Dunaj-Tisa 2009, Denisova reportáž
Moderátoři: MARIS, vilma, Pepa
-
Denis
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 7510
- Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
- Reputace: 153
- Bydliště: Bratislava
Brut, o Maďarsku som sa moc nerozpisoval, nielen preto že to je už naša tretia cesta cez Maďarsko, ale aj preto, že to môže každý bez večších problémov zažiť sám na vlastnej koži. Ak by ste sa k tomu niekto odhodlal, tak tú reštauráciu čo som ju opisoval vrelo doporučujem navštíviť. Tam totiž okrem iného podávaju aj miestnu špecialitu, originál Baja-Halászle. Je to halaszle so slížami, ale nie takými zo sáčku, ale domácimi. Takými aké robila moja babka. Súťaž vo varení halásle sme zažili v Srbsku blízko hraníc s Maďarskom, teda už na Tise.
Designer, to halásle bolo perfektné. Trochu iné ako v Maďarsku, ale bol to koncert chutí a útok na slinové žlazy najhrubšieho zrna. Trochu mi pomohla manželka, ale inak som ten kotlík zožral sám. Bolo zo Sumca a ešte k tomu z filet, teda bez kostí. To zažiješ málokde.
Libore, seš zván
Akurát treba dať dokopy partiu vo výtlačnej plavbe.
Ešte raz Halladin, plavil som sa pod Nemeckou vlajkou
. A asi sa aj divili že ako ten nemčúr vie po Srbsky.
Designer, to halásle bolo perfektné. Trochu iné ako v Maďarsku, ale bol to koncert chutí a útok na slinové žlazy najhrubšieho zrna. Trochu mi pomohla manželka, ale inak som ten kotlík zožral sám. Bolo zo Sumca a ešte k tomu z filet, teda bez kostí. To zažiješ málokde.
Libore, seš zván
Akurát treba dať dokopy partiu vo výtlačnej plavbe.
Ešte raz Halladin, plavil som sa pod Nemeckou vlajkou
. A asi sa aj divili že ako ten nemčúr vie po Srbsky.
-
tataS
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 2380
- Registrován: ned bře 02, 2008 1:00 am
- Reputace: 5
- Bydliště: Praha
Když již je zde řeč o zranění, tak bych všem vřele doporučil do zdravotní výbavy mast na rány HEMAGEL. Opravdu urychluje
hojení a nedělá tvrdé strupy. Vyzkoušel jsem v létě na sobě i vnoučatech.
http://www.hemagel.cz/co-je-hemagel
hojení a nedělá tvrdé strupy. Vyzkoušel jsem v létě na sobě i vnoučatech.
http://www.hemagel.cz/co-je-hemagel
-
Denis
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 7510
- Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
- Reputace: 153
- Bydliště: Bratislava
Posledné dni boli dosť upršané, ale toto ráno bolo pekné. Po včerajšom daždi príjemné zistenie. Nálada medzi nami bola dobrá až vynikajúca. Naberalo to celé ten správny cestovatelský rozmer, úžasnú atmosféru ktorú zažijete len pri splavovaní riek. V pohode sme sa pobalili, rozlúčili sme sa z Ronacom a vyrazili dolu prúdom. Pred nami bolo len pár kilometrov, na pláne máme prehliadku Petrovaraždínskej pevnosti. Plávame cez mesto popod novými mostami a pozorujeme tie staré zbombardované. Od leteckých útokov prebehlo len pár rokov a stihli postaviť tri mosty. Ak to porovnám z Bratislavou, kde sa stavia most raz za 20 rokov, tak je to úžasné tempo. Po pravej strane míňame reštauráciu na lodi s mólom a pristávame asi 100m pod ňou na špinavej malej plážičke. Červík s Gabom sú uznávaný pátrači po dobrých miestach na kotvenie a tak sa na nich s údivom obraciam prečo sme nepristali pri reštaurácii? Červo na ňu pozerá a sám sa divý : "tak som uprene hladal miesto na pristanie, že tú loď som si ani nevšimol. " Ale neprekotvujeme, miesto nie je síce bohvieaké, ale stačí. Jediný problém je, že je od mesta dosť ďaleko a tak Muro ostáva pri lodiach. Slnko už pečie, no nič moc. Muro má trvalé zdravotné problémi, velmi zle chodí a tak nosí na naše plavby zo sebou elektrokolobežku. Tú však skrz váhu teraz nebral a tak zostal strážiť lode. Na hrad by možno aj tak kolobežka nevyliezla. Napriek tomu že je všade naokolo rovina, tak pevnosť je na kopci.
Ostatní odhodlane vyrážame a nemôže nás zastaviť ani bufetík pri kasárňach čo sa nám postavil do cesty. Prechádzame podhradím a vidím brusiareň nožov. Červík tam ide so mnou a ako strojár hneď začne skúšať chlapíka čo sa nám venuje. Obidvaja hádžu čísla materialov, prezerajú nože a skúšajú ostria a uznanlivo kývu hlavami. Dobré nože za dobré ceny. Má tam aj zreparované staré lovecké tesáky, odborník by si zmlsol.
Hladáme nejakú šipku a keď ju konečne nájdeme tak odhodlane šlapeme, ako neskôr zistíme tak ideme po trase pre autá, teda niekolkonásobne dlhšej. Nevadí, inak by sme nevideli túto nádhernú kvetinovú kompozíciu.
Za chvílu sme pri pevnosti, vstupujeme historickou bránou a na semafóry.
Pevnosť je velmi rozlahlá, asi niečo také ako v k
Komárne na Slovensku a v Komárome v Maďarsku. Aj v Srbsku bola postavená ako protiturecká pevnosť. Uhorsko vtedy siahalo až po Belehrad. Turci to samozrejme videli inak. A ten koho masírovali boli Srbi. Raz ich plienili Turci, inokedy zas Uhorsko-Rakúske vojská. Tak ako povedal Ronac:" my sme sa vždy len bránili a aj to sa nám moc nedarilo". Postavením tejto pevnosti však nastal zlom a turecká vojenská moc postupne ochabovala. Dnes je z pevnosti nádherný výhlad a hore sú samozrejmé reštaurácie, dá sa povedať že velmi elegantné.
Z Jožkom a Milkou sedíme chvílu v reštaurácii a kocháme sa výhladom. Červík s Gabom nám niekde zmizli, mysleli sme že Radka ide nakupovať darčeky do mesta. Rýchlo vyrážeme za nimi, Jožko s Milkou ešte zostávajú. Darí sa nám nájsť cestu pre chodcov a tak sme v podhradí za pár minút. Rýchle k mostu a do mesta. Našich nikde nevidíme a tak chceme aspoň kúpiť mapu Tisy. Prechádzame mestom a hladáme knihkupectvá. Všade sú kaviarne, bary, reštaurácie. Mesto je prkvapujúco velké, impozantné, plné života a pulzujúceho davu. Všetko miestny, zahraničný turistický ruch minimálny, skôr žiadny. Predstavte si, že z Bratislavy, alebo Prahy odídu cudzinci, bolo by tam pomerne prázdno. Ale tu je to plné, ako keby sa zajtra mal život skončiť.
Za týmto kludným námestím už boli len ulice baviacich sa ludí.
Mapu sme samozrejme nedostali, boli sme prekvapený že sme našli vôbec nejaké kníhkupectvo. Zrýchlením krokom ideme k lodiam, chudák Muro, ten už musí byť upečený. Ale hop, polovička lodí je preč, Radka s Lubou nešli do mesta nakupovať a tak sme boli suverénne posledný. Ospravedlňujeme sa za nechcené zdržanie a ideme smer Tisa. Pred sebou máme necelých 40 m. Kúsok pod Novým Sadom v Sremskom Karlovci je centrum miestneho vinohradníctva. Chceli sme tam pôvodne zastaviť a ísť na koštovku. Je to pod Novým Sadom len 10 km , ale všetci cítime potrebu zas zhltnú nejaké kilometre, nechať sa trochu ohlušiť hukotom motora, a tak valíme vpred. Zastavíme sa nabudúce. Obloha sa začína zaťahovať a zasa to vyzerá na dážď. Sem tam padne kvapka, ale zatial sa dá. Na lavej strane vidíme konský trh pod holou oblohou. Hneď by som sa zastavil, ale po tej zdržovačke v Novom Sade ani nemám odvahu. Kvapky padajú stále hustejšie. Asi jeden kilometer pred ústim Tisy je na pravom brehu mestečko Stari Slankamen. Na brehu je pekné mólo a nad ním reštaurácia. No nezastavte keď je taká priaznivá situácia.
V tejto oblasi žije velká komunita Slovákov čo sa sem prisťahovali po vyhnaní Turkov. Srbsko má voči menšinám velmi priatelskú politiku a tak sa osemdesattisícová komunita zachovala dodnes. Na rozdiel od Maďarska, kde bolo po I. svetovej 400.000 Slovákov a dnes ich je tam možno štyri tisíc. V Srbsku je málo štátnych sviatkov, ale okrem majoritných pravoslávnych tu majú svoj sviatok aj katolíci, židia a moslimovia. Len si sadneme a hneď sa s nami dáva do reči miestny Slovák. Írečitou slovenčinou nám podáva základné informácie. V okolitých dedinách prebiehajú slávnosti, niečo ako dožinky, alebo vinobranie, na ktorých sa zúčastňujú aj ministri kultúry Srbska a Slovenska. Srbský minister oceňuje Slovákov ako vzornú a nekonfliktnú národnostnú menšinu. My si robíme svoje dožinky a objednáveme čo hrdlo ráči. Jožko je reštauračný typ a keď vidím že si objednáva rybacie fašírky, tak sa spolahnem na jeho vycibrenú chuť a objednávam si ten zázrak tiež. Doniesli toho poriadnu kopu, slinky nám tečú, ale nič hnusnejšie sme ešte asi nejedli. Jožko vtlačil tak polovičku jedného kúska a ja, hladný asi tri. Viac to nešlo.
Mal som jediné šťastie že Červíkova priatelka Blanka mala zasa morskú nemoc a objednané halásle nevládala aj keď oči by jedli. Tak som to halásle zmlaskol a bolo vynikajúce. Luba z Murom tvrdili, že bolo najlepšie na celej našej plavbe. Majitel reštaurácie a kuchár v jednej osobe sa pochválil, že je majster vo varení halásle a chodí ho variť aj do hotelov v Novom Sade. Spotený od rybacej fašírky som sa prešiel po okolí a pozrel som si typickú miestnu dedinu.
A takto si tam robia pivnice, či skôr senníky, alebo šopy? Do svahu vykopú dieru, je to taká ílovoštrková zlepenina, potom tam spravia poriadny oheň čím tu hlinu vypália a gazdovstvo má zasa nové priestory.
Máme dojedené a už len popíjame, náš miestny Slovák nosí na svoju loď veci, ide za svojim zákazníkom čo chytá na Tise ryby. V tom ho napadá, že to je vlastne náš krajan, ba čo viac je to Bratislavčan. Osemdesiatročný profesor Forgáč je jeho pravidelný hosť a náruživý rybár. Chlapi počúvajte. spravíme si srandu, keď prídeme k profesorovi, tak mu poviete že vás posielajú s telegramom zo Slovenska že profesor má prísť hneď do školy, s nadšením organizuje náš národný miestny kolega. A tak zaplatíme a vyrážame do ústia Tisy a za profesorom Forgáčom.
Ostatní odhodlane vyrážame a nemôže nás zastaviť ani bufetík pri kasárňach čo sa nám postavil do cesty. Prechádzame podhradím a vidím brusiareň nožov. Červík tam ide so mnou a ako strojár hneď začne skúšať chlapíka čo sa nám venuje. Obidvaja hádžu čísla materialov, prezerajú nože a skúšajú ostria a uznanlivo kývu hlavami. Dobré nože za dobré ceny. Má tam aj zreparované staré lovecké tesáky, odborník by si zmlsol.
Hladáme nejakú šipku a keď ju konečne nájdeme tak odhodlane šlapeme, ako neskôr zistíme tak ideme po trase pre autá, teda niekolkonásobne dlhšej. Nevadí, inak by sme nevideli túto nádhernú kvetinovú kompozíciu.
Za chvílu sme pri pevnosti, vstupujeme historickou bránou a na semafóry.
Pevnosť je velmi rozlahlá, asi niečo také ako v k
Komárne na Slovensku a v Komárome v Maďarsku. Aj v Srbsku bola postavená ako protiturecká pevnosť. Uhorsko vtedy siahalo až po Belehrad. Turci to samozrejme videli inak. A ten koho masírovali boli Srbi. Raz ich plienili Turci, inokedy zas Uhorsko-Rakúske vojská. Tak ako povedal Ronac:" my sme sa vždy len bránili a aj to sa nám moc nedarilo". Postavením tejto pevnosti však nastal zlom a turecká vojenská moc postupne ochabovala. Dnes je z pevnosti nádherný výhlad a hore sú samozrejmé reštaurácie, dá sa povedať že velmi elegantné.
Z Jožkom a Milkou sedíme chvílu v reštaurácii a kocháme sa výhladom. Červík s Gabom nám niekde zmizli, mysleli sme že Radka ide nakupovať darčeky do mesta. Rýchlo vyrážeme za nimi, Jožko s Milkou ešte zostávajú. Darí sa nám nájsť cestu pre chodcov a tak sme v podhradí za pár minút. Rýchle k mostu a do mesta. Našich nikde nevidíme a tak chceme aspoň kúpiť mapu Tisy. Prechádzame mestom a hladáme knihkupectvá. Všade sú kaviarne, bary, reštaurácie. Mesto je prkvapujúco velké, impozantné, plné života a pulzujúceho davu. Všetko miestny, zahraničný turistický ruch minimálny, skôr žiadny. Predstavte si, že z Bratislavy, alebo Prahy odídu cudzinci, bolo by tam pomerne prázdno. Ale tu je to plné, ako keby sa zajtra mal život skončiť.
Za týmto kludným námestím už boli len ulice baviacich sa ludí.
Mapu sme samozrejme nedostali, boli sme prekvapený že sme našli vôbec nejaké kníhkupectvo. Zrýchlením krokom ideme k lodiam, chudák Muro, ten už musí byť upečený. Ale hop, polovička lodí je preč, Radka s Lubou nešli do mesta nakupovať a tak sme boli suverénne posledný. Ospravedlňujeme sa za nechcené zdržanie a ideme smer Tisa. Pred sebou máme necelých 40 m. Kúsok pod Novým Sadom v Sremskom Karlovci je centrum miestneho vinohradníctva. Chceli sme tam pôvodne zastaviť a ísť na koštovku. Je to pod Novým Sadom len 10 km , ale všetci cítime potrebu zas zhltnú nejaké kilometre, nechať sa trochu ohlušiť hukotom motora, a tak valíme vpred. Zastavíme sa nabudúce. Obloha sa začína zaťahovať a zasa to vyzerá na dážď. Sem tam padne kvapka, ale zatial sa dá. Na lavej strane vidíme konský trh pod holou oblohou. Hneď by som sa zastavil, ale po tej zdržovačke v Novom Sade ani nemám odvahu. Kvapky padajú stále hustejšie. Asi jeden kilometer pred ústim Tisy je na pravom brehu mestečko Stari Slankamen. Na brehu je pekné mólo a nad ním reštaurácia. No nezastavte keď je taká priaznivá situácia.
V tejto oblasi žije velká komunita Slovákov čo sa sem prisťahovali po vyhnaní Turkov. Srbsko má voči menšinám velmi priatelskú politiku a tak sa osemdesattisícová komunita zachovala dodnes. Na rozdiel od Maďarska, kde bolo po I. svetovej 400.000 Slovákov a dnes ich je tam možno štyri tisíc. V Srbsku je málo štátnych sviatkov, ale okrem majoritných pravoslávnych tu majú svoj sviatok aj katolíci, židia a moslimovia. Len si sadneme a hneď sa s nami dáva do reči miestny Slovák. Írečitou slovenčinou nám podáva základné informácie. V okolitých dedinách prebiehajú slávnosti, niečo ako dožinky, alebo vinobranie, na ktorých sa zúčastňujú aj ministri kultúry Srbska a Slovenska. Srbský minister oceňuje Slovákov ako vzornú a nekonfliktnú národnostnú menšinu. My si robíme svoje dožinky a objednáveme čo hrdlo ráči. Jožko je reštauračný typ a keď vidím že si objednáva rybacie fašírky, tak sa spolahnem na jeho vycibrenú chuť a objednávam si ten zázrak tiež. Doniesli toho poriadnu kopu, slinky nám tečú, ale nič hnusnejšie sme ešte asi nejedli. Jožko vtlačil tak polovičku jedného kúska a ja, hladný asi tri. Viac to nešlo.
Mal som jediné šťastie že Červíkova priatelka Blanka mala zasa morskú nemoc a objednané halásle nevládala aj keď oči by jedli. Tak som to halásle zmlaskol a bolo vynikajúce. Luba z Murom tvrdili, že bolo najlepšie na celej našej plavbe. Majitel reštaurácie a kuchár v jednej osobe sa pochválil, že je majster vo varení halásle a chodí ho variť aj do hotelov v Novom Sade. Spotený od rybacej fašírky som sa prešiel po okolí a pozrel som si typickú miestnu dedinu.
A takto si tam robia pivnice, či skôr senníky, alebo šopy? Do svahu vykopú dieru, je to taká ílovoštrková zlepenina, potom tam spravia poriadny oheň čím tu hlinu vypália a gazdovstvo má zasa nové priestory.
Máme dojedené a už len popíjame, náš miestny Slovák nosí na svoju loď veci, ide za svojim zákazníkom čo chytá na Tise ryby. V tom ho napadá, že to je vlastne náš krajan, ba čo viac je to Bratislavčan. Osemdesiatročný profesor Forgáč je jeho pravidelný hosť a náruživý rybár. Chlapi počúvajte. spravíme si srandu, keď prídeme k profesorovi, tak mu poviete že vás posielajú s telegramom zo Slovenska že profesor má prísť hneď do školy, s nadšením organizuje náš národný miestny kolega. A tak zaplatíme a vyrážame do ústia Tisy a za profesorom Forgáčom.
-
Denis
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 7510
- Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
- Reputace: 153
- Bydliště: Bratislava
Oproti reštaurácii kde sedíme je vidieť majáčik ktorý označuje ústie Tisy.
Plavíme sa cez rieku k majáku, prvý Muro a ja hneď za ním. Sme najpomalší a keď je to možné tak vyrážame ako prvý. Nemáme hĺbkomer a tak do Tisy vchádzame velkým oblúkom aby sme náhodou nenabehli na plytčinu. Ideme v pohode vo výtlaku. Za chvílu vidím v sklze ostatných ako sa rútia za nami a tak dávam plný. Oni sa však zastavujú a pripíjajú si. Ja som už ďaleko a piť aj tak nemôžem, idem teda ďalej.
Ideme asi 2 km a na pravej strane vidíme malú plechovku s rybármi. Istotne to je profesor.
A pár metrov od neho "náš" Slovák.
Začínajú vo mne hlodať pochybnosti či mám začať o tom telegrame. Osemdesiat rokov, to už býva so zmyslom pre humor všelijaké. Keď som od nich tak 20 m sa rozhodnem že žiadne žarty a len ich srdečne pozdravím. A odpoveď? "Ak chcete ryby tak nič vám nedám, chodte si kúpiť do dediny" Kurňava, tak buď nemám zmysel pre humor ja, alebo to nebol vtip. V každom prípade som ostal rozpačito ticho a nekomunikujem. Prichádza Jožo a ten sa rád baví s cudzími ludmi, ale tiež mu to nejak nejde. Darmo, staroba je staroba, alebo žeby národná črta? A tak opúšťame profesora Forgáča a ideme proti prúdu plný očakávania. Srbi hovoria tomuto mieste Srbská Amazonka, neviem či pre množstvo rýb, alebo komárov, pirane tu zrejme nebudú a tak tým sa mi celá podobnosť končí. Bude to asi preto, že som nebol na Amazonke. V lavo, v pravo strmé hlinité brehy porastené až skoro do vody stromami a krovím, sem tam spevnené kamennými násypmi. Obloha je ako z olova a hrozí každú chvílu padnúť na nás. Nemáme mapu, len popis z internetu zo srbských stránok a tak vieme na ktorom km čo je. Popis je velmi presný, akurát je problém uvidieť v tých kroviskách označenie kilometrov. Na prvom mieste kde sa dá pristáť Muro pikuje ku ku brehu a odmieta ísť ďalej. Hrozba prietrže mračien je reálna. Táborisko, akože kúsok rozjazdeného trávnika pri chatách je otrasné a tak Červík ide pozrieť vyššie proti prúdu či tam nie je lepší flek. Za chvílu začína liať ako s krhle a Červíka uvidíme až na druhý deň.
Chatová osada bola v malebnom prostredí a to bolo asi tak všetko.
Všetci horúčkovito kotvíme, prúd je dosť silný a kúsok od brehu je hĺbka až 8m. Je problém zakotviť. Gabo s Jožom skladajú štátnu skúšku s kotvenia na rieke, úspešne. Ja sa o to ani nepokúšam, s tou mojou nohou by som nemohol na breh. Loď som vytiahol na vybetónované nábrežie, prevaluje sa po betóne na ktorom sú pohádzané kamene a dostáva rany. Ak by som išiel s gumákom, tak tu by som skončil. Muro objavuje v jednej chate veselú partiu a prijíma ich pozvanie ku stolu. Ide do lode pre flašku slivovice a tak si rýchlo uviažu loď o moje lano a už sú hore. Samozrejme že prúd a vietor ich loď stočil a už ide zdvihnutým motorom na môj nový lak. Čo tam po laku, to je schopné preraziť mi aj bok. Ja nemôžem do vody a tak moja Danka sa tam naťahuje s dvomi loďami. Naraz jej zostáva kus Murovho veterána v rukách. Odlomilo sa sklo, čo je prúser, ale v túto chvílu to tak neberieme. Ako tak zabezpečíme obe lode a tiež ideme ku chate kde sa ozýva veselý hukot. Nebudete veriť, ale vítajú nás plynulou češtinou s ostravským prízvukom. Tí Češi sú všade! Ale tu v chatovej osade na bohom zabudnutom okraji Sbska by som ich nečakal. Ale pozor, víta nás Srbský majitel chaty, obchoduje zo škodováckymi auto súčiastkami a po Česky sa naučil naozaj dokonale. Aby to bolo veselšie, tak tam mal naozaj na návšteve kamaráta z rodinou z Čiech.
Každý priniesol nejakú flašku a tak je pri stole hóódne veselo. Heslo večera je skandované: kdo neskáče není Srb, hop, hop, hop. A tak v záchvate smiechu všetci poskakujú.
Vonku je po daždi všetko rozmočené a v tom sajrajte stavať stan sa mi nechce. Potrebujem si dnes spraviť prevez nohy a tak rozmýšlam kam s konopí. Sused, z vedlajšej chaty nám ponúkne že môžme prespať uňho na povale. Je to tam dosť otrasné, ale na oknách sú sieťky a dotiahol nám tam predlžovákom montážnu lampu. Je to ďaleko od mojich predstáv o dovolenke s loďou, ale okolnosti sú silnejšie ako moje predstavy.
Postel je rozvrzaná, mierne zatuchnutá a s deravými matracmi, ale suchá a bez myší.
Robím si prevez. Noha mám bielu ako utopenec, celý deň som vo vybramách. Jódom nešetrím. Idem spať a z dialky počujem: " kdo neskáče není Srb, hop, hop, hop.
Ráno je také rozpačité, opilecké. Náš domáci ráno varí kukuričnú gebuzinu pre ryby a za chvílu je preč. Ostatný miestny vstávajú len zo zvyku a idú dospávať. Česká rodinka je zbalená a odchádza. My tiež vynášame veci na vybetónovaný breh, balíme sa, raňajkujeme.
Zatial čo sme sa najedli sa hmla rozplynula a vyrážame hladať Červíka.
Plavíme sa cez rieku k majáku, prvý Muro a ja hneď za ním. Sme najpomalší a keď je to možné tak vyrážame ako prvý. Nemáme hĺbkomer a tak do Tisy vchádzame velkým oblúkom aby sme náhodou nenabehli na plytčinu. Ideme v pohode vo výtlaku. Za chvílu vidím v sklze ostatných ako sa rútia za nami a tak dávam plný. Oni sa však zastavujú a pripíjajú si. Ja som už ďaleko a piť aj tak nemôžem, idem teda ďalej.
Ideme asi 2 km a na pravej strane vidíme malú plechovku s rybármi. Istotne to je profesor.
A pár metrov od neho "náš" Slovák.
Začínajú vo mne hlodať pochybnosti či mám začať o tom telegrame. Osemdesiat rokov, to už býva so zmyslom pre humor všelijaké. Keď som od nich tak 20 m sa rozhodnem že žiadne žarty a len ich srdečne pozdravím. A odpoveď? "Ak chcete ryby tak nič vám nedám, chodte si kúpiť do dediny" Kurňava, tak buď nemám zmysel pre humor ja, alebo to nebol vtip. V každom prípade som ostal rozpačito ticho a nekomunikujem. Prichádza Jožo a ten sa rád baví s cudzími ludmi, ale tiež mu to nejak nejde. Darmo, staroba je staroba, alebo žeby národná črta? A tak opúšťame profesora Forgáča a ideme proti prúdu plný očakávania. Srbi hovoria tomuto mieste Srbská Amazonka, neviem či pre množstvo rýb, alebo komárov, pirane tu zrejme nebudú a tak tým sa mi celá podobnosť končí. Bude to asi preto, že som nebol na Amazonke. V lavo, v pravo strmé hlinité brehy porastené až skoro do vody stromami a krovím, sem tam spevnené kamennými násypmi. Obloha je ako z olova a hrozí každú chvílu padnúť na nás. Nemáme mapu, len popis z internetu zo srbských stránok a tak vieme na ktorom km čo je. Popis je velmi presný, akurát je problém uvidieť v tých kroviskách označenie kilometrov. Na prvom mieste kde sa dá pristáť Muro pikuje ku ku brehu a odmieta ísť ďalej. Hrozba prietrže mračien je reálna. Táborisko, akože kúsok rozjazdeného trávnika pri chatách je otrasné a tak Červík ide pozrieť vyššie proti prúdu či tam nie je lepší flek. Za chvílu začína liať ako s krhle a Červíka uvidíme až na druhý deň.
Chatová osada bola v malebnom prostredí a to bolo asi tak všetko.
Všetci horúčkovito kotvíme, prúd je dosť silný a kúsok od brehu je hĺbka až 8m. Je problém zakotviť. Gabo s Jožom skladajú štátnu skúšku s kotvenia na rieke, úspešne. Ja sa o to ani nepokúšam, s tou mojou nohou by som nemohol na breh. Loď som vytiahol na vybetónované nábrežie, prevaluje sa po betóne na ktorom sú pohádzané kamene a dostáva rany. Ak by som išiel s gumákom, tak tu by som skončil. Muro objavuje v jednej chate veselú partiu a prijíma ich pozvanie ku stolu. Ide do lode pre flašku slivovice a tak si rýchlo uviažu loď o moje lano a už sú hore. Samozrejme že prúd a vietor ich loď stočil a už ide zdvihnutým motorom na môj nový lak. Čo tam po laku, to je schopné preraziť mi aj bok. Ja nemôžem do vody a tak moja Danka sa tam naťahuje s dvomi loďami. Naraz jej zostáva kus Murovho veterána v rukách. Odlomilo sa sklo, čo je prúser, ale v túto chvílu to tak neberieme. Ako tak zabezpečíme obe lode a tiež ideme ku chate kde sa ozýva veselý hukot. Nebudete veriť, ale vítajú nás plynulou češtinou s ostravským prízvukom. Tí Češi sú všade! Ale tu v chatovej osade na bohom zabudnutom okraji Sbska by som ich nečakal. Ale pozor, víta nás Srbský majitel chaty, obchoduje zo škodováckymi auto súčiastkami a po Česky sa naučil naozaj dokonale. Aby to bolo veselšie, tak tam mal naozaj na návšteve kamaráta z rodinou z Čiech.
Každý priniesol nejakú flašku a tak je pri stole hóódne veselo. Heslo večera je skandované: kdo neskáče není Srb, hop, hop, hop. A tak v záchvate smiechu všetci poskakujú.
Vonku je po daždi všetko rozmočené a v tom sajrajte stavať stan sa mi nechce. Potrebujem si dnes spraviť prevez nohy a tak rozmýšlam kam s konopí. Sused, z vedlajšej chaty nám ponúkne že môžme prespať uňho na povale. Je to tam dosť otrasné, ale na oknách sú sieťky a dotiahol nám tam predlžovákom montážnu lampu. Je to ďaleko od mojich predstáv o dovolenke s loďou, ale okolnosti sú silnejšie ako moje predstavy.
Postel je rozvrzaná, mierne zatuchnutá a s deravými matracmi, ale suchá a bez myší.
Robím si prevez. Noha mám bielu ako utopenec, celý deň som vo vybramách. Jódom nešetrím. Idem spať a z dialky počujem: " kdo neskáče není Srb, hop, hop, hop.
Ráno je také rozpačité, opilecké. Náš domáci ráno varí kukuričnú gebuzinu pre ryby a za chvílu je preč. Ostatný miestny vstávajú len zo zvyku a idú dospávať. Česká rodinka je zbalená a odchádza. My tiež vynášame veci na vybetónovaný breh, balíme sa, raňajkujeme.
Zatial čo sme sa najedli sa hmla rozplynula a vyrážame hladať Červíka.
Naposledy upravil(a) Denis dne sob říj 31, 2009 12:58 pm, celkem upraveno 1 x.
-
Denis
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 7510
- Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
- Reputace: 153
- Bydliště: Bratislava
halladin píše:Nevisel už červík někde na háčku ?
Denisi, jaký byl v tom ústí do Dunaje na Tise proud ?
Posledné dni som už jazdil na plný plyn aby som stíhal ostatným. Nechcel som sa tu v Srbsku poflakovať vzadu, tak ako som jazdil v Maďarsku, riskoval by som totiž že sa oddelíme od ostatných natrvalo. Takže spotreba už bola závratná, asi 0,4 l/km. Mal som z rýchlosti prúdu v Tise obavy, ak to potečie, tak spotreba bude ešte vyššia a ktovie ako je to tam s benzínom. Uvažoval som či pôjdem výtlačnou plavbou, alebo či to vzdám. Našťastie prúd bol minimálny, zdalo sa že ta voda stojí. Tak som do tej Tisy vletel ako bengálsky tiger. Nanešťastie to netieklo len na začiatku, prodi prúdu to stále zrýchlovalo a situácia sa pre mňa stávala dramatická.
-
Denis
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 7510
- Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
- Reputace: 153
- Bydliště: Bratislava
halladin píše:Když jsem psal kabinu, myslel jsem to komplet všechno navíc proti plánům.
Aj ja som to tak myslel, predná paluba, bočný ochoz a zadná paluba-lavica s vybratím na motor je v projekte. Naopak, vypustil som v projekte uvažovanú strednú lavicu. Takže som tam toho moc nedorobil len tú presklenú kukaňu a podlahu, tá v projekte nie je. Musím povedať že ta podlaha je asi ťažšia ako kajutka, lebo musí mať nosný systém a tých latičiek tam išlo celkom dosť. Raz keď bude čas to zvážim, sám som zvedavý. Teraz testujem ten 25HP dvojtakt, aká bude praktická spotreba pri plnom zaťažení, jedna skúška je už spravená a dostal som sa na 0,3 l/km v priemere dole a hore prúdom. Dole prúdom ide v pohode 40 a hore prúdom 30, nie na plný plyn. Zvažujem či by nestačil aj 20HP motor a chcem vyskúšať ako to bude jazdiť s 5HP.
-
Denis
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 7510
- Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
- Reputace: 153
- Bydliště: Bratislava
Kurňa, ja som to ešte nenapísal? 
Na motor som dal krídielka, na bok lode som nalepil lišty a vyskúšal som ho na vode. Jazdil nádherne. Potom som spísal presný zoznam vecí čo potrebujem na takú plavbu, všetko som odvážil a spočítal váhy a do člna som naložil odpovedajúcu záťaž. Okrem bežnej výbavy ako pádlo, háčik, kotva, laná, 40 l benzínu som naložil 150 kg cementu. A spravil som druhú skúšku. Výsledok som už napísal
.
Na motor som dal krídielka, na bok lode som nalepil lišty a vyskúšal som ho na vode. Jazdil nádherne. Potom som spísal presný zoznam vecí čo potrebujem na takú plavbu, všetko som odvážil a spočítal váhy a do člna som naložil odpovedajúcu záťaž. Okrem bežnej výbavy ako pádlo, háčik, kotva, laná, 40 l benzínu som naložil 150 kg cementu. A spravil som druhú skúšku. Výsledok som už napísal
.
-
Denis
- zkušený harcovník
- Příspěvky: 7510
- Registrován: úte lis 08, 2005 5:21 pm
- Reputace: 153
- Bydliště: Bratislava
Hĺbka je dostatočná, u nás Dunaj bežne 3-4m, v Srbsku už 6-8. Tisa je tiež hlboká, až moc. Nemal som hĺbkomer, ale keď som sa pýtal Gaba, alebo Joža, tak to bolo 5 m skoro vždy a aj viac. Ten záver na Tisza-to bol plytší, 2-3m s ojedinelími nebezpečenstvami. Plachetnice tam fungujú v pohode.
Samozrejme na Dunaji budeš mať určité problémi pri pristávaní. Na mnohých pekných miestach pri brehu sú plytčiny, takže nepristaneš dosť blízko pri brehu. S ponorom 0,5 m nebude problém. Ale hladina kolíše, 30 cm za noc nie je neobvyklé, tak aby si neostal visieť na kýle. Posledné roky sa plaví po Dunaji množstvo velkých , alebo lepšie obrovských výletných lodí ktoré vytvárajú velké vlny. Ak chceš mať pokojnú noc, tak je dobré hladať miesto kde sa zašiješ, teda ústia ramien, lagúny medzi výhonami a podobne.A tam býva večšinou plytká voda. Nie je to zásadný problém, len budeš musieť venovať výberu miesta viac pozornosti.
Toto je Červík minulý rok pred plávajúcim hotelom
A toto som ja za plávajúcim hotelom, autorom fotiek je Jožko.
Samozrejme na Dunaji budeš mať určité problémi pri pristávaní. Na mnohých pekných miestach pri brehu sú plytčiny, takže nepristaneš dosť blízko pri brehu. S ponorom 0,5 m nebude problém. Ale hladina kolíše, 30 cm za noc nie je neobvyklé, tak aby si neostal visieť na kýle.
Posledné roky sa plaví po Dunaji množstvo velkých , alebo lepšie obrovských výletných lodí ktoré vytvárajú velké vlny. Ak chceš mať pokojnú noc, tak je dobré hladať miesto kde sa zašiješ, teda ústia ramien, lagúny medzi výhonami a podobne.A tam býva večšinou plytká voda. Nie je to zásadný problém, len budeš musieť venovať výberu miesta viac pozornosti.
Toto je Červík minulý rok pred plávajúcim hotelom
A toto som ja za plávajúcim hotelom, autorom fotiek je Jožko.
-
bokal
- aktívní jachtař
- Příspěvky: 528
- Registrován: ned dub 13, 2008 2:00 am
- Reputace: 1
- Bydliště: Třinec
tak to je OK
mám sklopný kýl/ploutev, spíše mám problém s kormidlem, když ho zvednu , tak se to špatně ovládá.
Ale jinak se dostanu i na 40cm hloubku.
Měl jsem chuť udělat výpravu po polské Wisle, nádherná řeka ale na horním toku neudržovaná hloubka, místy jsou prý mělčiny, tak je to spíše pro lehkou loď, co se dá v nouzi přetáhnout. Ale jinak poslední velká neregulovaná řeka v Evropě. Na 1000km asi 4 komory.
Tak asi začnu hledat posádku na Dunaj, je po sezóně, tak múžeme začít plánovat a těšit se na příští.
mám sklopný kýl/ploutev, spíše mám problém s kormidlem, když ho zvednu , tak se to špatně ovládá.
Ale jinak se dostanu i na 40cm hloubku.
Měl jsem chuť udělat výpravu po polské Wisle, nádherná řeka ale na horním toku neudržovaná hloubka, místy jsou prý mělčiny, tak je to spíše pro lehkou loď, co se dá v nouzi přetáhnout. Ale jinak poslední velká neregulovaná řeka v Evropě. Na 1000km asi 4 komory.
Tak asi začnu hledat posádku na Dunaj, je po sezóně, tak múžeme začít plánovat a těšit se na příští.
Kdo je online
Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host