, mal svoje povinnosti so svojou loďou v Holandsku. Mal som iného pomocníka, môjho suseda, absolútneho suchozemca. Stretli sme tam našich holandských priateľov, (manželský pár - Paul pomáhal výdatne s Dedkovou kúpou) ktorí si chystali loď na leto, idú do Turecka a pravdepodobne tam aj zostanú na zimu. Paulovi sa prihodila nepríjemnosť - antifouling, ktorý si doviezol až z Holandska sa mu spod lode vyparil. 10kg kvalitnej farby zmizlo. Aj sme pozerali či niekto nenatiera spodok na červeno, ale bez úspechu - asi bol zlodej dosť rozumný, aby počkal, až sa okradnutý Paul odplaví definitívne preč. Majiteľ maríny, Gregory, ponúkol Paulovi že zoženie podobnú farbu so zľavou a tak to Paul musel kúpiť znovu. Za podstatne viac peňazí dostal to, čo mu ukradli a mohol natierať. Odbočím - mám rád tie náhodné stretnutia ľudí s podobnými záujmami - keďže sme doniesli nejaké slovenské víno a Dedkovu slivovicu pre holanďanov, tí hneď zorganizovali barbecue a mali sme "Volos table" - to namiesto švédskeho stola, lebo sme jedli na betónovom móle. Novozélanďan, francúzi, holanďania, bulharský dirigent a dvaja slováci sme testovali vínečká a jahňacinu... Cez deň bolo skoro tridsať celziov, ale večery boli celkom chladné. Podobné večierky sme si s holanďanmi zopakovali, našťastie vína sme mali dosť a pili sme s mierou. Veľmi príjemné.
Ale k lodi - všetko bolo v poriadku, až na jednu vec: loď bola špinavá, ako keby stála niekde pri betonárke a občas ju obliali zvyškami malty. Potom mi Gregory vysvetlil, že u nich prší dážď, ktorý so sebou nesie piesok z Afriky (ak nekecal) a to že robí na lodiach takú paseku. Prekvapilo ma aj to, že všetko nerezové (nerez 316L) bolo hrdzavé jak líška. Sused sa podujal najmä čistiť a zabralo mu to skoro celý týždeň, kým sme loď vyblýskali. Dúfam, že za ten mesiac kým prídem, nezhrdzavie ani sa moc nezašpiní. Nabudúce nakúpim plachty na prekrytie a zabalím loď ako Christo Reichstag. Opravili sme drobné poškodenia, nátery, oživili lak na vysušenom dreve a vymenili oleje v motoroch. S motormi bola celkom zábava - v užívateľskej príručke sa píše, že treba vymeniť olejový filter, ktorý je súčasťou vane. Nevyznám sa v motoroch, výmeny filtra poznám len z videnia keď mi menia olej v aute. Ale pred cestou som sa poradil, aby som nebol za neznalého - nepomohlo. Márne som na motore hľadal niečo, čo by sa na olejový filter podobalo, blesková porada cez sms-ky s technikom z Bratislavy tiež nepomohla... filter som nenašiel. Gregory nám na otázku, či nepozná nejakého mechanika na Yamahu, odpovedal tak, že pozná najlepšieho, z obrovskej motorovej jachty vytiahol malého chlápka v okuliaroch a poslal ho k nám na loď. Chlapík sa v malom priestore šachty prehýňal, fučal, svietil si kde kade a nakoniec vyhlásil: ten motor je bez filtra. Oznámil to Gregorymu, ktorý v ruke držal manuál a čítal mu odsek o potrebe výmeny filtra. Mám tých Grékov rád - ak si niečo vysvetľujú (kamarátsky) vyzerá to tak, že bitka sa musí strhnúť v každom okamihu. Samozrejme nič sa nestalo - pokričali na seba, pomávali rukami, Gregory mi vrátil manuál a brýlatý chlapík vliezol zase k tým tisíckoňovým motorom. A kúpené filtre, podľa knihy v servise presne pasujúce na moje motory, mi zostali v kufri. Ešte ich nevyhodím, možno sa ten filter na motore nájde. Odchádzali sme z Volosu s pocitom, že návšteva na lodi bola užitočná hoci sme nestihli všetko a verím, že sused mal síce pracovnú, ale predsa len dovolenku. Už len poznámočka k spiatočnej ceste, možno sa niekomu informácia zíde. Hoci sme cestou domov neišli prvýkrát, akosi sme sa zakecali a navigačný systém, ktorý nepozná Macedónsko, nás nenápadne tlačil cez Bulharsko. Navyše Gréci, asi z prieku voči macedóncom, sa vôbec neobťažujú dať niekam tabuľu Skopje, hlavného mesta Macedónie. Až tesne pred hranicou, keď už cesta nepustí. Nevadí, spravili sme si letmú obhliadku Thessaloník a ešte kúska autoestrády smerom do Turecka. Cesta sa natiahla o skoro sto kilometrov, ale o náladu nás to neobralo. Odporúčam si z mapy presne vypísať názov mesta pred hraničným prechodom, a nespoľahnúť sa len na navigáciu. Ak všetko pôjde ako má, niekedy v polovici júna pôjde loď na vodu - ale o tom už v inom vlákne.